Pivo v talianskom Miláne? Jasné, ale nie v úplnom centre

Do Milána sa zvyčajne chodí nakupovať móda. Pivný nadšenec však radšej „vygoogli“ miestne lokálne bary a pivovary, kde sa dá dostať kvalitné remeselné pivo.

Len nie v centre

Prvý večer (bez „googlenia“) som v Miláne skúsil ísť na slepo hľadať dobré pivo priamo do centra mesta pri slávnej katedrále Duomo. To bola chyba, našiel som len hordy turistov a podniky, ktoré tieto hordy lákajú na predražené jedlo aj pivo. Zo zúfalstva som sa v jednom usadil, lebo pršalo. Pivo bolo podľa očakávania hnusné, nevýrazné a bez chuti. Zjavne niečo z miestnych europív od veľkých pivovarov, ani sa mi nechcelo zisťovať čo to je.

Na druhý deň som už nič nenechal na náhodu a vyrazil metrom do štvrte Navigli v širšom centre Milána, ktorá sľubovala more reštaurácii, kaviarní aj pubov. Navigali sa tiahne pri miestnom kanále, takže sa cítite trocha ako v Amsterdame, len architektúra budov je talianska.

Štvrť nesklamala. Po oboch stranách kanála sa tiahli kilometre reštaurácii, barov, kaviarní, osterií, ale aj podnikov s kvalitnými remeselným pivom. Turisti tiež nechýbali. Začal som rovno na ulici, kde pri mobilnom stánku (ako u nás predajcovia kávy na kolieskach) s názvom Pico brew ma zaujala výstavka fľašových pív s pestrofarebnými etiketami.

Výčapníka som si spýtal na IPU a mali ju. Pivo s názvom Ganassa bola americká IPA, ktorú síce nečapovali, ale dali mi plastový pohár a fľašu. Majiteľ stánku mi prezradil, že pivo varia vo vlastnom pivovare blízko Milána. IPA bola chutná, horká a svieža, ako má byť. Navyše cena päť eur bola prijateľnejšia ako za europivo v centre za osem eur.

Okrem nej mali v ponuke aj belgický Ale, Saison a Tripel. Nechýbalo aj čierne pivo s priliehavým názvom Schwartze Negher, ale aj pivo plzeňského typu či Bock.

Bary a výčapy v Miláne

Po prvom nakopnutí som sa vybral pozdĺž kanála objavovať ďalšie podniky. Narazil som na podnik s názvom Navigli craft beer, kde bolo celkom veľký hlúčik ľudí aj pred krčmou. Je to malý podnik s veľkým výberom pív. Nájdete tam lokálne ležiaky, „ipy“, ale aj pšeničné špeciály. Sklamalo ma len to, že opäť čapovali do plastu.

Napokon som objavil ešte jeden podnik s názvom Vetra. Bolo to bar rovnomenného remeselného pivovaru. Podnik lákal aj cenou piva za 4,5 eur. Širkou sortimentu opäť bar nesklama. Mali všetko od ležiakov, cez „ipu“ až po Ale až po udené pivo.

Celkovo sa aj v Miláne dajú nájsť podniky s kvalitným remeselným pivom, len treba ísť čo najďalej od turistického centra.