by 
Začína byť nemožné písať o Salóne Piva, a to len zo samých potešiteľných dôvodov. V prvom rade úroveň vystavovateľov, návštevníkov, organizátorov aj salónu ako celku z iterácie na iteráciu stúpa. Skvelých pív tu boli prezentované desiatky a ochutnal som len zlomok z nich, takže písať o nich budem len okrajovo. Samozrejme nesklamali stálice Hellstork, Unorthodoxbrewing či Lucky Bastard. Brunet (Lucky), Working class (Hellstorck) aj Funky nálada (UB) boli skvelé. Ľutujem, že som nestihol skvosty, ktoré sa vypili už prvý večer, no rozhodne sa necítim ukrátený alebo že by som toho zameškal veľa.
Pre mňa bolo toto jarné vydanie Salónu piva v Bratislave hlavne o pocitoch a stretávkach. O velikánskej oslave pivnej rozmanitosti pre ľudí, ktorí ju vedia oceniť. Čo som mal možnosť odpozorovať, len málokto si nechal do degustačného pohára na stopke načapovať viac, než jedno deci. Obrovský skok oproti prvému ročníku, kde ste si mohli vybrať medzi veľkým a malým pivom.
Kým som sa dostal ku slovenským novinkám, ku ktorým sa nemám ako inak dostať a na ktoré som sa veľmi tešil, ochutnal som zopár klasikov. Stupavar Smoked Porter som mal už viac razy a dovolím si konštatovať, že z neho je jedno z mála slovenských signature beers nezameniteľnej arómy a chuti. Čapoval sa jeden z posledných sudov a bolo vo fantastickom stave, plné a komplexné. Broken van od Jama bola čisto prekvasená citrusová IPA s chuťou po mandarínkach, veľmi príjemná a svieža.
Hop Grup Nitra ma teleportovali do Anglického pubu svojimi autentickými ejlami. Ich Bitter desiatku som si musel zopakovať, čo nerobím často. Nádherné ovocné, prudko piteľné a pritom plné ľahké pivo, také anglické ako sa len dá. Ich American amber ale bol tiež veľmi piteľný, no nie až taká pecka. Coffee stout bol vymakaný. Čisto kávový, pražený no úplne bez pachutí a nepríjemných trieslovín. Ak ste si nechali ujsť ich dvadsiatku Chocolate stout, môžete ľutovať. Takto to totiž vyzerá, keď sa používajú skutočné suroviny v správnom množstve. Chuť kakaových bôbov bola taká výrazná, ako keby ste ich chrúmali zo sáčku v bioobchode. Hopgrup aspoň u mňa zažiarili.
Beervana mala jedno z mála kyslých pív, ktoré prežili do druhého dňa akcie. Ako som bol informovaný, pecky od Hellstork a ostatných sa vypili v priebehu pár hodín už prvý deň. Beervana grapefruit berliner weisse bolo veľmi príjemné kyslé pivo, ktoré však netrhalo zuby. Vďaka nízkemu obsahu alkoholu a vysokému nasýteniu sa dalo piť v nebezpečných množstvách.
Tak a teraz sa konečne dostávam k tomu, čo je pre mňa symbolom práve skončeného Salónu piva a zároveň symbolom obrovskej cesty, ktorú craftbeer na Slovensku za posledných málo rokov preletel. Beervana čapovala jedno z pív cez Randall the Enamel Animal. Toto zariadenie, vyvinuté v Dogfish Head Brewery, slúži na obohatenie studeného čapovaného piva chuťami vylúhovanými hlavne z chmeľu v momente čapovania do pohára. Určite ste si to všimli ak ste šli okolo. Chalani v ňom mali pomaranče, citrónovú trávu, granátové jablko, grep a ktovie čo ešte a čapovali cezeň svoj India Pale Weizen. Ťažko povedať, či sa pivo tým ovocím až tak obohatilo, musel by som mať možnosť vyskúšať to isté pivo bez Randalla, ale už samotný fakt, že na Slovensku niekto má toto legendárne zariadenie, je pre mňa znakom, že sa ešte máme na čo tešiť.
Snáď sa čo najviac bežných podnikov odhodlá dať na výčap aj niečo iné ako masovo produkované štandardizované nevýrazné nikoho neuchvacujúce ani neprekvapujúce ležiaky. Návštevníkov salóna bolo dosť, mohli by si to začať pýtať.
*****
Na našich stránkach môžete nájsť pivné zápisky Petra Hudáka. Domovariča, degustátora a predovšetkým fanúšika dobrého remeselného piva. Pravidelne putuje po podnikoch a testuje pivo, ale aj jedlo. Nájdete ho aj na Facebooku, kde vytvoril skupinu Súkromné pivné zápisky.
