Prvá postapokaliptická návšteva pivnej Viedne

Konečne nastal čas na „Post apo“ výlet do Viedne. Nebol primárne pivný, ale aj tak sa mi podarilo navštíviť zaujímavé pivné miesta. Cesta vlakom sa trochu zdramatizovala, keď príslušník policajného zboru Rakúska udelil mladému mužovi pokutu za nenosenie ochranného rúška. Celkom ma to prekvapilo.

Medl Bräu

Pôvodný plán, bol navštíviť dve miesta, z toho jedno na rýchly nákup. Vybral som si Medl Bräu, ktorý je umiestnený v 14. obvode v časti Baumgarten. Cesta k nemu je dosť zdĺhavá a to bol aj dôvod, že bol pri mojich návštevách Viedne na okraji záujmu. Veď posúďte sami.

Z Hauptbahnhof, vám to potrvá cca 40 minút, metrom U1, U4, vystúpite na Ober St. Veil, prejdete sa asi 10 minút peši a ste tam. Ďalšia možnosť je kombinácia električiek 18 a 52, vystúpite na Grusch platzi a za tri minúty ste tam. Čas je veľmi podobný.

Pivovar bol založený roku 1989, po tom ako v roku 1987 majiteľ Johann Medl vyhral peniaze v lotérii a postavil si pivnú reštauráciu. Tá má kapacitu 180 ľudí, na terasu sa zmestí ďalších 150 smädných a hladných krkov.

Prišiel som v čase obeda a už bolo celkom plno. Keď som vošiel so šatkou cez tvár, všetci stíchli. Veľmi rýchlo mi došlo, že sa všetci poznajú, tak každý votrelec upúta ich pozornosť. V ponuke bolo päť pív, v týchto veľkostiach Pfiff (0,125l), Seidel (0,3l), Krügerl (0,5l) a Mass (1l). K dispozícii boli aj ochutnávkové porcie.

Pivovar sa chváli tým, že varia podľa „Reinheitsgebot“, sortiment bol predvídateľný. Helles, Dunkles, Märzen, Weizen. Keďže pokrok nezastavíš, tak aj ľahký Pale Ale. Pivá boli nadpriemerné, drobnú výhradu som mal k tmavému ležiaku, ktorý bol svetlohnedý a aj v chuti mohlo byť viac pražených tónov.

Hviezdou ochutnávky sa stal Weizen, ľahko pitný, banány, klinčeky, plné telo. So cťou by obstál v konkurencii s najlepšími. V prípade záujmu vám radi nasudujú v rôznych veľkostiach, v predaji sú tiež dvojlitrové fľašky.

Nielen pivom je človek živý, ponúkané jedlá sú „bodenständiche Küche“, alebo ako sa vraví u nás „sedlácka“ kuchyňa. Porcie vyzerali chutne, množstvo bolo viac ako uspokojujúce, podnik bol plný, tak asi varia dobe. Dostupné je aj denné menu. Pokiaľ si návštevu pivovaru skombinujete s neďalekým parkom Gustava Klimta, budete mať skvelý poldňový výlet. Za mňa úspešná návšteva.

Aj u „Heinekena“

Ešte pred stretnutím som stíhal povinnú zastávku a to v Beerlovers neďaleko Naschmarktu. Tentokrát som nakúpil veľmi triezvo, tri novinky od De Molenu. Neviem, či viete, ale Beerlovers okrem toho, že je skvelý obchod s remeselným pivom, je aj sídlom pivovaru Muttermilch Vienna Brewery.

Je to malý pivovar v podzemí, kde kraľuje mladá talentovaná sládka. Čo málokto vie, že tento pivovar je nepriamo vlastnený Heinekenom, nakoľko ten kapitálovo vstúpil do veľkoobchodu Amersinn, ktorý vlastni Beerlovers. Trochu komplikované, ale dá sa to zvládnuť. Sortiment pivovaru je neprekvapivý, stálice sú ležiaky, aj IPA má však miesto v sortimente.

Pri obede v Karma Ramen, tiež nedaľeko Naschmarktu, som narazil na pivo s dosť divným názvom L4. Nakoniec sa z toho vykľul pivovar Laurenz4 situovaný neďaleko od reštaurácie, na Wiedner Hauptstrasse. Tak sme sa tam vybrali.

Moderný a veľký podnik

Na budove je napísané Flatschers, čo je trochu mätúce, pokiaľ nezistíte, že Flatschers je mini sieť troch reštaurácií, ktorá zastrešuje aj túto prevádzku. Pivovar otvorili na jar 2019 a kým sa rozbehol, tak bol nútene uzavretý kvôli Covidu.

Podnik je moderný, celkom veľký, odhadom sa do neho zmestí, tak okolo 120 ľudí. Personál vrátane sládkov je veľmi milý, ak máte šťastie, pustia vás aj do útrob pivovaru. Samozrejme vedia dosť veľa o pive, nielen o vlastnom. Jedlo je vo vyššej cenovej hladine, steaky, burgre a podobné jedlá s ambíciou robiť vyššiu kuchyňu.

Aj tu majú k dispozícii pivo v ochutnávkovej veľkosti 0,1 dl, obdržal som 6 kusov. Ležiaky neboli veľmi dobré, kvasničné, celkom dosť diacetylu a zelenina. Jedine Wiener lager bol v pohode pitný aj ten som nepil tu.

Red ale bol uchádzajúci, mne tento štýl moc neprirástol k srdcu, navyše bolo v ňom kávovú chuť, ako keby to bol Stout. Piť sa však dal. Belgian Ale bol celkom pitný a aj v Belgicku by obstál. Pivo s názvom Dark, bol dobre navarený stout, ľahký, kávový, zľahka pražený.

Pivo Santa Maria, čo je IPA, bolo najlepším pivom čo som pil v tomto podniku. Nielen najlepším, ale naozaj chutným. Celkový dojem bol taký, že keď sa chlapci vyvaria, je pravdepodobné, že budú variť skvelé pivá. Polohu majú skvelú, tak predpokladám, že sa postupne budú zapĺňať.

Táto lokalite je bohatá na príležitosti, veď počítajte so mnou. Naschmarkt s dobrým jedlom, Beerlovers s flaškovým pivom, L4 pivovar, Wieden brau a komu je málo, AmmutsØn, tiež nie je ďaleko. Magické miesto.

Vlak domov už bola rutina, nekonala sa žiadna dráma. Výlet do Viedne ma opäť raz pivne uspokojil.

Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade