Ako na Morave našli cestu k popularizácii remeselného piva

Moja účasť na Moravskej vernisáži piva, ktorá sa konala 20. až 21. mája, začala tak, že o ochutnávku Topolského pivovaru prejavil záujem človek, o ktorom som predpokladal, že tento pivovar má rozhodne ochutnaný. Prebehla rýchla komunikácia, ktorá vyústila do pozvania na Moravskú vernisáže piva, ktorú tento pán, nazvime ho Matúš, organizuje.

Z jednej tri aktivity

Pôvodná myšlienka bola, že by sme odprezentovali našu Beermaláde formou riadenej degustácie, kde by súčasťou bolo párovanie našej Beermalade s paštétami z „Paštikárna u pana Ragueneaua“. Prebehla výmena produktov, slovo dalo slovo a z jednej aktivity sa pomaly vykľuli aktivity tri.

Nevadí aspoň nebude nuda. Nebola. Dohodli sme sa na detailoch a 20.5. ráno som čakal na stanici na vlak. Cesta prebehla viac menej v pohode, so mnou aj silná slovenská výprava. Na stanici ma čakala šarmantná sprievodkyňa, vyriešili sme ubytovanie a absolvoval som návštevu miestnej pivnej ustanovizne „Pivní Ráj.

Veľmi príjemný priestor „so spústou piva“, ktoré sú uskladnené v debničkách poličkách, v chladničkách. Sortiment je impresívny, plný nielen českých pív, ale aj belgických, maďarských, z USA, Nemecka a z iných krajín. Štýlovo je to tiež veľmi pestré. Napriek svojmu rozhodnutiu nekupovať žiadne pivo, nejaké tie poľské kyseláče pribudli do ruksaku. Ak budete v Olomouci, sem treba zájsť.

Ochutnávka Axiom

A potom sme nabrali smer Sokolovna Chvalkovice. Celá akcia pozostáva z prednášok na rôzne pivné témy, degustácií a pivného festivalu.

Dorazili sme v predstihu, odovzdal som Beermalade, aby sa nachystali jednohubky na degustáciu. Na nej, vzhľadom k skoršiemu začiatku bolo pomerne malo ľudí, zdalo sa však, že im chutilo. Kombinácia paštét a našej Beermalade vie byť hviezdna. A tu rozhodne bola.

Ďalším mojím vystúpením bola riadená degustácia Axiom pív, aspoň tak som pochopil zadanie. Zle. Ochutnávka bola, pivá boli navarené v Axiome, avšak kontraktačne.

Ochutnávka prebiehala tak, že účastníci sa odo mňa dozvedeli aký štýl piva pijeme aj s charakteristikou podľa BJCP. Postupne sme ochutnávali a rozprávali sa o tom, čo v tom pive cítime, prípadne necítime. Bola to podarená ochutnávka.

Ostatné degustácie a prednášky som veľmi nestíhal, keby som však bol bežným návštevníkom, tak by som sa dosť potrápil nad zladením prednášok a degustácií s ochutnávaním piva v stánkoch. Bolo si z čoho vyberať.

Skvelá bola prednáška, či skôr diskusia o ženách v pivovarníctve vedená Miškou Némethovou. Aj keď som veľmi nesúhlasil s kurzom kam sa uberala prednáška „Lokální pivní styly a jejich pozice v současném pivovarnictví“ , Libor Zajíc to mal dobre pripravené. Za mňa vrcholom bola degustácia a prednáška Petra Měrku o Kosteleckých kyseláčoch, ktoré varia spolu so Šárkou, jeho ženou.

Nultý ročník súťaže

Druhý deň doobeda, kým sa vystavovatelia a návštevníci, zotavovali z prvého dňa, ja som bol súčasťou degustátorov na nultom ročníku degustačnej súťaže s dvomi kategóriami a to APA a ležiaky. Riaditeľ súťaže Zdeněk Černohouz nám postupne s pomocníkom naservíroval 10 ležiakov a 6 pív štýlu APA.

Ležiaky šli dvojkolovo spolu s opravným kolom. Funkciu opravného kola chápem, ale sa mi zadala pomerne zbytočná. Veľmi vtipnou vsuvkou bolo zaradenie piva Zubr Grand 11° do súťaže. V absolútnom poradí skončil na 6 mieste. Úroveň ležiakov nebola zlá, nejaké chyby sa našli, ale nebolo to tragické. Kategória APA bola trochu horšia, tam už našla aj oxidácia a aj iné veci.

A kto zvíťazil? Hviezdili sládovia z Albrechtického pivovaru, keďže vyhrali obe kategórie. Ležiaky s pivom Pius 11% a kategóriu APA s pivom Pacific Waves DDH APA. Podarená akcia, keď sa vychytajú muchy a zvýši sa povedomie o súťaži, bude to skvelá súťaž.

Ako som už spomínal, súčasťou vernisáže bol aj pivný festival, ktorý sa venuje hlavne moravským pivovarom, doplnený o hostí. Priestor Sokolovne, kde sa festival konal, bol rozdelený do štyroch sekcií farebne odlíšených. Zelená sekcia bola vyhradená distribútorom, ktorí priniesli pivá z Poľska. Bolo zastúpené aj Slovensko a to pivovarom Hellstork.

Žltá a modrá sekcia sa venovali domácim kamenným pivovarom a červená kočovným. Venovanie sa hlavne lokálnym pivovarom je podľa mňa skvelá cesta k popularizácii remeselného piva. Ratebeer na svojich stránkach hovorí o počte cez 220 pivovarov na Morave, tak je ešte veľa čo prezentovať.

A kvalita?

A aké boli pivá? Ako ktoré. Luhačovický Pivovar, kde varí legendárny Veti prišiel s veľmi pitnými pivami. Albrechtický Queen of Saba je zaujímavé pivo s pridaným Roibsom s ríbezľou. Pivovar Mazák tiež nesklamal, Mosaic Modern IPA a svadobný ležák Mazák Dobře ti tak, sa dobre pili.

Ochutnal som aj New kids on the block aka Crafty Coon, čapované pivo Fight or Flight bla dobre spravená, osviežujúca APA. Svatokopecky Witbier bol tiež osviežujúci počin. Genius noci Orient Stout ochutený kardamonom, na prvý pohľad nepatril do slnečného počasia, avšak opak bol pravdou. Chutil mi veľmi.

Boli aj pivá, ktoré vyšumeli z pamäte, takže si o nich veľa nepočítate.

Celkovo je to podarená akcia, sú tam aj oblasti na zlepšenie, napríklad hudobná produkcia bola úplne zbytočná, keby účinkujúci miesto hrania pili pivo, strávili by čas užitočnejšie. Ďalšia oblasť je jedlo. Mne úplne vyšumelo z pamäti aké stánky boli vonku na dvore.

Nakoniec som si spomenul, že tam boli pomerne zúfalí grilovači, jedlo neviem posúdiť, avšak to, že viac pripravovali gril než grilovali, áno. Potom tam bol nejaký rybí stánok, internety odhalili, že s makrelou na tyčke. Hmm. Ešte, že to zachraňoval stánok Paštikárna u pana Ragueneaua, teda nie stánok ale Šimona, ktorá ponúkala chlebíky s paštétami a iné jedlá. Toto sa však dá ľahko doladiť. Dôležité je, že ostatné veci fungujú na jedničku. Keď si človek uvedomí, že to bol druhý ročník, tak prestane frflať.

Budúci rok to istí

Cesta domov bola dosť dramatická, keďže v Kútoch popadali stromy a zrušili elektrické vedenie. Vďaka tomu, že mi sprievodkyňa poradila v Hodoníne prestúpiť na vlak, ktorý tam už niekoľko hodín stál, tak som meškal len hodinu. Pri príchode do Bratislavy pri vlaku svietilo číslo 330 minút. Ľudia vo vlaku aj tomu zodpovedali.

Som veľmi rád, že som mal príležitosť byť súčasťou tejto akcie, pretože Matúš Krátky a kolektív to robia dobre, veľmi dobre. Už mám v kalendári zaznačený dátum tretieho ročníka.

Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade
Snímky: Moravská vernisáž piva