Profesionáli vs. amatéri: Dve pivné súťaže za tri dni

Týždeň s poradový číslo 39. bol pre mňa pomerne hektický, hlavne jeho záver. Veci sa vyvinuli tak, že od štvrtka do soboty som sa zúčastnil ako rozhodca na dvoch súťažiach. Slovenská pivná korunka a Bratislavský hrncovar.

Slovenská pivná korunka

Slovenská pivná korunka (SPK) je celoslovenská degustácia pív bez rozdielu veľkosti pivovaru, pričom tento rok to bol už 14. ročník. Vyhlasovateľom a organizátorom súťaže je Slovenské združenie výrobcov piva a sladu, spoluorganizátormi a odbornými garantmi sú: Štátna veterinárna a potravinová správa SR, Štátny veterinárny a potravinový ústav v Bratislave, Slovenská technická univerzita v Bratislave – Fakulta chemickej a potravinárskej technológie, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre – Fakulta biotechnológie a potravinárstva. Súťaž trvala dva dni a pivá boli rozdelené do 10 kategórií.

Svetlé pivá filtrované (extrakt v pôvodnej mladine do 10%) – 6 vzoriek, 1 kolo
Svetlé pivá filtrované (extrakt v pôvodnej mladine do 12%) – 7 vzoriek, 1 kolo
Tmavé a polotmavé filtrované pivá – 8 vzoriek, 1 kolo
Miešané alkoholické nápoje typu radler a ochutené pivá – 9 vzoriek, 2 kolá
Nealkoholické pivá – 6 vzoriek, 1 kolo
Miešané nealkoholické nápoje typu radler – 11 vzoriek, 2 kolá
Svetlé pivá nefiltrované spodne kvasené (extrakt v pôvodnej mladine do 10%) – 10 vzoriek, 2 kolá
Svetlé pivá nefiltrované spodne kvasené (extrakt v pôvodnej mladine do 12%) – 19 vzoriek, 3 kolá
Tmavé a polotmavé nefiltrované pivo spodne kvasené – 11 vzoriek, 2 kolá
Vrchne kvasené svetlé pivá typu IPA – 20 vzoriek, 3 kolá

Ak bolo pív viac ako osem, súťaž bola viackolová. 25 hodnotiteľov degustovalo 107 vzoriek z 27 prihlásených pivovarov. Vzhľadom na miesto, kde sa súťaž konala (ŠVPS Bratislava), bolo dodržiavanie hygienických a aj degustačných požiadaviek dokonalé. Všetko išlo ako po masle, nosenie piva, voda, povinné sústa. Všetko.

Ja som hodnotil dva dni. Vo štvrtok to boli kategórie VII. a X., u ležiakov bol prítomný nejaký ten diacetyl aj DMS, všeobecne sa mi však zdalo, že oproti predchádzajúcim ročníkom, bola táto kategória vyrovnanejšia a pitnejšia. IPA ma na druhej strane mierne sklamala, nemal som totiž pocit, že toto sú tie najlepšie IPA pivá čo doma máme. Bolo tam pár zaujímavých kúskov, ale ani tie nespravili leto.

Na druhý deň sme hodnotili kategórie I. až IV. Ako by som to … Hodnotiť filtrované, navyše pasterizované pivá a radlery, chápete, RADLERY!!!, je naozaj ťažká misia. Ako prvé prišli na rad nealko pivá. Nie je „veľmo“ o čom písať, bola to len sladová, trochu chmelená voda. Dúfam, že budúci rok sa pridajú aj tie malé pivovary, ktoré nealko v svojom portfóliu majú.

V kategórii I. Desiny, som dostal 10 rovnakých pív. A teraz hodnoť. Isteže, nakoniec sa tie rozdiely našli, ale bola to fuška. Dvanástky (kategória II.) boli viac diverzifikované, ale stále veľmi podobné. Tmavé a polotmavé ležiaky sa pili z tmavých pohárov, aby ich nebolo možné identifikovať podľa farby. Pivá boli jasne rozlíšiteľné, niektoré chutili viac, iné menej. Ja neviem, ale táto kategória pív mi nikdy neprirástla k srdcu, hlavne pokiaľ ide o československé tmavé a polotmavé pivá, bolo to podľa mňa dosť slabé. Aj keď……v svetle ďalších dvoch kategórii, to v konečnom dôsledku nebolo také zlé. 😊

Hodnotiť nealko radlery mi pripadá také bizarné, ba až úchylné, ale čo už. V tejto kategórii a aj v prípade alko radlerov nám naservírovali nápoje opäť v tmavých pohároch, čo je celkom pochopiteľné. Nealko radlery sú sladké ovocné šťavy či skôr možno výsledok šikovných chemikov. Rada, aby sme hodnotili podľa chuti, nebola veľmi užitočná, keďže mi nechutil ani jeden z nich.

Zmysel tejto kategórie som nenašiel ani s odstupom niekoľkých dní. Je mi jasné, že dosahujú veľké predaje, ale nepatria medzi pivá. Poslednou kategóriou boli alko radlery, respektíve, ako znie plný názov kategórie: Miešané alkoholické nápoje typu radler a ochutené pivá. Podľa môjho názoru tam bol jeden celkom kyslý „kyseláč“ a dve ovocné remeselné pivá, do druhého kola sa však nedostali. Asi neboli dosť sladké a umelé. Viem že frflem, ale skúsili ste si dať naraz 34 degustačných porcií radleru? Že nie? Tak vidíte. 😊

Vyhodnotenie bude kvôli covid opatreniam online, škoda, býva to dobrá žúrka. Podľa mňa je škoda, že sa nezúčastňuje viac pivovarov z oboch strán, je to jediná súťaž kde sa navzájom môžu stretnúť oba tábory. A nielen stretnúť, ale aj konfrontovať, verte mi, že je to užitočné. Čo viac dodať, profesionálna súťaž s ideálnymi podmienky na hodnotenie.

Bratislavský hrncovar

Keď sme sa začali zúčastňovať domovaričskej súťaže Biela vrana v Košiciach, s niekoľkými ľuďmi sme sa rozprávali, že by bolo fajn mať súťaž doma varených pív aj v Bratislave. Dokonca sme mali aj niekoľko hodinový kick-off meeting na túto tému vo vlaku. Zadefinovali sa kroky, procesy, rozdelenie úloh a zodpovednosti a všetko sme dali do tabuľky.

Prvé úlohy sa aj splnili a o niekoľko rokov neskôr mlaďasi z Beerhubu ukázali, že sa to dá zorganizovať a dobre. Tento rok sa konal už 3. ročník súťaže „Bratislavský hrncovar“ ktorý ukázal, že aj z nadšenia môže vzniknúť kvalita. Samozrejme, že tiež mali pomocníkov v zložení: Maroma, Živé pivo, Salón piva a Next hop.

Tento rok sa degustovalo 50 pív z nasledovných kategórií: Tmavý ležiak 7, Session American IPA 21, Saison 10, Roggenbier 6, Gose 6, hodnotilo sa podľa pravidiel BJCP (Beer Judge Certification Program). Prítomných bolo 8 organizátorov a 16 rozhodcov. Isteže sa tieto skupinky prekrývali. Napriek drobným chybičkám, súťaž prebiehala hladko.

Dokumenty boli pripravené na každom stole, veľmi užitočnou pomôckou boli vytlačené samolepiace identifikačné údaje rozhodcu, ktoré si obvykle vypisujeme ručne. Pivo nám plynule nosili, rovnako ako vodu, povinné sústa a iné. Ako to už na podobných súťažiach býva, nepanovalo hrobové ticho a v istých momentoch som mal pocit, že som v nemeckej „bierhalle“. 😊

Jednou z kategórií, ktorú som hodnotil, bol štýl Session American IPA. Úroveň bola celkom slušná, iste že boli prítomné aj vady, ale dojem z tejto kategórie bol lepší ako pri profesionáloch dva dni pred touto súťažou.

Roggenbier, ktorý je pšeničné pivo pre celiatikov a varí sa podľa rovnakých pravidiel ako „Weizen bier“, bol na veľmi slušnej úrovni. Ťažká kategória Gose mala 1, vlastne 2 špecifiká. Degustovali sme dve veľmi dobré pivá, ale keďže bolo pridané ovocie, boli mimo kategóriu. Avšak klobúk dole, obe by som rád pil normálne v podniku. A nielen tieto dve, aj ostatné pivá boli veľmi dobré. Veď víťaz kategórie sa stal aj najlepším pivom celej súťaže.

Všetci sme jednoznačne skonštatovali, že úroveň vzoriek sa každým rokom zvyšuje a za mňa osobne by si niekoľko pív zo súťaže zaslúžilo veľkú várku, a to nielen celkový víťaz. Čo povedať na záver? Skvelá súťaž, ktorá by si zaslúžila oveľa väčšiu publicitu a tiež viac pív z domova aj zo sveta. Každopádne, držím palce, aby bol Hrncovar ešte dlho prítomný na domovaričskej scéne. Podľa odhodlania a kvality organizátorov nemám obavy.

Ak očakávate nejaké porovnanie týchto dvoch súťaží, asi Vás sklamem. Obidve majú svoje miesto na pivnej scéne. Veľmi rád sa zúčastním aj na budúci rok.

Snímky a text: Imrich Nógell, Beermalade