by 
Opäť sa rok z rokom stretol a prišiel čas aby som sa zúčastnil súťaže Austrian Beer Challenge. Súťaž sa rozbehla do regiónov a tak po minuloročnom Linzi, sme sa v máji ocitli v mestečku Ried in Innerkreis.
Je to presne ten typ obskúrneho rakúskeho mestečka, ktoré mám rád. A kde sa toho zdanlivo veľa nedeje. Nachádza sa tu však Brauerei Ried, ktorého pivá sa dajú kúpiť aj v blízkosti našich hraníc.
Prehliadka mesta
Mesto má pomerne bohatú pivnú históriu. Prvá zmienka o varení piva pochádza z roku 1446. Vtedy začal variť jeden z najstarších rakúskych pivovarov a to Kellerbrauerei Mitterbucher & Söhne.
Začiatkom 18. storočia tam bolo až 13 pivovarov. Počas „Bier Bummel“ sme sa spolu so sprievodkyňou prešli mestom, kde nám poukazovala miesta, kde sa nachádzali. Väčšina z nich bola situovaná do stredu mesta, tak sme každých pár metrov zastavovali.
Navštívili sme aj priestory pivovaru Keller Bräu, ktorý je zavretý od roku 2013 a teraz funguje ako hostinec. Ten sme osobne nevideli, keďže bola Mittagspause, navštívili sme však budovu bývalého pivovaru, kde sme videli rôzne historické zariadenia.
Nakoniec sme zakotvili vo farskom kostole sv. Petra a Pavla, kde Sladovníci a pivovarníci v Ried patrili medzi najvýznamnejšie mestské cechy a tak mali vlastnú lavicu v predných radoch kostola. Boli označené cechovým znakom a to Brauerstern, alebo Bierstern. Je to šesťcípa hviezda, ktorá sa v Strednej Európe používala už od stredoveku ako symbol pivovarníctva a sladovníctva.
V tradičnej podobe má hviezda tri vrchné a tri dolné cípy. Tri horné cípy znamenajú základné suroviny: voda, slad, chmeľ. Tri dolné cípy označujú procesy: varenie, kvasenie, skladovanie. Vyskytovala sa na sudoch, varniach a aj na kostolných laviciach.
Prechádzka bola pútavá, plná zaujímavých faktov, jedine čo chýbalo bolo pivo. Sprievodkyňa mi povedala, že obvykle je „Bierbummel“ päť- až šesťhodinový a tam už pivo nechýba. Nakoniec sme si ho dali až po návrate v pivovare Ried. To bol jediný program, ktorý som stihol, nakoľko prehliadka pivovaru už bola obsadená.
Weberbrau
Ešte pred poobedným programom sme sa so spriateleným rozhodcom Stefanom stretli v pivovarskom parčíku a dali malú ochutnávku lokálnych pív, ktoré nazbieral počas výletov po okolí.
Pred večerným programom XXL stammtisch sme opäť spolu navštívili Weberbrau, ktorý sa nachádza v modernom nákupnom centre, kde by som vôbec nečakal pivné miesto. Názov trochu zavádza, lebo je to (nielen) pivná reštaurácia s piatimi pivami z pivovaru Ried. Plus sa každý mesiac predstavujú pivo mesiaca.
V ponuke bolo aj zopár fľaškových pív. Dôvodom mojej návštevy bolo viac jedlo ako pivo, nakoľko som čakal, že budú mať krémovú polievku. Mali. Skvelú.
Stefan prišiel kvôli miestnemu pivu Weberbräu, ktoré sa varí neprekvapivo v pivovare Ried a tiež sme si chceli odškrtnúť ďalšie pivné miesto v Riede. Pivo sa vypiť dalo, žiaden zázrak sa nekonal, taký rakúsky Märzen.
Nasledoval Pils de Luxe z pivovaru Privatbrauerei Schnaitl, ktorý nám poslúžil ako tréningový materiál na súťaž. DMS, oxidácia, Diacetylu, ako keby bol v akcii. Jedlo naopak bolo dobré, dokonca sa dievčatá nedivili, že si dávam viac porcií polievky ako je obvyklé. Obsluha bola príjemná, rýchla, nápomocná. Kuchyňa je orientovaná na regionálnu kuchyňu, kde spája tradičné s moderným.
Po ochutnávke s večerou som sa presunul do Rider Wirt, kde bol ako obvykle Stammtisch, kde sme nejaké tie pivá ochutnali a ako obvykle bol ponúkaný „Heurige“ bufet. Pilo sa pivo, viedli sa múdre reči aj tie menej múdre, až nastal čas ísť domov.
Tradične som si napriek mojej snahe našiel ubytovanie celkom ďaleko, tak som mal na dôvažok aj prechádzku nočným Riedom. Čo sa týka podniku, kedykoľvek by som sa sem vrátil. Jedlá boli chutné, obsluha veľmi milá a v rámci možností aj rýchla.
Austrian Beer Challenge
Tento rok sa súťaže Austrian Beer Challenge zúčastnilo 188 pivovarov, z toho 124 domovarníckych a 64 komerčných. Domovariči výrazne narástli, organizátori uvádzajú, že o 18 percent.
Naopak počet komerčných pivovarov sa znížil, napriek tomu boli zastúpené všetky spolkové krajiny. Počet prihlásených pív 769 je najviac v histórii, čo predstavuje nárast o približne 11 percent v porovnaní s minulým rokom.
Z celkového počtu hodnotených vzoriek bolo 466 domovaričských a 303 komerčných. Tento počet pív hodnotilo 106 porotcov, z toho 50 zo zahraničia. Námatkovo z Nemecka, Talianska, Slovenska, Poľska, Brazílie a Francúzska.
Nezisťoval som to, len som to odhadol podľa známych tvári. Hodnotilo sa približne vo 20 rôznych kategóriách. Domovariči mali o jednu kategóriu viac ako komerčné, pretože v komerčnej súťaži bolo príliš málo belgických ales.
Súťaž je už tradične rozdelená do dvoch dní, základné kolá sa konajú v sobotu a finálové kolá v nedeľu. To už ste odo mňa párkrát čítali, tak to isto už viete. Minulý rok som spomínal nejaké zmeny, keďže sa osvedčili, tento rok žiadne zmeny neboli.
V sobotu som hodnotil štyri kategórie, dve doobeda, dva poobede. Ako prvú som už tradične hodnotil kategóriu Leichte Lager biere und Münchner Helles. Pred nás nám šikovné pomocníčky a pomocníci doniesli postupne 10 pív. Z toho päť bolo Mníchovských svetlých ležiakov a našiel sa aj jeden American Lager. Príjemným prekvapením bolo, že až na jedno pivo, kde sa trochu usypal diacetyl, všetky boli bez chýb a boli aj dobre piteľné.
Kategória Kellerbier/Zwickl v počte12 pív bola už smutnejšia, nakoľko bolo dosť veľa pív s chybami, prím hrali DMS a Oxidácia. Avšak tie čo víťazili boli skvelé.
Poobede nasledovali American Ales v počte13 vzoriek, z toho jeden Cream Ale, osemkrát APA, dvakrát Amber Ales a dvakrátkrát Barley wine. Toto bola dosť náročná kategória, keďže sme porovnávali rôzne štýly. Aj nám trvalo dosť dlho. Pivá boli takmer všetky v dobrej kondícii, mňa najviac dostalo hneď prvé pivo a to Cream Ale.
Moja posledná kategória tohto dňa Modern Style IPA’s priniesla 12 kúskov Hazy IPA, z toho jednu Double a jednu čiernu ovcu, ehmm Black IPA. Ako by som to… Na prvý pohľad to vyzeralo, že Black IPA bude v nevýhode. Aj na druhý. Skutočnosť však bola taká, že Hazy IPA boli až na dve výnimky na jedno kopyto, tropické ovocie, ešte viac ovocia, málo chmeľovej horkosti. Ja viem, ja viem…
Moderná IPA je taká. Avšak by nemusela. Aj BJCP hovorí o istej úrovni horkosti. Dosť však bolo mudrovania. Black IPA v našej komisii zaskórovala veľmi vysoko. Aj v prvý deň súťaže sa konal Abendprogramm. O tom sa však dočítate v pokračovaní článku….
Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade
Prečítajte si aj
Pivná Praha vie vždy prekvapiť. Podniky, ktoré stoja za pozornosť
