Pristihnutý na mieste činu. Craft Bier Fest Wien

Mojím posledným tohtoročným pivným festivalom, ktorý som navštívil sa stala novembrová edícia Craft Bier Festu vo Viedni. A ako bolo? Tu je pár postrehov.

Veľa kočovníkov

6 Beers Brewing je malý pivovar z Wienerwaldu, so slovenským vplyvom. Pivo tu varia so zvláštnym prístupom. Väčšina ich pív je podpriemer až zlé a zrazu sa odviažu a navaria skvelú Limelight Milk shake IPA.

Pribudlo dosť veľa viedenských kočovných pivovarov, čo je pozoruhodné, bohužiaľ ma však ich pivá veľmi nezaujali.

The Bier Buddies mali na výčape Imperial Shades of Red. Red Ale, ktorý zrel v sudoch po rume. Veľmi intenzívne pivo plné rôznych chutí z ležania. Niekedy možno až moc, toto pivo je tak na pomalé pitie. Menej intenzívnosti, prípadne blend s obyčajnou verziou, by pivu urobilo dobre.

Pivovar Brauviertel sa chváli tým, že varia anglické pivo. Základné pivo je zrejme Bitter, ktorý následne upravia rôznymi koreniami a bylinkami. Ono to samozrejme môže fungovať a poznáme dosť príkladov, kde to aj funguje. Ale pivovar Brauviertel to nie je. Tu je výsledok veľmi aromatický, prekorenený, predimenzovaný.

Od ruského pivovaru Zagovor som ochutnal dve pivá a obe boli skvelé. V ich stánku bolo dostať aj pivo z Hong Kongu, ktoré malo premiéru v máji. Podľa nejasných náznakov sa zdá, že majú spoločného majiteľa, s dosť veľkými financiami. Za mňa dobré počiny.

Nemecký kočovný pivovar z Berlína, Vagabund Vanderbrauerei, mal veľmi príjemné pivá, ich Juicy Bot a Noah‘s Lost Unicorn by som vedel piť dlho.

Pivá z divočiny

Tento rok boli témou dňa “Biere aus Wilderness”, po slovensky pivá z divočiny, čo bola prezentácia 15 fínskych pivovarov. Na tie som sa tešil, lebo Fínsko mám rád, vrátane piva. Lammin Sahti bolo skvelým príkladom návratu ku koreňom. Na rozdiel od väčšiny pív, čo som mal možnosť ochutnať, bola ražná a nie pšeničná.

Od Fiskarsinu som ochutnal Foeder one. Jedno dozrievané v sude po Modrej Frankovke a druhé v sude po ryzlingu. U mňa vyhráva frankovka, ale na šalát by som rozhodne odporúčal to z Rizlingu, bolo totiž prekvasené až do octovita. Ako ocot skvelé, ako pivo nie. Ostatne pivovary z Fínska mali väčšinou IPA, APA, dobré piteľné pivá.

Veľmi mi chutilo pivo od Eastside – Birriffico Italiano Personal Jesus s ukážkovým Barley wine. A tiež Stu Mostow z Poľska s pastry sour ale. Akurát kyslé, plné tropického ovocia, osviežujúce, ľahko piteľné.

V minulom článku som chválil pivovar Der Belgier, ktorí varia belgické pivo v Rakúsku. Pivo zrelo rok v dubových sudoch, bolo skvelé, plnej chuti, trošku kyslé, ale hlavne ovocné, korenené, skvelé.

Skvelé boli tiež pivá od Mad Cat, Sacher a Sin Kitty, jeden zákusok a jeden kyseláč. Za mňa asi najlepšie pivá, čo som na festivale pil.

Ako každý rok aj teraz mali úspech české a slovenské pivovary. Chroust, Mad Cat, Zíchovec, Hellstork a Unorthodox Brewing. Podľa počtu ľudí pred ich stánkom aj Axiom, ale ten bol mimo túto enklávu.

Človek koruna tvorstva

Umývanie vody bolo tento rok poslabšie, bola len jedna umývacia stanica na celú halu. Záchody opäť nestíhali, ale tentokrát to komplikovali hlavne sami návštevníci.

Modelový príklad v špičke bol tento: Prvý človek v rade zbadá, že sa uvoľnil pisoár, nenechá človeka odísť, ale už sa tlačí a za nim niekoľko podobne postihnutých kolegov. Výsledok, úplne plný záchod, kde tí čo už skončili, nemôžu von, tí čo sú pri pisoároch tiež nemôžu nič. Vlastne nikto nemôže nič, všetci sú zamrznutí v zápche. Človek koruna tvorstva.

Ceny boli podobné ako minulý rok, zdalo sa mi, že ubudlo pív za jedno euro a pribudli pivá za tri. Trend z apríla sa potvrdil, viac pýtali za pivo miestne malé pivovary.

Jedlo bola kapitola sama o sebe, veľmi rozumne bol naaranžovaný jedálenský ostrovček. Boli cestoviny, hranolky, burgre, hotdogy a aj iné veci. Najlepší nápad bol stánok s mastným chlebom. No najlepší, keď som sa pozrel na tabuľu z cenami, som myslel, že zle vidím, veď posúďte sami..

Toto bol celkom extrém. Všeobecne sa mi však ceny jedál zdali vysoké aj na Viedeň.

A čo bude ďalej?

Návštevnosť bola podobná ako minulý rok. V sobotu bolo ľudí večer viac, ale aj tak nebol problém sa dostať k pivu. Paradoxne najviac ľudí pri stánkoch pivovarov mali české a slovenské pivovary. Ale to sa asi opakujem.

Či prídem nabudúce, neviem, mal som trochu rozpačitý dojem, nebolo toľko skvelých pív ako v máji, ubudli domáce pivovary, bolo relatívne pár stálic. Na druhej strane zas bolo na pivovarníkoch vidieť radosť z vykonanej práce a dalo sa s nimi celkom dobre podebatovať.

Celkom sa mi zdá, že aj Craft Bier Fest má vrchol za sebou, čo však neznamená, že nemá miesto medzi festivalmi, práve naopak.

Snímky a text: Imrich Nógell, Beermalade