Aké pivo si vybrať, keď ste v pivnici s 500 kúskami?

Kde sme to minule skončili? Už viem. Na Abendprogramme v prvý večer súťaže Austrian Beer Challenge. Konal sa v „Bauernmarkt“, čo je tržnica s lokálnymi produktmi a nachádza sa tu aj reštaurácia.

Dobrodružná cesta na hotel

Ako vždy boli na začiatku trochu oficiality, ďakovania, vysvetľovanie zmien (aj personálnych). Dlhoročného riaditeľa súťaže Jörg Prähausera vystriedal Thomas Witzer. A úspešne. Samozrejme bolo aj poďakovanie dobrovoľníkom, organizátorom a aj nám.

• Prečítajte si aj prvú časť rozprávania o súťaži Austrain Beer Challenge

Nemohlo chýbať jedlo v podobe švédskeho stola plného regionálnych jedál. Všeobecne ako sa posúvame Rakúskom, vždy je predstavený ten región, kde práve sme. Chvíľku som tŕpol, nakoniec sa však našlo aj jedlo pre mňa, nebolo ho málo, dobre bolo.

Na pitie bolo pivo domovaričské a aj remeselné. Čas bežal, dobre som sa zabával, avšak keďže som býval doslova na druhom konci mestečka, rozhodoval som sa medzi taxíkom a prechádzkou. Taxík som veľkopansky odmietol, veď pol hodina chôdze mi padne dobre. Ehmm.

Úplne pol hodina to nebola, to by však bol najmenší problém. Asi po dvadsiatich minútach som vyšiel z mesta, aby som následne celý čas šiel na takej pochybnej cestičke cez polia. A nielen ja, miestni mládežníci sa však preháňali na motorkách, bicykloch a podobne. No chvíľami mi nebolo všetko jedno, avšak iná cesta ako vpred mi neostávala. Nakoniec som úspešne došiel do prázdneho hotela.

Deň druhý

Na druhý deň do ružova vyspatý som šiel v ústrety finálovým kolám.  Na mňa čakali tri. Prvé boli Leichte Lager Biere und Münchner Helles v počte 12. Na rozhodnutie sme mali jednu hodinu. Keďže kategória je pomerne homogénna, bolo to pomerne jednoduché porovnávanie a aj my sme sa rýchlo zhodli.

Kategória American Ales opäť priniesla dominanciu štýlu APA. Až osem z desiatich pív boli v tomto štýle, plus jeden Amber a jeden Barley Wine. Tu sme diskutovali výrazne viac, nakoniec sme sa však zhodli.

Po výdatnom obede boli na rade tmavé ležiaky v počte šesť kusov. Tipoval by som, na komerčné pivovary. Všetky vzorky boli nadpriemerné, tri dokonca skvelé. Tu sme sa tiež rýchlo zhodli a vybrali víťazov.

Týmto som ja skončil a mohol som sa venovať spoločenským povinnostiam. Finálové kolá trvali dosť dlho nakoľko nie všetky komisie dodržali harmonogram. A potom prišiel BOS (Best of Show – najlepšie pivo súťaže), teda dva.

Domovariči mali svoj a profesionálne pivovary tiež. Keďže v každom bolo cca 20 vzoriek, tak to bol celkom „záhul“. Môj pôvodný plán bol, že ochutnám nejaké tie pivá, pokecám so známymi, nebudem tomu venovať priveľa času, prejdem sa mestom, niekde sa najem a budem zaslúžene oddychovať.

No… Poznáte to. Aj ten najlepší plán narazí na realitu a ten môj narazil tvrdo. Nevadí. Nesťažujem si však. Postupne prichádzali piva zo súťaže, tak bolo čo ochutnávať. A toto sa deje, odkedy chodím na ABC. Potom prišlo aj na rozdávanie, tento rok bolo nahlas povedané, že prednosť má staff. S čím úplne súhlasím a je to viac ako fér. Veď kto iný má mať prednosť.

Vydarené podujatie

Opäť veľmi vydarené podujatie, keďže som na súťaži bol, ak to správne rátam sedemkrát, je veľmi pekne vidieť posun od čistej improvizácie k profesionalite, či organizátori, dobrovoľníci, ale aj rozhodcovia. Toto nie je môj prvý článok o tomto podujatí, tak si to môžete preveriť.

Tento rok, na rozdiel od rokov, keď sa konalo v Baden by Wien, zaobišlo bez pompézností, ako opulentná fine dining večera, bolo to však veľmi fajn. Čo bola pre mňa absolútna kuriozita, že oddychovú miestnosť sme mali v miestnosti, kde sa fľaškujú a plechovkujú pivá. Toto som ešte nezažil. Bolo to bizarné, avšak celkom milé. Predpokladám, že po našom odchode nastúpili Viktorovia čističi.

Ako som tak kecal, fotil sa a degustoval (Mám fotku s Konrádom Seidlom!), skončili aj dlhé BOS. Nakoľko som bol unavený, povedal som si, že je čas plniť pôvodný plán. Pri rozlúčke sa ma blonďavá pivná víla opýtala: „Uvidíme sa u Karla?“

Slovo dalo slovo a dozvedel som sa, že v Der Biergasthof Riedberg bude afterparty. Tento podnik vlastní rodina Zuser a s Karlom spolu hodnotíme pivá na ABC. Trochu sa poznáme, avšak toto som nevedel.

Gasthof vznikol v roku 1960 a v priebehu rokov sa stal rešpektovanou pivnou inštitúciou. A Karl Zuser junior rešpektovaným pivným rozhodcom a tie majiteľom unikátneho pivného archívu.

Bohatá pivnica

Ten sa nachádza v pivnici pod gasthofom a obsahuje viac ako 500 druhov pív. Afterparty bola poňatá ako ochutnávka piva. Po výdatnom občerstvení nás Karl po malých skupinkách vodil do pivnice a dal nám každému vybrať jedno pivo. Bola to dosť ťažká úloha, pív bolo neúrekom aj keď som sa sústredil len na tie najzaujímavejšie, dalo mi to zabrať.

Zaujímavé bolo vidieť, kto podľa akého kľúča vyberal pivo. Totižto každý účastník odprezentoval, prečo vybral konkrétne to svoje, potom Karl pridal informácie o pive a o konkrétnej fľaške.

Následne sme všetci degustovali a vyjadrovali svoje degustačné dojmy. Dôvody výberu boli rôzne. Niekto bol zvedavý ako rokmi prežili ovocné pivá, ako napríklad Lindemans Apple, iný ako dozrel Mein Nelson Sauvin od Schneider Weisse z roku 2014, vybraných bolo dosť veľa Trapistických pív vrátane Westvleteren,

Prím hrali silné pivá, ja som vybral Oak aged La Trappe z roku 2020 Batch 40. A bolo aj pár verzií piva Samichlaus, čo je legendárne vianočné pivo varené raz ročne 6. decembra od roku 1979 (pôvodne vo švajčiarskom Hürlimann, dnes v rakúskom Eggenbergu).

Tých bolo po jednej fľaške, tak som sa k nim už nedostal, čo ma na jednej strane mrzí, na druhej, ochutnávka bola pochopiteľne veľmi dlhá.

Nakoľko som mal za sebou dlhý deň plný rozhodovania, mudrovania a piva, teda hlavne piva, som sa zo všetkými rozlúčil a šiel sa ubytovať. Tentokrát taxíkom. Musel som síce trochu navigovať šoféra, nakoniec sme bezpečne trafili na miesto určenia

A na druhý deň len pochod mestom na vlak a odchod domov.  Dátum budúcoročnej súťaže mám už v kalendári, opäť sa budeme posúvať a to do Vorarlbergu, čo je najzápadnejšia spolková krajina Rakúska. Už teraz sa teším. Teda, ak ma zavolajú.

Výsledky súťaže nájdete na tomto linku.

Text:Imrich Nógell, Beermalade, Snímky: Imrich Nógell, Anikó Lehtinen, Mathias Scheuringer

Prečítajte si aj

O švajčiarskej pivnej súťaži aj o tom, ako som sa stal Suppemanom