by 
Salzburg je pekné historické rakúske mesto zamerané na turistov. Na konci augusta ich je v meste dosť veľa, lebo vrcholí aj tamojší letný kultúrny festival. Milovníka piva, však viac ako divadlo či galérie lákajú mieste krčmy s lokálnym remeselným pivom.
Prvý prieskum cez internet a portál Ratebeer ukazuje nie veľmi širokú ponuku okolo desiatich podnikov, z ktorých len polovica sú krčmy s remeselným pivom. Ostatné sú reštaurácie, bary a pivotéky. Neskôr mi miestni štamgasti potvrdia, že Rakúšania si na remeselné pivá veľmi nepotrpia. Mestu aj krčmám dominuje síce lokálne pivo Stiegl z rovnomenného pivovaru, ale to je pivo z veľkého pivovaru. Ten varí aj pivné špeciály, ale ponúka najmä pivnú klasiku ako ležiaky plzeňského typu. Toto pivo si môžete dať vo viacerých podnikoch, ale aj v podnikovom Stiegls Brauwelt, čo je múzeum, obchod s pivom a reštaurácia dokopy priamo v areáli miestneho pivovaru.
Vyrazil som za pivom pomerne neskoro, tak som sa zameral na podniky, ktoré sú otvorené aj po 22 hodine. Nebolo ich veľa, spočítať som ich mohol na prstoch jednej ruky. Aj z nich bol jeden zatvorený kvôli dovolenke. Napokon som navštívil dva z nich.
Academy café-bar
Podnik nie je typická pivná krčma, ale skôr priestranný bar s malým pódiom pre kapely. Keď do podniku prichádzam, ľudia ešte sedia vonku a dnu je poloprázdno. Sadám si k baru a vnímam pohodovú rockovú hudbu. Objednávam si malé pivo s názvom Schönramer (5,0% alkohol). Barman mi vysvetľuje, že je to bavorské pivo. Helles je ležiak a Pils je klasická plzeň. Farba je svetložltá, chuť nevýrazná a pena skoro žiadna. Pivo je piteľné, ale ničím výnimočným ma nezaujalo. Malé pivo ma vyšlo na 3,10 eur.
Preto ako dvojku skúšam IPA z neďalekého pivovaru Kaltenhausen z mesta Hallein. Pivo je kalné s bronzovou farbou a hustou penou. Chuť je spočiatku horká, ale s výraznou sladkastou dochuťou s nádychom karamelu. Dávam sa do reči s barmanom a pýtam sa prečo v Salzburgu nie je viac podnikov s remeselným pivom. Tvrdí, že pivne špeciály sa už ľuďom zunovali, už ich vraj robia všetci. Pivá typu IPA už podľa neho pivovary sťahujú z trhu, lebo ľudia ich nekupovali. Barman hovorí, že sám ma rád horké pivá, preto nepije pivá, kde cítiť sladkastú chuť. Preto preferuje klasický ležiak plzeňského typu. Nuž, Rakúšania zrejme majú radi pivnú klasiku.
Neskôr po polnoci sa ľudia z vonku sťahujú do vnútra a pri bare začína byť rušno, keďže sa tam tlačí okolo 10 ľudí, zrejme miestnych štamgastov. Pri mne sedia dve ženy, ktoré pijú pivo z dvojdecových pohárov, čo je zrejme miestna obdoba super malého piva. Tento bar skôr odporúčam kvôli pohodovej atmosfére ako kvôli pivu.
Alchimiste Belge
Druhá krčma kam zamierim je Alchimiste Belge. Ako už názov naznačuje špecializuje sa na belgické pivá. Do krčmy sa musím dostať bočným vchodom lebo, ako sa neskôr dozvedám, hlavný vchod sa zatvára o 22:00 kvôli ohľaduplnosti voči susedom. Hoci je už po polnoci v krčme je živo a plno. Podnik je pomerne malý, ale útulný.
Je tam asi sedem stolov plus miesta pri bare. Barman je veľmi ochotný a predstavuje mi lokálnu ponuku. Okrem klasického Hoegaardenu sú na pípach ďalšie štyri pivá. Vlastná značka pív je Nocksteiner Smokey a Pils. V podniku je aj obrovský výber fľaškových pív opäť najmä z Belgicka. Prekvapilo ma, že niektoré pivné špeciály propagované na veľkej tabuli mali len vo fľaši.
Objednávam si na radu barmana malé pivo typu Abbey tripel s názvom Locker, ktoré má vyjde na 4,3 eur. Nápoj má zlatú až jantárovú farbu, je poriadne chmelený, ale citiť tam aj citrusy a ovocie. Je to klasické belgické kláštorné pivo so silnou chuťou aj arómou.
Tento podnik je vhodný pre milovníkov belgického piva a rušnej krčmovej atmosféry. Navyše interiér je nápaditý s rôznymi vtipnými nápismi o pive ako „Beer is cheper than therapy“ a pestrou zbierkou podpivníkov.
Snímky a text: Jozef Ryník
Ilustračná snímka: Alchimiste Belge
