by 
Pol roka a jedna iterácia v Košiciach. To bol čas, ktorý Salón piva potreboval na to, aby sa našiel, vyprofiloval a vo veľkom štýle zapísal do kultúrneho programu Bratislavy. Za jeho úspechom stojí odhodlanie, nadšenie, podpora a priestor. Práve stará tržnica umožnila kombináciu vysokej návštevnosti, dostatku miesta na sedenie, krátke vzdialenosti medzi stánkami, ešte znesiteľnú úroveň hluku, perfektnú dopravnú dostupnosť a mnoho ďalších faktorov, ktoré prispeli k úspechu. Veľmi som sa na akciu tešil a veľmi som si ju užil.
Brožúrka, ktorú návštevníci dostali pri vstupe spolu s pohárom a ceruzkou, prešla primeranými zmenami a obsahovala dostatok informácií na čítanie aj primerane miesta na písanie. Návštevníkov bolo najmä po siedmej večer hodne, no prakticky nikde sa netvorili pri stánkoch rady a na pivo sa nečakalo. Ponuka jedla bola fajn a dostatočná. Samotní návštevníci tvorili pestrú zmes všetkých vekových kategórií, ktorým je legálne umožnené piť. Väčšina si poctivo písala poznámky a diskutovala o pive, horkosti, pitelnosti. Každý každému odporúčal nejakú zaujímavosť, mnohí diskutovali so sládkami. Nie beztvará „masa konzumentov“, položka v excelli. Skutoční, zainteresovaní ľudia, ktorých produkty zaujímajú, poskytujú spätnú väzbu, učia sa a spoznávajú. Presne takí, pre ktorých malé pivovary pivo varia a ktorí chcú v podnikoch zažívať to, čo nezažijú doma v obývačke.
K samotným pivovarom a pivám sa ťažko píše. Kvalita bola poväčšinou dobrá až vynikajúca, najlepšie pivá boli už tradične buď zahraničné, alebo od kočovných sládkov. Tí sú odvážnejší a extrémnejší. Na festival som mal jeden deň, takže sa mi nepodarilo ochutnať od každého. Zameral som sa na pivá, ktoré sa buď nebudú opakovať, nedajú sa kúpiť vo fľaši alebo ich nemám na skok. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že pivá boli voľná jazda bez pravidiel. O čistote štýlov, či vôbec existencii štýlov (hádam s výnimkou ležiakov a IPA) si môžeme nechať len snívať. Podľa mňa to v tejto zárodočnej fáze slovenského craft beer zase až tak nevadí, prispieva to k rôznorodosti, no časom poteší, keď označenia navarených pív nebudú pivovary losovať z klobúka.
Ja osobne som si najviac užil Unorthodox Transatlantic Gambit Barrel Aged, pivo v brožúrke uvedené ako prekvapenie a s istotou môžem tvrdiť, že to bola náročná literatúra. Svieže, pšeničné, kyslé a kvasené brettanomyces, čo vo výsledku obohatilo toto letné pitie zápachom, ktorého popis je oveľa desivejší, než je skutočný výsledok. Fantastické boli pivá od Hellstork, obzvlášť Dežko bol voňavý, ovocný a čistý a keď urobia ich Tryus (california common) trochu menej horký, budeme mať o ďalšiu hviezdu na pivnom nebi viac. Maďarské pivovary ponúkali nádherne chmelený a voňavý ľahký americký ale Bunny Hop a alkoholový, ovocný, marhuľový silne horký imperial double IPA Brutal Bitter. Dúfam, že ste tento stánok nevynechali, pivá nemali chybu.
Slovenský Liptovär ma potešil pale ale Garbiarom medovej farby, ktorý žiaľ bol prechladený a trochu zatuchnutý, no vzhľadom na jeho ľahšie telo a slabšie chmelenie sa dá piť na litre. Aj APA Mikuláš bola s v porovnaní s ostatnými americkými pale ales menej chmelená a veľmi hlboko prekvasená. Ležiak Sv. Mikuláš bol úplne slamovo svetlý, hrozne prechladený, so slabým telom a žiaľ veľmi kvasničnou arómou.
Trenčiansky Lanius mal fantastický Irish Stout. Suchý, krásne kávový, prudko piteľný. Dúfam, že ho urobia aj slabší, patrí k najlepším slovenským pivám. Mali na festivale jednu z najrozsiahlejších ponúk, všetko od viedenského ležiaku cez belgický saison až po vymrazované pivo, nevynechali APA, IPA, ESB a american wheat. Čistota štýlov? Ak by brožúra festivalu obsahovala BJCP popis aspon tých najčastejších, mohli by návštevníci sami posúdiť. Z Holíčskeho Wywaru som mal stout Gejzu, ktorý voňal nádherne čokoládovo a v chuti boli krásne cítiť slivky a káva. Bol hlboko prekvasený, čistý a chutný.
Nový pivovar Jama z Čiernej Vody sa špecializuje na vrchne kvasené pivá a ja som ochutnal pale ale Terezu, ľahký, vysoko nasýtený, hlboko prekvasený a dosť horký. Nedalo sa vynechať famózny pivovar Clock, ktorý podľa mňa v Čechách poriadne doťahuje na Matušku, a pivovar Frankies z neďalekej Břeclavi s jeho Frank APPA nádhernej čistej chuti a vône po ananásoch a mandarínkach. Stav slovenského pivovarníctva sa za posledné roky fantasticky zmenil k lepšiemu. Nové pivovary síce nevznikajú ako huby po daždi, no aj tých málo existujúcich rozširuje pivnú rozmanitosť a darí sa im ukazovať nové pivné štýly aj konzervatívnym konzumentom ležiakov, akými bezpochyby slováci sú. Stav slovenského pivovarníctva krásne reflektuje práve Salón Piva.
Veľkí hráči so svojou unifikovanou chuťou snažiacou sa nevybočiť a nezaujať sú presne takí – nezaujímaví. Preto na nich nebol nik zvedavý už v septembri 2014 a zo Salónu piva boli po práve vylúčení úplne. Nech si navzájom tľapkajú plecia na iných akciách, schválne, či sa návštevnosťou aspoň priblížia tejto. Nasledujúca tabuľka a graf ukazujú, že Salón Piva je Slovensko-Českou výstavou. Dôležitý je práve ten medzinárodný rozmer, pretože práve v jeho kontexte môžeme posudzovať úroveň slovenských pivovarov. Podľa mňa sa na budúcnosť môžeme tešiť.
*****
Na našich stránkach môžete nájsť pivné zápisky Petra Hudáka. Domovariča, degustátora a predovšetkým fanúšika dobrého remeselného piva. Pravidelne putuje po podnikoch a testuje pivo, ale aj jedlo. Nájdete ho aj na Facebooku, kde vytvoril skupinu Súkromné pivné zápisky.
