Príbeh o tom, ako končia naše pivovary na smetisku dejín

Aj keď slovenský pivný trh píše v posledných rokoch skôr pozitívne pivné príbehy, nájdu sa aj také, ktoré sa končia trocha trpkým koncom. Jeden taký „dopíšu“ v najbližších mesiacoch v Martine. Práve tam sa rozhodli zrovnať so zemou tamojší pivovar.

Mesto piva

Martin pritom v historickom kontexte patril medzi tradičné pivovarnícke mestá. Zlaté pivné časy zažívalo mesto koncom 18. storočia. Podľa dobových záznamov pôsobila v Martine hneď trojica producentov zlatistého moku.

Prvý priemyselný pivovar v meste vznikol v roku 1893 a o jeho vznik sa výrazným spôsobom podpísal obchodník Jozef Capko. Po návrate z Rumunska a Bulharska presvedčil viacerých majetných Martinčanov, aby investovali do vzniku pivovaru. Čo ich presvedčilo? Sľub, že vložené investície sa im rýchlo vrátia.

Rodák z Kláštora pod Znievom bol aj prvým „riaditeľom“ Turčianskeho pivovaru. Prvé pivo navarili v pivovare 20. februára 1894 a podpísal sa pod neho sládok Ján Matúš, ktorý mal pracovné skúsenosti z Meštianskeho pivovaru v Plzni.

Spočiatku sa ročná produkcia pivovaru pohybovala na úrovni sedemtisíc hektolitrov piva. V Martine varili trojicu pív – Brezniak, Kráľovské pivo a Granát. Podľa magazínu My Turiec mal však pivovar problém pivo predávať na území Slovenska.

Dôvodom mal byť slovakizačný prúd, ktorý sa v meste formoval a prirodzene podporoval aj tamojší pivovar. To sa nepáčilo vládnucim kruhom a robili podniku napriek. Preto majitelia pivovaru hľadali odbytištia za hranicami. Pivo tak končilo aj napríklad v Poľsku. Z tohto obdobia sa dochovali názvy pív ako Svätomartinské pivo, Martinský Porter a Martinský zdroj.

V rukách štátu

Postavenie pivovaru bolo po prvej svetovej vojne ako na hojdačke. Výroba najprv prudko padloa, potom sa zvýšila, aby jej ublížila hospodárska kríza. Dôležitá investícia prišla počas druhej svetovej vojny, počas ktorej sa nainštalovala moderná fľaškovacia linka.

V roku 1948 pivovar znárodnili a éra súdruhov pri kormidle mala dva rozmery. Tým prvým bolo výrazne zvyšovanie kapacity. Kým v roku 1943 navarili v Martine 84-tisíc hektolitrov piva, v roku 1957 to bolo takmer trikrát viac.

Kapacita pritom neustále rástla. Podľa SAHP bolo v roku 1983 vyrobených takmer 383-tisíc hektolitrov piva. V tomto prípade však išli pivovarníci už za hranu kapacity, čo sa prejavovalo aj na kvalite ponúkaného piva.

Druhou rovinou tejto éry bolo nešetrné správanie k historickým častiam pivovaru. V tom čase neexistovala žiadna snaha zachovať paralelu s minulosťou. Kým napríklad v bratislavskom Steine sa zachovali cenné časti, v Martine sa na históriu nepozeralo. Čo bolo potrebné, to zbúrali či prestavali po svojom.

Asi najkultovejším pivom v tomto období bol dvadsaťstupňový Martinský Porter, ktorý sa v pivovar začal opätovne variť v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Základom ponuky však bol svetlý ležiak rôznych stupňovitostí.

Nová éra

Po revolúcii kúpila pivovar spoločnosť KK Company – Pivovary, za ktorou stál spevák, politik a podnikateľ Karol Konárik. Pivovarnícky sektor sa mu asi zapáčil, keďže okrem iného kúpil aj pivovary v Rimavskej Sobote, Bytči a Ilave.

Pivovar pod jeho vedením začal vzmáhať a pivo sa Slováci odvážili vyvážať aj za hranice Slovenska. V Martine sa dokonca mohli pochváliť aj linkou na plnenie piva do plechoviek. Pivovar nový majiteľ premenoval pivovar na Martiner.

Zlom v ďalšom smerovaní pivovaru nastal v roku 1999. Práve vtedy sa ho rozhodol kúpiť holandský Heineken. Pod jeho vedením sa pivo v Turci varilo len niečo cez štyri roky. V roku 2003 sa totiž firma rozhodla, že výrobu presunie do Nitry.

Dôvod? Dramatické poklesy predaja piva, pod ktoré sa podpísalo zvyšovanie spotrebných daní na zlatistý mok. Heineken hasil červené čísla škrtaním miest aj presunom výroby.

„Slovensko je výnimočný trh ovplyvnený silnou pivnou tradíciou a najmä historicky danou nízkou cenou piva. Za týchto okolností môže nastať aj paradoxná situácia, keď je naša spoločnosť lídrom na trhu, má v portfóliu najúspešnejšie značky, a napriek tomu nedosahuje významnejší zisk,“ uviedol podľa týždenníka Trend generálny riaditeľ Jean-Paul van Hollebeke.

Vtedy sa zastrájal, že ďalšie tri pivovary skupiny idú na plné obrátky a nie je dôvod na ďalšiu redukciu výroby. Ako to nakoniec dopadlo, je všeobecne známe. Heineken zavrel pivovary v Rimavskej Sobote aj v Nitre. Pivo tak aj do dnešných dní varí už len v Hurbanove.

Búranie v Martine

Značka Martiner je stále na pivnom trhu, jej pozícia na trhu je však zanedbateľná. Až doteraz mohli Martinčania veriť, že do areálu pivovaru sa vrátia pivovarníci. Aj malá nádej však v týchto týždňoch zhasla.

Podľa televízie TA3 aktuálne majiteľ pripravuje búranie pivovaru. Namiesto priemyselných budov vyrastú v širšom centre Martina bytové domy. Areál si boli prehliadnuť pamiatkári, tí však v komplexe nenašli nič, čo by stálo za záchranu. Je to smutné zistenie. Najmä, keď si uvedomíte, že budovy majú aj 125 rokov. Aj to je príklad, ako sa správame k historickému odkazu, ktorý naši predkovia dlhé roky budovali. Čo už, aj taká je pivná realita na Slovensku.