Ako som mazal biele miesta na mojej pražskej pivnej mape

V sobotu sme mali v Prahe naplánovaný turistický deň. Hneď zrána mala prebehnúť odovzdávka piva, to sa samozrejme nestalo. Napriek nepochopeniu môjho konania zo strany mojich spoločníkov som ich zobral na vandrovku. Pivá, vlastne aj spoločníkov.

Valhalla

Pôvodný plán bol, že zájdeme do Lucerny na vyhliadku. To sa však nestalo, teda do Lucerny sme došli, len vyhliadka je už dva roky v rekonštrukcii. V pasáži Lucerny je podnik s názvom Valhalla.

Tá mi bola odporúčaná ešte v Bratislave, nemal som ju však na zozname, avšak keď už sme boli pri nej a do otvorenia ostávala polhodina, tak sa chlapci nebránili a po posilňujúcom čaji a káve v miestnej kaviarni sme sa tam vybrali.

Valhalla, ktorá začínala vo Vršoviciach ako pivný klub, pomerne skromne o sebe tvrdí, že ponúkajú najlepšie pivá v Prahe. Za podnikom je Finn, ktorého sme počas našej návštevy stihli a úplne neprekvapivo sme si pokecali.

Na výčape bolo 40 položiek, zväčša pív, avšak aj medovina sa našla. Prevažovali severské pivá, priestor je to jednoduchý, rozľahlý. Vtipné bolo, že barman nehovorí po česky. Po anglicky však áno, keďže je z USA, tak sme sa dohodli.

Najviac mi chutila IPA Hypa XIII z kanadského pivovaru Brasserie du Bas. Nebol som však sklamaný zo žiadneho piva. Viem si predstaviť tu stráviť viac času. Ceny sú trochu drahšie aj na Prahu, na druhej strane sme pili kvalitné zahraničné pivá. Na každodenné pitie však tento podnik pre mňa nie je.

Keďže už bol čas obeda, tak sme si odskočili do neďalekej jedálne Svetozor, kde na nás dýchla minulosť. V pozitívnom slova zmysle, jedlo domácke a chutné. Posilnení jedlom, ja konkrétne sviečkou, sme sa vydali k ďalšiemu cieľu a tým bola Drinkøtéka : Craft Beer Bar & Bottle Shop.

Hospůdke v Podskalí

Iste ste zvedaví, ako pokračuje púť hostivařského piva Prahou. Miestna spojka dostala správu, že zásielku síce dopravím do už spomínanej Drinkøtéky, avšak odchádzam bez nej. Či dôjde, alebo aj nie.

No ale poďme po poriadku. Po krátkej prestávke okolo Tancujúceho domu a kostolu, kde sa skrývali odbojári po atentáte na Heydricha, sme prišli k nášmu cieľu. Prišli sme však skôr, tak sme sa ešte rozhodovali kam teraz, U Kalendů, pánov nezaujala, tak sme šli za roh, kde ani podnik U dobré myšlenky nebol dosť dobrý.

Nakoniec sme zaparkovali v Hospůdke v Podskalí. Typická česká, či skôr pražská hospoda s pivami od Asahi, teda Kozel, Prazdroj, Radegast, nejaké radlery a prekvapivo aj Kocour.

Výber jedál bol presne taký, aký očakávate v tomto type „osviežovne“. Česká klasika studenej a teplej kuchyne, avšak aj steaky a nejaké tie šaláty. Keďže som sa tešil na jedlo u Černej svině, hrdo som ohrdol sviečkovou a guľášom. Páni boli spokojní s pivom a jedlom, ani zelený čaj nebol najhorší. Ľudia sa celkom striedali, zdá sa, že hospůdka je obľúbená destinácia.

Drinkøtéka : Craft Beer Bar & Bottle Shop

Nuž ale poďme k návšteve Drinkøtéky. Privítal nás jednoduchý priestor, s lavicami, chladničkami plnými piva umiestnenými popri stenách a deväť pív na výčape.

Keďže sme prišli len pár minút po otvorení, ešte tu prebiehali kozmetické úpravy, aby návštevníci boli spokojní. Barmanka však zvládala všetko bravúrne, vedela čo ponúka, nebolo treba viac.

Vyložil som pivá a poslal fotku miestnej spojke. IPA North Meets West, padla dobre. Chuťový profil bol do tropického ovocia. Dvojica Imperial Stoutov od pivovaru Ārpus Coconut X Hazelnut X Vanilla X Chocolate a 8 Year Anniversary Barrel Aged Imperial Stout X Barleywine Blend boli „dychberúce“.

Doslova. 12 percent alkoholu vie spraviť svoje. Príbeh putovných pív dopadol dobre, dostali sa šťastne k svojmu adresátovi a vesmír sa dostal do rovnováhy. Sem sa rozhodne ešte vrátim, niekoľkokrát.

Černá Svine

Čo sa nedá povedať o podniku s názvom Černá Svine. Sem som sa tešil, nakoniec je to krčma Černokosteleckého pivovaru. Nuž… plány, že sa tu najem, sa nerealizovali. Jedlo bolo ešte na tabuli, avšak už vypredané. Nevadí, dám si aspoň dobré pivo. Aj som si dal dve, z troch nie je zlý pomer.

Celkovo sa mi nepáčila atmosféra, mal som  pocit, že je to skôr pro nás a „naše děti“, nás však neadoptovali, obsluha bola viac ako rezervovaná. Keď však došli domáci, my ako keby sme tam už neboli. Vy sa však nedajte odradiť mojím frflaním, spravte si vlastný názor.

Sibeeria Tap room

Posledný pivný cieľ nielen soboty, ale celého výletu bola Sibeeria Tap room, konkrétne ich druhé výročie. Pri našom príchode sa už veselo slávilo. Podnik je to dvojposchodový, každé poschodie má svoj výčap a svoje pivné menu, aspoň počas eventu. Dole je na výčape šesť pív  a hore 14.  Príjemný priestor, sem sa isto ešte vrátim.

Objednávalo sa pri bare, avšak chodili aj čašníci, respektíve zamestnanci Sibeerie, ktorí boli na nerozoznanie od hostí, tak vniesli trochu neistoty k nášmu stolu pri prvej objednávke.  Pivo tieklo prúdom, zábava gradovala.

Ja osobne som večer zakončil pivami Barrel Aged Imperial Stout w/ Chocolate a All You Need Is Oak. Obidva boli fajn, chutili mi, prvý trochu viac, avšak keď som ich porovnal s pivami od pivovaru Ārpus, tak určite neboli víťazmi večera.

Potom už len prechádzka na hotel vyspať sa do ružova. V nedeľu ráno sme sa vybrali cez Žižkovský tunel na Vítkov. Pôvodne som vôbec nechcel ísť, nakoniec som sa prekonal a mal som pekný zážitok. Cestou domov sme sa zastavili v pivovare Hostivař H2, ani tentokrát sme však nestihli raňajky, nakúpili nejaké tie produkty a šli sme domov.

Stihli sme toho veľa a to sme sa ani veľmi nenaháňali, páni snáď boli spokojní. Podarilo sa mi zmazať pár bielych miest na mojej pražskej pivnej mape, čo bolo aj jedným z cieľov.

Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade

Prečítajte si aj

O štyroch pivovaroch a barmanke, ktorá sa prepracovala do môjho článku