by 
Slovenské združenie výrobcov piva a sladu pred pár dňami ohlásilo veľké zmeny. Upravovalo totiž pravidlá najväčšej degustačnej súťaže u nás. Slovenská pivná korunka nebude mať len nový priebeh, ale jej súčasťou bude aj nový pivný festival. O zmenách aj plánoch Slovenského združenia výrobcov piva a sladu sme sa porozprávali s jeho riaditeľom Vladimírom Machalíkom.
Ste vyše roka na poste predsedu Slovenského združenia výrobcov piva a sladu. Čo vám toto obdobie dalo?
Zažil som s pivovarníckym a sladovníckym sektorom skutočne veľmi dynamický prvý rok pôsobenia v Slovenskom združení výrobcov piva a sladu. Prebiehajúca pandémia a v tomto roku vojna na Ukrajine výrazne zasiahli nielen do života ľudí, ale aj do všetkých častí nášho sektora. Počas pandémie sme úzko spolupracovali s gastro sektorom. Podpora zo strany štátu totiž často vznikala až na náš spoločný tlak.
Celkovo musím povedať, že rozhodnutia, ktoré boli robené na najvyšších miestach, boli od stola, bez diskusie s tými, ktorí boli pandémiou extrémne zasiahnutí. Gastro sektor v mnohých krajinách získal pomoc veľmi rýchlo, najmä prostredníctvom zníženia DPH na stravovacie služby. U nás tento návrh prišiel až s predstavením daňovo-odvodovej reformy a po dlhých mesiacoch rokovaní, vysvetľovaní a argumentovaní.
Ktorým ďalším oblastiam ste sa venovali?
Veľkou témou slovenského pivovarníckeho sektora bol aj nový systém zálohovania PET fliaš a plechoviek. Slovenské združenie výrobcov piva a sladu je jednou zo zakladateľských organizácií Správcu zálohového systému. Musím povedať, že tak krátky čas ako sme mali na Slovensku na spustenie tohto systému nemali nikde inde v EÚ. Napriek tomu sa nám to podarilo a od 1. januára už funguje.
V združení sme si za cieľ stanovili informovanie pivovarov, vrátane remeselných, pretože sme cítili, že je tu informačné manko, spôsobené aj extrémne krátkym časom na spustenie systému. Zrealizovali sme preto tri webináre pre pivovary, distribútorov i beer shopy. A komunikovali sme intenzívne obojsmerne. Aj vďaka spoločnej komunikácii sme potom v rámci Správcu zálohového systému presadili zmeny, ktoré pomohli systém upraviť viac v prospech menších producentov a predajcov piva.
Združenie sa rozhodlo zmeniť hodnotenie aj podmienky Slovenskej pivnej korunky. Prečo?
Pivná korunka v tomto roku oslávi 15. výročie, čo je veľká zodpovednosť voči mnohým pivovarníkom, ktorí sa jej v minulosti zúčastnili. A tiež hodnotná tradícia pivovarníckeho sektora na Slovensku. Na strane druhej sme však po mojom príchode do združenia intenzívne diskutovali, ako ju urobiť atraktívnejšou a zároveň priniesť tie najlepšie pivá aj verejnosti. Je síce fajn, ak zverejníme zoznam tých najlepších pív, ale prečo nevytvoriť príležitosť pre verejnosť a fanúšikov tieto pivá ochutnať?
V rámci združenia sme preto vytvorili nový koncept a oslovili sme Ivana a Miloša z Marko production (organizátori Salónu piva) o pomoc s realizáciou. Zmenili sme spôsob hodnotenia vzoriek na úroveň medzinárodných súťaží, upravili sme formovanie hodnotiacej komisie a umožníme verejnosti ochutnať to najlepšie, čo slovenské pivovarníctvo ponúka. Posúvame tak Slovenskú pivnú korunku cez jej jubilejný 15. ročník vpred.
Čo si od týchto zmien sľubujete?
Chceme, aby Slovenská pivná korunka bola nielen kvalitnou platformou slovenských pivovarníkov na porovnanie sa medzi sebou. Ale aj na výmenu skúseností a diskusie o trendoch v našom sektore. A popri náročnej práci, ktorou je výroba piva či sladu, príležitosť stretnúť sa spoločne. Pivo je totiž najmä o osobnej komunikácii, stretnutí s priateľmi a známymi. Chceme, aby toto spájanie slovenského pivovarníctva symbolizovala práve Slovenská pivná korunka.
Veríme, že všetky novinky, ktoré sme zaviedli, zaujmú nielen tradičných účastníkov súťaže, ale aj ďalšie pivovary. A predovšetkým považujeme za kľúčové poskytnúť tento zážitok aj verejnosti, či už skalným fanúšikom piva alebo ľuďom, ktorí ešte nevedia o rôznorodosti pivných štýlov. Aby vedeli, že pivo je najzložitejší alkoholický nápoj na výrobu a aj to, že vyrobiť kvalitné pivo vôbec nie je samozrejmosťou. Chce to odbornosť, vedomosti a usilovnú prácu.
S akými cieľmi spúšťate už 15. ročník tejto súťaže?
Našimi cieľmi je oceniť kvalitnú pivovarnícku prácu, spájať slovenský pivovarnícky sektor a umožniť verejnosti ochutnať najlepšie slovenské pivá súčasnosti. Zároveň chceme poukázať na to, že pivo nie je komodita. Sú za ním príbehy, nadšenie a zanietenie mnohých ľudí, ktorí ním doslova žijú. Bez nich by nebolo možné uvariť ani deci piva. A túto myšlienku chceme predstaviť aj verejnosti.
Aby za fľašou, plechovkou, či pohárom piva videli aj celý proces, od poľa až na stôl. Pivo je totiž jednou z mála posledných potravinových vertikál, ktoré sú na Slovensku kompletné. To znamená, že od vypestovania sladovníckeho jačmeňa, cez jeho zber, výrobu sladu, varenie piva až po jeho dodanie zákazníkovi na stôl, to všetko prebieha na Slovensku.
Súčasťou bude aj festival. S akými ambíciami ho pripravujete?
Festival, ktorý sa bude konať 3. a 4. júna v Bratislave, bude novou, ale veľmi dôležitou súčasťou Slovenskej pivnej korunky. Spája totiž pivovarníkov s ich zákazníkmi, ľuďmi, ktorí konzumujú plody pivovarníckej práce. Je rozhodne namieste, aby sme ako pivovarnícky sektor umožnili našim zákazníkom ochutnať to najlepšie, čo slovenské pivovarníctvo prináša.
Druhou ambíciou je osobný kontakt. Čoraz viac sa dnes aj pri potravinách hovorí o tom, aby spotrebiteľ spoznal ľudí, ktorí vyrábajú to čo jedia, čo pijú. Slovenskú pivnú korunku sme sa preto rozhodli otvoriť verejnosti. Na festivale chceme predstaviť pivnú kultúru dneška, ale aj oboznámiť návštevníkov so zaujímavosťami z pivovarníckeho a sladovníckeho sveta na Slovensku. Uvediem jeden príklad. Mnoho ľudí napríklad vôbec nevie čo je to slad, nesprávne si myslia, že je to nejaká tekutina, hnedý sirup, pritom ide o naklíčený sladovnícky jačmeň alebo pšenicu, ktorá sa vysuší a zbaví klíčkov. Ide o veľmi nutrične hodnotnú surovinu.
Slovenský slad dokonca patrí medzi tie najkvalitnejšie na svete a Slovensko patrí medzi top 10. exportérov sladu na svete. Chceme jednoducho zoznamovať ľudí s unikátnym svetom piva. S našimi členskými sladovňami sme sa preto rozhodli, že pripravíme na festival prezentáciu o sladovníckom sektore na Slovensku. Chceme, aby boli Slováci hrdí na to kvalitné, čo sa u nás doma vyrába.
Akú hlavnú agendu má SZVPS pre tento rok?
Naša agenda spočíva v presadzovaní záujmov pivovarov a sladovní na Slovensku. Komunikujeme a vysvetľujeme politikom a úradníkom, aké sú potreby sladovnícko-pivovarníckeho sektora. V súčasnosti je situácia veľmi napätá pre vojnu na Ukrajine. Kľúčové zložky na výrobu piva, dostatok sladovníckeho jačmeňa a ceny, resp. dostatok energií veľmi pozorne sledujeme. Bez nich sa totiž pivo nedá vyrábať. Samozrejme komunikujeme aj s kolegami z ďalších sektorov potravinárstva.
Napríklad?
Naše združenie je členom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory aj Potravinárskej komory Slovenska. S kolegami pivovarníkmi z Európy sme v spojení cez združenie The Brewers of Europe. Aktívni sme aj v rámci nového systému zálohovania. Aj keď na prvý pohľad sa zdá, že pivovarníctvo ovplyvňuje len potravinárska legislatíva, nie je tomu tak. Sme v kontakte takmer so všetkými ministerstvami, pretože majú alebo pripravujú vyhlášky, či zákony, ktoré náš sektor nejako ovplyvňujú. Zatiaľ sa rozhodne nejaví, že by tento rok mal byť menej dynamický ako ten predchádzajúci. Veríme však, že slovenskí spotrebitelia si chvíľku na pohár dobrého slovenského piva aj v tejto dobe nájdu.
| Vladimír Machalík (39)
Je výkonným riaditeľom Slovenského združenia výrobcov piva a sladu od februára 2021. Predtým viedol komunikáciu a marketing Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Desať rokov bol hovorcom najväčšej slovenskej firmy a automobilky Volkswagen Slovakia. Pôsobil aj v Európskej komisii, na Generálnom riaditeľstve pre podnikanie a priemysel v Bruseli. Predtým ako novinár pracoval v denníku Pravda a v ekonomickej redakcii TASR. |
Prečítajte si aj
Najväčšia slovenská degustačná súťaž ohlasuje po prestávke návrat
Snímky: Archív VM, SZVPS
