by Jeho názory a pohľad na pivný svet poznáte aj z našej stránky. Peter Hudák o pive nielen teoretizuje, ale aj praktizuje. Stojí totiž za pripravovaným Rodinným pivovarom Hudák. S Petrom sme sa porozprávali o tom, ako sa dostal k pivu, ale aj o plánoch do budúcna.
Ako si sa vlastne dostal k pivu?
K pivu som sa dostal veľmi dávno, keď som rodičom a starým rodičom na chate chodil s džbánom po pivo a možno ešte pred tým. K remeselnému pivu som sa dostal počas mojej práce v Prahe v roku 2008 keď som nie práve najlepšie jedlo potreboval urýchlene zaliať pivom a najbližšie miesto bol minipivovar U Medvídků v Pasáži Metro. To pivo mi tak zachutilo, že som si povedal, že také musím mať doma. Po pár návštevách U Medvídků a niekoľkých mesiacoch kreslenia vznikol môj domáci spádový pivovar, v ktorom som začal variť v roku 2010.
Kto ťa o pive naučil najviac?
Jednak o pive, ale aj o širokej oblasti okolo kvasnej technológie som sa najviac naučil v škole na Podskalskej ulici v Prahe, kde snáď túto jar aj na staré kolená zmaturujem. Inak sa snažím naučiť čo najviac od každého, koho stretnem. Či to bolo v Prahe od pána Veselého od Medvídků, pána Kočku, pána Šuráňa, na Slovensku od pána Svozila, sládkov v nových slovenských pivovaroch. Milujem knihy profesora Bamfortha, Sama Calagioneho, Jima Kocha, Stana Hieronyma, Johna Palmera a ostatných.
Ako dopadla tvoja prvá navarená várka piva?
Bol to svetlý ležiak z môjho spádového pivovaru a vďaka detailnej príprave dopadla skvelo. Pivo bolo výborné a technológia fungovala.
Robíš všetko preto, aby si otvoril svoj pivovar. Už máš určené, aké pivo by si chcel ponúkať počas celého roka?
Budú to svetlé až polotmavé pivá určené na hasenie smädu a k jedlu. Nechystám sa, aspoň určite nie spočiatku, variť experimentálne a extrémne pivá. Takéto pivo človek ochutná jedno malé a potom do záverečnej pije “normálne“ pivo. Chcem, aby toto “normálne“ pivo bolo moje.
Aký štýl varíš najradšej a prečo?
Pravdepodobne najviac budem variť California Common. Je to štýl, ktorý má ešte dosť blízko k tomu, čo slovenský konzervatívny konzument pozná, no je už dostatočne iné na to, aby bolo zaujímavé a prebúdzalo zvedavosť. Viacero mojich pív som dal ochutnať známym, ktorí o remeselných pivách, amerických či rôznych imperial verziách nepočuli a silno nachmelené, príliš silné pivá neocenili.
Na ktoré tvoje pivo si najviac hrdý?
Spoločne s kamarátom sme raz navarili skvelý silný bock, ten mi v pamäti utkvel najviac. Potom ležiaky ktoré sa zúčastnili domovaričských súťaží.
Máš nejaký pivovar, ktorý je pre teba vzorom?
Jednoznačne Hook Norton Brewery. Nádherný viktoriánsky spádový pivovar, v ktorom už 5 generácií sládkov varí úžasné, vysoko piteľné pivá a ktorý je do dnešného dňa (občas) poháňaný pôvodným parným strojom.
Keď bude pivovar otvorený, budeš pivo aj fľaškovať, alebo sa zameriaš len na sudové pivo?
Aj sudovať aj fľaškovať. So sudmi je menej práce a človek naraz predá väčšie množstvo, fľaše sú zas pre business veľmi dôležité z pohľadu dosahu na zákazníka a maržu.
Aký je tvoj pivovarský sen?
Mať toľko peňazí, aby som nemusel zbierať šrot po gastrobazároch 🙂 Na druhú stranu aj tí skutočne veľkí, ako Sierra Nevada alebo Dogfish Head, vlastne začínali tým, že improvizovali s tým čo kde našli a tým aj nabrali najviac skúseností.
Ako sa pozeráš na aktuálnu situáciu na pivnom trhu?
Myslím, že na slovenskom pivnom trhu neustále (aj vďaka akciám typu Salón Piva) rastie dopyt po remeselnom pive, zaujímavom a plnom nových chutí. Zároveň rastie aj ponuka, vznikajú nové pivovary a distribútori dovážajú skvelé značky. To, čo stagnuje, je pohostinský segment. Reštauratérov a hostinských zaujíma len to, či im pivovar zaplatí letnú terasu a dá slnečníky a výčap. Nesnažia sa odlíšiť, majú prázdne podniky hneď ako skončí obedná menučková špička. Čapujú to, čo si človek lacnejšie a častokrát v lepšej kvalite môže kúpiť v supermarkete. Nie sú ochotní pritlačiť na pivovarských gigantov a vyviazať sa z exkluzívnych zmlúv, nie sú ochotní investovať do výčapných zariadení a chladiacich boxov na sudy. Takže môj pivovarský sen je v skutočnosti aby sa reštauratéri a krčmári predháňali v snahe odlíšiť sa od ostatných zaujímavou ponukou remeselných pív. Aby v každom podniku bola aspoň jedna pípa s remeselným pivom, o ktoré sa podnik bude starať ako ťahák prinášajúci zákazníkov aj večer.
Snímka: archív P. H.
