Keď prvú vlnu podniky prežili, druhá môže byť fatálna

Bratislavský podnik U Štrngáča vylepil minulý týždeň na dvere veľký oznam: „Zatvorené do odvolania“. Jeho vedenie sa rozhodlo pre tento krok aj napriek tomu, že podnik disponuje dokonca dvoma terasami. Jednoducho si spočítali, že prevádzka pubu v čase obmedzenia predaja len na terasu či okienko nemá pre nich význam.

Podobnú dilemu riešili v uplynulých dňoch tisícky prevádzkovateľov, ktorí podnikajú v gastre. Niektorí chcú čakať, iní avizujú, že stačilo.

Stovky skončili

Na začiatok si dajme trocha čísel. Segment gastra bol v poslednom desaťročí jeden z najdynamickejšie rastúcich sektorov u nás. Do otvorenia kaviarne či pubu sa často púšťali aj ľudia, ktorí s takýmto podnikaním nemali skúseností. Podniky často vznikali ako bočný „kšeft“. A na číslach to bolo vidieť.

„Boom služieb verejného stravovania na Slovensku rapídne vzrástol v posledných dvoch rokoch. Napríklad v posledných 10-tich rokoch ich počet narástol o 100 percent. Dnes patria tieto prevádzky vplyvom pandémie k najohrozenejším skupinám podnikateľov,“ hodnotí Petra Štěpánová, analytička Bisnode.

V marci a apríli však došlo k vypnutiu krajiny, čo najviac pocítili práce prevádzky v gastre. K dnešnému dňu sú pritom známe aj dosahy tohto kroku. „Od začiatku tohto roka zaniklo v gastrosegmente 78 eseročiek či akcioviek v rovnakej oblasti, no zároveň až 796 subjektov, ktoré podnikajú v rovnakej oblasti na základe živnostenského oprávnenia,“ vypočítala Petra Štěpánová.

Čo bude ďalej

Zatvorenie pubov, krčiem a reštaurácii minulý týždeň prinieslo ďalšie obavy. „Prvá vlna koronakrízy, ktorá všetkých prekvapila svojim rozsahom, zmietla so sebou takmer stovku našich partnerov. Mnohé ďalšie prevádzky z nej vyšli významne oslabené a aktuálne už čelia druhej vlne, počas ktorej bude pre ne situácia opäť mimoriadne dramatická,“ konštatuje Branislav Kubiš, obchodný riaditeľ pre prevádzky a reštaurácie, Plzeňský Prazdroj Slovensko.

Prazdroj pritom robil v auguste prieskum medzi prevádzkami, ktorým dodával svoje produkty. Výsledky neboli potešiteľné, aj keď bol prieskum realizovaný v čase priaznivých vyhliadok. „Už vtedy ukázal, že až 44 percent z nich ďalšiu krízu ustojí iba s pomocou vládnej podpory alebo úverov od bánk, tri percentá už v tom čase predpokladali, že to aj napriek zlepšenej situácii nezvládnu,“ bilancoval Branislav Kubiš.

Ten predpokladá, že druhú vlnu neprežije oveľa viac podnikov ako tomu bolo v prvej vlne. Prazdroj opäť aktivoval aktivovali balík záchranných opatrení, v rámci ktorého opätovne ukončil aktívne vymáhanie pohľadávok, zrušili minimálnu veľkosť objednávky a pristúpil k okamžitému preplácaniu všetkých dobropisov.

Ohrozené tisícky miest

Prieskum však nerobil len Prazdroj. Náladu v segmente zisťovalo aj Slovenské združenie výrobcov piva a sladu. V priebehu augusta a septembra zrealizovalo združenie vo viac ako 2 000 gastro prevádzkach na Slovensku prieskum. Ten sa realizoval od najmenších krčiem až po prémiové reštaurácie naprieč všetkými regiónmi.

Výsledky neboli potešiteľné:

viac ako polovica (56 %) podnikov hlási pokles návštevnosti zákazníkov oproti minulému roku; pokles sa týka prevádzok naprieč celým Slovenskom
takmer tretina prevádzok (32 %) očakáva prepad tržieb až o 50 %, v porovnaní s obdobím pred reštrikciami
takmer dve tretiny podnikov uvádzajú, že ľudia utrácajú menej a konzumujú skôr nápoje ako jedlo,
rovnako dve tretiny gastro prevádzok (60 %) ohlasujú, že zavrú, alebo to zvládnu iba s úvermi alebo podporou vlády,
40 % prevádzok hlási, že by im pomohlo zníženie daňového zaťaženia

Prezidentka združenia poukázala na to, že zatvorenie podnikov bolo prísne. „Doteraz nie je známa informácia, že by bola nejaká reštaurácia či pohostinstvo označené za ohnisko šírenia nákazy. Práve preto nevidíme na zatváranie gastro prevádzok dôvod. Aktuálnymi rozhodnutiami vlády dochádza k situácii, kedy sa stravovacie zariadenia dostávajú na hranicu existencie, a budú vedieť prežiť len s pomocou štátu,“ uviedla prezidentka Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Jana Shepperd.

Pomoc od vlády pre podniky

Podľa jej slov by najväčšou pomocou bolo zníženie DPH pre stravovacie služby. Vláda pritom predstavila balík pomoci. Ak spoločnosti klesnú tržby od 40 do 100 percent, dostane podporu od štyroch do desiatich percent z tržieb za porovnateľný mesiac roku 2019.

Ďalším opatrením je dotácia 1 100 eur na jedného zamestnanca, ktorý pre prekážku na strane zamestnávateľa dostane doma, respektíve 80 percent z ceny práce.

Slovenské združenie výrobcov piva a sladu chce počkať na to, ako sa tieto opatrenia budú uplatňovať v praxi. „Najnovšie ohlasované kroky vlády vítame a považujeme ich za dôležité. Avšak až keď budú podmienky využitia týchto nástrojov pomoci schválené, budeme môcť vyhodnotiť, nakoľko budú adresné pre podnikateľov v gastro sektore,“ uviedla Jana Shepperd.

Gastro sektor na Slovensku

Reštauračné podniky na Slovensku zamestnávajú priamo 53-tisíc ľudí a vytvárajú podmienky pre zamestnanosť v súvisiacich odvetviach pre ďalších viac ako 41-tisíc ľudí.
Pohostinstvo ponúka pracovné príležitosti predovšetkým mladým ľuďom, ženám a menej kvalifikovaným skupinám, ktoré môžu byť na pracovnom trhu častejšie znevýhodnené.
Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky je za každé 1 euro vynaložené týmto odvetvím v dodávateľskom reťazci vytvorených ďalších 1,22 eura. Slovenský sektor pohostinstva má celkovú pridanú hodnotu k HDP vo výške 1,4 miliardy eura.
Gastro segment je tiež neoddeliteľnou súčasťou slovenského cestovného ruchu. Celkom tieto dve odvetvia dávajú na Slovensku prácu približne 160 000 ľuďom a ďalším desiatkam tisícov aj v dodávateľských odvetviach, vrátane výroby piva.