Viedenské pivné potulky. Šesť podnikov a jeden bonus

Pomerne dlho náš pivný krúžok ochutnávačov organizuje aj výjazdné degustácie do okolitých miest. Alebo aj nie. Každopádne o nich veľa hovoríme. Prišiel však zlomový moment, keď sme sa začali baviť o výlete do Lipska. Behom chvíľky sa Lipsko odsunulo a zrazu sme mali dátum návštevy Viedne.

Podnik 1516

Koncipovania itineráru som sa ujal ja a nakoniec nám vyšla pomerne ambiciózna trasa so šiestimi podnikmi. V stredu ráno sme sa všetci stretli na stanici v Petržalke a vlakom sa vydali do Viedne. Ako prvý cieľ sme zvolili podnik 1516.

Tento podnik je na trhu od roku 1999 a jeho názov je zároveň aj rokom, kedy bol ustanovený Reinheitsgebot. Kedysi to bol môj obvyklý začiatok výletu, avšak párkrát som narazil na zlé, technologicky chybné pivá, vrátane vlajkovej lode Hop Devil.

Počas našej návštevy som ochutnal Rye Simcoe Dry hopped IPA, Wild Brett IPA, IDaHo Sour Cherry Saison NSW a všetky by som vedel piť aj dlhšie a viac. Neodolal som a dal som si NZ Victory Hop Devil India Pale Ale, bolo fajn, veľmi fajn.

V pube majú aj jedlá, burgre, BBQ, šaláty, polievky a aj rakúske klasiky. Ponúkajú aj denné menu. Napriek tomu, že sme prišli skoro a boli sme prví, podnik sa utešene zapĺňal. Obsluha bola milá, ústretová a pomerne rýchla. Práve bol varný deň, tak „pivo“ bolo cítiť aj vo vzduchu. Kľudne by som tu ešte posedel, avšak boli ešte ešte len na začiatku výletu.

Stöckl im Park

Ďalším podnikom bol Stöckl im Park, ktorý je súčasťou reštaurácie v parku Belvedere. Pivovar začal variť v roku 2020. V decembri som sa sem chystal, avšak vo Wieden Bräu ma polapili do pšeničnej pasce a už neostal čas. Teraz to však vyšlo.

Stöckl im Park je reštaurácia s vlastným pivovarom. Priestor vyzerá pekne, zlé jazyky vravia, že tu mávajú veľmi dobrý Wiener Schnitzel. Kuchyňa je mix rakúskej a medzinárodnej kuchyne, ponúknu vám aj drobné a menej drobné jedlá k pivu, ako napríklad rebrá, kačacie stehno, Rib Eye Steak, ale aj kolená a iné. No jesť sme sem neprišli.

Pred nami pristál ochutnávkový set. Teda, každému jeden. Pils, Märzen, Helles, Böhmisches Gemischtes, Wiener Helles 1924. Najmenej mi šiel Pils, bolo tam trochu viac diacetylu ,ako by sa patrí a navyše bol zľahka oxidovaný.

Märzen, Helles a Böhmisches Gemischtes, neurazili ani nepotešili, dali sa však vypiť. Weizen však bol veľmi dobrý, estery, phenoly, chuť pšenice, všetko bolo „naporádku“. Kľudne by som si dal ešte jednu dospelú porciu a možno aj viac.

Obsluha bola pozorná, milá, či vedeli o pive, to netuším, nakoľko sme sa ich na nič k pivu nepýtali, predpokladám však, že vedia. Prezradili mi, že v deň našej návštevy bol varný deň. Pivovar je v samostatnej budove hneď vedľa reštaurácie.

Wieden Bräu

Nakoľko Wieden Bräu bol v pešej vzdialenosti, tak sme si po ceste ešte pozreli kúsok mesta. O tomto pivovare som niekoľkokrát už písal. Za mňa je to miesto, kde sa dá dobre najesť a viem si dať dobré pivo. Tentokrát voľba padla na Weizen a ten bol štandardne dobrý.

Ochutnal som aj iné pivá a boli viac menej OK až na India Pale Ale. Tradične. Keď som porovnal poznámky s ostatného razu a počas našej návštevy, vôbec nič sa v chuti nezmenilo. Zoxidované, jahody, kvasničnosť, ako keby sa pivo znovu prebúdzalo. Žeby ho od mojej návštevy nevyčapovali? Alebo toto je podpis sládka? Ktovie. Bol som z tohto pivovaru dosť smutný, zdalo sa mi, že všeobecne nastal krok späť v kvalite. O jedle som sa tu už rozpisoval, tak len že je tu viac menej Altwienerische Küche, nájdu sa tu však aj medzinárodné jedlá. Obsluha bola fajn a rýchla.

Vienna Kraft

Jedným z neklamných znakov toho, že ste v meste, je, že si tu si tu ľudia a aj radní uvedomujú svoju minulosť a podľa toho sa aj správajú. Prečo to píšem, z Wieden Bräu sme totiž zamierili do Der Gleis//Garten, čo je ambiciózny gastropojekt v Meidlingu. Ešte nebol zaplnený všetkými podnikmi, avšak cieľ našej cesty pivovar Vienna Kraft tam už bol.

A to celkom impozantný, varňa má objem 2000 litrov a tanky sú 2000 a 3000 a je ich celkom dosť. Všetko pivo predajú priamo v mieste varenia. Na výčapoch mali päť pív: Keller Zwickl Ferdl, Pils Peppi, Heidi Helles, Idia pale Ale s menom Walter, a Winter Weizen Nicolas.

Ferdl, Peppi a Heidi sa celkom dali, avšak nič o čom by som písal domov. IPA aj napriek divnému názvu bola fajn, celkom slušne horká a ľahko piteľná. A Nicolas bol, že veľmi dobrý. Pod pojmom Winter Weizen (zimná pšenica) by si jeden myslel, že to bude Weizenbock, avšak nebol. Ale bol skvelý, plné telo, primerane banány aj klinčeky.

Počas toho ako sme sedeli k nám prišiel zamestnanec pivovaru, či nám má niečo vysvetliť k pivu. Neskôr keď som sa rozprával s obsluhou, bola v ponuke aj prehliadka pivovaru s výkladom. Samotný priestor bude určite fajn, teda je už aj teraz, avšak ešte chýbajú ďalšie prevádzky. Najesť a kávu si viete dať aj teraz a podľa mojich spolucestujúcich sa najedli veľmi dobre. Rád sa sem ešte vrátim.

Mash Camp Filiale Meidling

Neďaleko sa nachádza Mash Camp Filiale Meidling. Pôvodne to bola pivotéka Craftbeer Vienna, teraz je to obchod zameriavajúci sa na domovaričov. Majitelia sú zároveň aj sládkami a prevádzkujú pivovar Next Level. Dali sme si jedno pivo, nakúpili plechovky, nechali si poradiť a zamierili sme do Hawidere Bier Burger Baru.

Hawidere Bier Burger Bar

Jedálny lístok je impresívny, vládnu mu samozrejme burgre, mäsové a vegetariánske, šaláty, jedlá k pivu a iné. My sme sem však neprišli jesť, aj keď ja som neodolal tekvicovo hráškovej polievke. Divná kombinácia, dobre padla však.

Na výčape počas našej návštevy bolo 14 pív, v chladničkách sa skrýval tiež slušný počet pív. Keďže pšenica sa stala akýmsi leitmotívom výletu, tak som si dal Golser Bio Weißbier a bol som spokojný. Najviac mi chutil Bierol El Patrón, dobre nachmelená DIPA.

Na výčape boli tri pivá z pivovaru Basqueland. Mne sa ich produkcia zdá celkom nevyrovnaná avšak všetky tri pivá boli fajn, Purple People Eater bol celkom dobrý ochutený kyseláč, čučoriedky, nektarínky a marhule zahrali celkom dobrý koncert. Witbier Whimsical by sa nestratil ani v Belgicku a Imperial Stout Caramel Delight bol plný čokolády, pražených tónov, karamelu, nugátu. Obsluha bola šikovná, a á rýchla, pivo bolo v dobrej kondícii. Sem sa určite ešte vrátim.

TenFifty

V bývalej budove Anker Brotfabrik z roku 1891 sa kedysi konal Bierfest Vienna. V súčasnosti priestor slúži na kultúrne účely. A je tam aj pivovar TenFifty, náš posledný cieľ. O pivovare som už tu písal. Zmeny oproti minulej návšteve nastali dve, tá príjemnejšia je tá, že v prízemí pribudol výčap a miesta na sedenie. Tá, pre mňa nepríjemnejšia bola tá, že bolo primálo domácich pív na výčape.

V duchu celého výletu som si dal Zaungast Honig Lavendel Weizen, kde bolo cítiť hlavne levanduľu, med a nejakí bylinné tóny. Možno je tam aj pšenica, avšak veľmi schovaná. Domáce pivo Ten Fifty Falling Leaves bola hodne nepodarená NEIPA. AleBrowar El Fruto bola pomyslená bodka za výletom. Zľahka nadpriemerná, avšak nie veľmi zaujímavá NEIPA.

A zrazu šlo všetko rýchlo, presun na stanicu nástup na vlak a príchod do Bratislavy. Podarený výlet bol za nami.

Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade. Úvodná snímka EM80 z Pixabay