Pivná Praha vie vždy prekvapiť. Podniky, ktoré stoja za pozornosť

Necelý mesiac po behu v Lisabone sa uskutočnil ďalší diel zájazdu Travel, Run and Beer a to v Prahe. Plánovanie aktivít prebiehalo ako vždy v dvoch rovinách, všetky aktivity osoby blízkej boli podriadené behu a pamiatkam, ja som vymenil beh za pivo. Samozrejme všetko v harmónii.

Lokál Hamburk

Po príchode do Prahy, ubytovaní, obdržaní štartovného čísla pre Moniku, sme sa šli najesť. Čísla sa fasovali v tržnici Holešovice. Z čias, keď som do Prahy chodil často, som si pamätal, že sa tam ľahko najem. To sa nestalo, nakoľko miesto vývarovní som našiel rôzne food trucky s pre mňa nie ideálnym jedlom.

Druhý pokus v sympatickom bistre nevyšiel, nakoľko sme prišli v pauze. V prvom bode nášho záujmu nevaria, tak sme sa šli najesť neďaleko do Lokálu Hamburk. O mne sa vie, že pivo Plzeň moc nevyhľadávam, avšak k držkovej polievke sa hodila. Nestanem sa fanúšikom tohto piva, avšak padlo celkom dobre.

Dva Kohouti

Smäd, únava a skvelá držková zaúčinkovali. Príjemne najedení sme sa vybrali k prvému cieľu nášho výletu podniku Dva Kohouti. Majú veľmi jednoduchý interiér, taká krčma. S týmto ja nezvyknem mávať problémy a tak to bolo aj teraz.  Na výčape mali 10 pív.

Päť z miestneho, teda „místního“ pivovaru a päť prevažne z pivovaru Matuška. Místní ležák bol fajn, odsmädový. Mohol byť trochu viac nachmelený, ale to sú len moje osobné preferencie. Sunny Side, Session IPA bola viac ležiaková a málo chmelená. Místní Ale bol trochu lepší.

Obsluha je tu super, Monike ponúkali ochutnávky pív až kým si nevybrala. A nefrflali, rovnako ako zákazníci za nami v rade. Ceny boli v pohode, sem sa rád vrátim. Bolo pekné počasie, tak bolo celkom plno na terasách.

Pivnice Pivovaru Trilobit

Stále som nebol pivne saturovaný. Keďže sme boli ubytovaní na Vinohradoch, nebol to žiaden problém. V pešej vzdialenosti od ubytovania je umiestnených niekoľko lákadiel. Rozhodnutie nakoniec padlo a šiel som do Pivnice Pivovaru Trilobit.

O nej tu už bola reč. Na výčape mali skvelý Maibock a chutný Belgian Ale. Vôbec by sa nestratili medzi nemeckými či belgickými pivami. Podnik je to taký typický český výčap s dobrou obsluhou a solídnymi pivami. Počas mojej návštevy bolo pomerne prázdno, štamgasti sa však už schádzali.

Bad Flash

Na pútači baru Bad Flash na Krymskej na mňa zavolala Tropická Růže, tak som šiel. Nakoniec to bola Tropická bouře zo spolupráce s pivovarom Falkenštejn. Taká moderná IPA, džúsovitá, tropické ovocie avšak na konci bola aj chmeľová horkosť. Sem sme sa v sobotu vrátili po úspešnom behu.

Fanatic 14 bola ďalšia vydarená NEIPA, APA Cascade bola už pomerne stará, zoxidovaná. Podávajú tu aj rôzne paštéty, nakladané syry a podobne. Obsluha je fajn, pivo tiež.

Vinárna u Grébovky

Rovno oproti nášmu ubytovaniu je Vinárna u Grébovky. Nie je to primárne pivný podnik, čapujú tu však ako jediní v Prahe pivo z pivovaru Balík z dediny Vosná. Sládkom a majiteľom je Tomáš Balík, dlhoročný a známy domovarič.

Dal som si Desítku, typická česká odsmädovka, viac na sladovej strane. Ľahko sa pilo. Dobré pivo. Interiér vinotéky je svojský, ponukové lístky napísané rukou, milí majitelia. Takéto podniky mám rád. Aby sa avšak nezabudlo, osoba blízka si pochvaľovala výber vín.

Hostinec nad Šárkou & Libocký Pivovar

Na druhý deň som sa po turistickom predpoludní na hrade a okolí vybral objavovať pivovary. Libocký Pivovar, teda Hostinec nad Šárkou & Libocký Pivovar v Divokej Šárke ma lákal už dlho. Nikdy som tu však nebol. Až teraz prišiel ten čas.

Boli chýri, že už nevaria pivo na mieste. Hneď po príchode som sa na to spýtal a čašník povedal, že pivá varia na mieste. Pivovar za sklom síce vyzeral opustene, avšak, keď varia, tak varia. Nakoniec teda v tom čase pivovar, vôbec nebol v prevádzke, nakoľko som sa niekde dočítal, že začnú opäť variť pivo na mieste. Ehmm.

Na výčape bolo šesť pív, z toho päť domácich. Obsluha sa nás hneď ujala, dokonca elegantne (doslova) vyriešili moje jedlo a začali sme degustovať. Hneď prvé pivo jedenástka ležiak sa stala (nielen) mojím favoritom. Krásne odsmädové pivo viac na sladovej strane.

Dvanástka bola tiež dobrá, aj keď mi chutila o chlp menej. Belgická pšenica bola taká, aká mala byť. APA bola zoxidovaná, karamelová, nedobrá. Biscuit Stout bol ľahko pitný mierne pražený, s ľahučkým biskvitovým pozadím, čokoládou, ľahkou praženosťou.

Personál bol veľmi ochotný, keďže sme prišli skoro poobede, tak bol podnik prázdny. Na prvý pohľad je pivovar od ruky, na druhý tiež, dá sa tam však zo stredu Prahy dostať za 20 minút metrom a električkou, alebo za 40 minút s prehliadkou Prahy v cene lístka. Návštevu rozhodne odporúčam.

Břevnovský Klášterní Pivovar sv. Vojtěcha

Pôvodne sme chceli ísť do pivovaru Prokopák, do cesty sa nám však postavil Břevnovský Klášterní Pivovar sv. Vojtěcha. Pivá z neho som pil, avšak som v ňom nikdy nebol. Cesta z Libockého pivovaru trvala autobusom 25 minút. Motkali sme sa okrajmi Prahy, nakoniec sme dorazili úplne v pohode.

Na mieste sú tri možnosti dať si pivo. Klášterný šenk, Klášterná sýpka a výčap samotného pivovaru. Nakoniec sme zakotvili v šenku. Pôvodný cieľ bol dať si Popeleční Benedict 13%. Ten sme splnili. Pivo je veľmi príjemné, tak akurát údené, pražené, zľahka karamel na konci.

Ostatné pivá však už taká sláva neboli. Pre pivo si treba chodiť k výčapu, na ňom je šesť nápojov – päť pív a jeden radler. Obsluha bola fajn, miesto tiež. Len to pivo nebolo úplne. Samotná návšteva sa trochu pretiahla, mali sme aj ochutnávku pri miestnom rybníku a nastala dilema. Pokračovať do Prokopáku, alebo nie. Ako to dopadlo, sa dozviete nabudúce.

Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade

Prečítajte si aj

Viedenské pivné potulky. Šesť podnikov a jeden bonus