Túlanie pivnou Moravou. Návrat aj objavovanie nových miest

Bol to taký spontánny popud. Vyskytol sa u nás v rodine nečakane voľný pondelok, tak Monika predniesla, že by sme mohli zájsť na nejaký hrad v okolí, alebo na niečo zaujímavé. Voľba padla na Moravu, niekde blízko, nech sa neparíme v aute. A potom prišiel môj nápad. Poďme do Dolních Bojanovíc, tam ani diaľničnú známku netreba a blízko je Zámek Milotice, ktorý je v našich dlhodobých plánoch. Všetko bude hrať, ako má.

Zmena plánov

Ledažeby nie. Hrady a zámky sú v pondelky zavreté a náš bod záujmu nebol na tom inak. Nevadí, pôjdeme do Bojanovíc a niečo vymyslíme. A tak sme šli. Prečo Dolné Bojanovice? Ako iste tušíte, je tam pivovar. A nie len taký ledajaký. Jeden z mojich najobľúbenejších. Ako to?

Jirku Michaloviča z pivovaru Mazák som spoznal dávno a kamarátime sa už dosť dlho. Nemusíme sa často stretávať, aj tak sme na jednej vlne. Od nášho prvého stretnutia sledujem jeho rozširovanie a rast. Kvalitu má od začiatku stúpajúcu.

Isteže žiaden pivovar nie je dokonalý a chyby sa nájdu. Nie sú však pravidlom. A rastie organicky, žiadnymi skokmi. Celý príbeh a priebeh okolo pivovaru je mi veľmi sympatický. Nie, nie je to platená reklama, myslím to veľmi vážne.

V pivovare som dlhšie nebol, nejaký čas sa už dohovárame, že sa stretneme niekde, už bol aj dátum vytýčený a nevyšlo to. Všetko má svoj čas, a ten prišiel 26. júna. Pivovar sa od mojej poslednej návštevy rozšíril, pribudli varne, zväčšil sa priestor. Denne sa tu varí cca tri-štyrikrát. Celkom frmol.

V produkcii vedie ležiak Extra horký, ktorý je najväčším bestsellerom pivovaru. Celkom fičí aj séria Single hop ale… Keďže treba ísť s dobou, začali sa tu variť aj kyseláče. Raz dobre, raz menej, kvalita sa však postupne zvyšovala.

Onehdy na epickom pivnom výlete vo Viedni sme sa o tejto téme rozprávali. A myšlienka sa stala skutočnosťou. Míra, hlavný to sládek šiel ešte trochu ďalej a naštartoval program zrenia piva v sudoch.

Keďže som tu bol na kontrole kvality, ochutnal som aj čo to z tankov. Ako prvé som skúsil NEIPA s chmeľmi Cryo Azacca, Mosaic a Sultana. Bola to čerstvá várka z 12.júna, ale už sa ukazovalo, že to bude fajn pitie.

Oatsider, ovsený IPL chutil dobre, krásne krémový z ovsa, ten tam mohol byť cítiť trochu menej, avšak to je len moja osobná preferencia. Koniec koncov ovos by v ovsenom pive mal byť, že. Skúsil som ešte extra hořký a IPL, obe v dobrej kondícii.

Keďže u Jirku vyrábajú aj pivné varne, mal som príležitosť pozrieť do dielne, kde sa akurát pracovalo na zákazke. Úprimne, čakal som to také zložitejšie, aj keď spätne ani neviem prečo.

U pirátov

Boli sme sa najesť v podniku s názvom Pirate pub, trochu som očakával, že bude znieť pirátsky metal, napríklad Alestorm, ale nebol to tak. Je to podnik, kde sa čapuje Pilsner Urquell, majú na dverách aj certifikát kvality, tak som si jedno pivo dal. Nesklamalo. K obedu akurát.

Obsluha bola úžasná, veľmi mi vychádzali v ústrety pri mojich extra požiadavkách. Čo bolo pre nich dosť náročné, keďže kľúčový sortiment sú tu steaky a burgre. Nakoniec sa podarilo. Jedlo bolo fajn a pre mňa primerane rozmixované.

Na základe predchádzajúcich skúseností s PU podnikmi v Čechách, sa vo mne rodí teória, že v tejto krajine sú PU podniky najviac priateľské k mojim stravovacím požiadavkám. Drápal v Olomouci je tou povestnou výnimkou z pravidla.

V Moravskom Žižkove

V Moravskom Žižkove bolo pusto neveselo, tak len fotka zvonku a šlo sa ďalej. V obci Lednice je okrem známeho zámku, parku a vína aj pivovar s rovnakým názvom. Strategicky je umiestnený neďaleko zámku. Je to kombinácia, pivovaru, reštaurácie, wellness a penziónu.

Vnútro vyzerá moderne, trochu ako keby sa nevedel architekt rozhodnúť, ci navrhuje hipsta kaviareň, bistro alebo pivovar. Samotný pivovar je ukrytý v podzemí. No, ukrytý. Vrch varne presahuje do reštauračnej časti a zvyšok je z časti vidieť, keď si pôjdete prepudrovať nos.

Na ponukovom lístku boli k dispozícii 3 pivá. Výčepní 7° bola dosť vodová, trochu neprimerane nachmelená a tým pádom nie veľmi ľahko pitná. IPA 14° bola zoxidovaná, karamelová, nie veľmi výrazne nachmelená ČIPA. Keď som vracal skoro plný pohár, tak čašník poznamenal, že „jó, je to silné pivo“. Áno silné, je avšak silno zoxidované a zbytočne karamelové. „No jó, to je na barvu“. A bolo vymaľované.

Na tabuľke vnútri som našiel, že v ponuke majú viac pív, tak som si dal Weizen. Ten bol ukážkový, pšenica bola pekne cítiť, rovnako ako aj banány a klinček. A tu teraz nastala dilema, či ísť do parku, alebo skúsiť ešte ďalšie piva. Monika to vyriešila elegantne, zdvihla sa a šla sa prejsť. Sama. Ďalšie pivo na rade bol Ležák 11°. Sladové telo, primeraná chmeľová horkosť, ľahko sa pilo a volalo, daj si ma viac. Super „odsmädovka“.

APA 11°, na rozdiel od spomínanej IPA, bola nachmelená akurát. Ako sa patrí na štýl, citrusové chmele, trochu pomaranča, kôra. Ako posledné pivo som dostal Brown Ale 13°. Pivo, ktoré zjavne prechádzalo krízou identity. Na Brown Ale bolo moc tmavé, kávové, takže skôr Black Ale. Zjavne by chcelo byť Stoutom, alebo Porterom. Sládek však asi úplne netušil, čo varí. Bez ohľadu na toto, pivo bolo skvelé, páčilo sa mi. Nakoniec to s tými pivami nebolo také zlé. Oxidácia na farbu ma však dostala.

Jedálny lístok je krátky, viac orientovaný na párovanie k pivu. Tatarský biftek z hovädzieho mäsa aj z tvarůžkov, sviečková, bôčik, šaláty a podobne sú na jedálnom lístku. My sme nejedli, nakoľko sme boli nasýtení, jedlo však vyzeralo dobre.

Z obsluhy som bol trochu rozpačitý, nič zlého mi nespravili, snáď okrem toho, že mi nedoniesli ponukový lístok pív aj popisom, avšak ani nič dobrého. Jedno predsa len, dostal som ochutnávkou porciu Brown ale. Na druhej strane ja som od nich okrem piva ani nič nechcel, nemal som žiadne extra požiadavky, tak asi dobre. Rozhodne sa sem rád vrátim.

Výlet sa vydaril, navštívili sme nový pivovar, bol som v skvelej spoločnosti. Čo si priať viac? Žeby ďalší pivný výlet?

Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade