Alicante: Ako sa za roky zmenila pivná púšť

Keď sme boli kedysi dávno prvýkrát v Alicante, tak tam bola pivná púšť, jediné ako tak vzrušujúce miesto bol taký jeden typický nemecký pub/gasthof. Odvtedy sa situácia rozhodne zmenila a aj keď Alicante nie je plný craftových podnikov, niečo sa tu nájde.

Alicantina

Ako prvý podnik sme navštívili bar s príjemným názvom Alicantina, kde na výčapoch majú mix komerčných aj remeselných pív. Bohužiaľ zaujímavé pivá boli vraj akurát vypredané. Miestny sprievodca vravel, že v poslednom čase sa mu to stalo viackrát po sebe. Že by po remeselných pivách ostali len tie pípy? Ktovie.

La Mala Buena – Craft

Podnik La Mala Buena – Craft sa počas našej návštevy v nedeľu večer pomaličky napĺňal. Výčapov je 11, z toho 10 bolo obsadených pivami. Šesť z nich domáce remeselné pivovary. Názov podniku je slovná hračka, v slovenčine „Zlé dobré“.

Výber bol pestrý, aj v Alicante si ctia sezónu „bockov“, pšenica, rôzne IPA pivá, avšak kvalita bola skôr podpriemerná. Najlepšie bola NEIPA Espiga Citrus Base, mohla byť však trochu viac nachmelená a hlavne džúsová. A najhoršie bol Weissbier Zeta Trigger. Žiadna príjemná pšeničná chuť, len zemité tóny, citrus, trochu pšenice. Zloba.

Chladničky boli pekne rozdelené na komerčnú a remeselnú ponuku. Na domáce pitie som si vybral Pyrene Nosferatu, čo bolo ríbezľové gosé s tonka fazuľami. Znie vám to divne? Aj mne to znelo. Nakoniec tie tonka fazule celkom dobre ladili s ríbezľami a pivo vyšlo fajn.

Podnik je pomerne strohý, žiadne „kudrlinky“ ani výzdoba až na pár pivných vecí. Pán za výčapom už nejaké to pivo načapoval, z vedomostí sme ho netestovali, nakoľko som si vystačil sám.

Beer & Food Malatesta

Beer & Food Malatesta je príjemný podnik 16-18 pivami na pípach. Aj tu je to mix komerčných a remeselných pív, tu však prevažovali domáce remeselné pivá. Pri našej návšteve sa miesto pekne napĺňalo, miestami sa zdalo, že je to prvá voľba pred ťahom mestom.

Milo prekvapila Caleya Take It Easy 8% Double NEIPA. Nachmelená chmeľmi s tropickým ovocím ako mango, ananás, pomaranče, citrusová kôra. Plné telo, nebezpečne ľahko sa pilo. Naopak Naparbier Deep, rovnakého štýlu chutila ako keby tam niekto rozpustil veľa gumových medvedíkov.

V chladničkách boli opäť aj medzinárodné pivá veľkých značiek avšak aj domáce remeselné pivá. Pomer bol zľahka v prospech domácej scény. Na domáce pitie som si doniesol pár pív. Tu som celkom dobre trafil, taká Rec Brew Supernova s 6,5% alkoholu bola ľahko pitná NEIPA.

Drunken Bros Memorial Series. Zappa s podnadpisom Neomexicanus IPA, neviem síce v čom bola mexická a ešte k tomu neo, bola slušne nachmelená, všetkými tými citrusovými chmeľmi a bolo by všetko fajn, keby koniec nebol nepríjemne nechmeľovo horký.

Pivo Northern Monk Faith In Futures – Laura Slater – Citra IPA bolo presne to, čo sľubovalo. Citra IPA. Chutná Citra IPA. Vrcholom nákupu bol však nemecký silák Sudden Death Feast Till the Cow Comes Home, 10,5% Imperial milk stout. Asi by som ho nechcel piť celý večer na to bol dosť sladký, plný vanilky, čokolády a kakaa. Ale jedna porcia dobre padla.

Altabirra Cerveza Artesana

Altabirra Cerveza Artesana začínali v roku 2015 s tým, že od roku 2018 varia svoje pivo, okrem toho majú širokú ponuku jedál, hranolky burgre, sendviče a všeličo iné. Na stránke sa chvália, že majú skvelú ponuku muziky. Mali. Ochutnali sme šesť čapovaných pív domácej produkcie, na výčapoch však bola aj celkom podivná kombinácia makro pív.

A aké boli pivá? Začnem pozitívne, Belgian Blonde bolo presne také, ako očakávam od belgického Ale. Cream Ale a Session IPA boli na dobrej úrovni, veľmi ma prekvapil ten Cream Ale. Nebol úplne podľa BJCP, nakoľko bol nachmelený citrusovými chmeľmi, avšak chutil skvele.

Irish Red Ale bol celkom podivný nakoľko v chuti prerážali kávové tóny. American Pale Ale bol zoxidovaný, karamelový, chmeľ nebol veľmi rozpoznateľný. No a Weissbier bolo to najhoršie čo doma mali. Autolýza, príliš phenolické, nepríjemné v chuti, žiadne estery neboli rozpoznateľné. Celá skúsenosť bola mierne rozpačitá. K tomu prispievala aj obsluha, ktorá by sa nestratila ani v podpriemerných krčmách u nás. Žiadny záujem o zákazníka, napriek tomu, že sme sedeli pri pulte, pivá viazli, ani technika čapovania nebola najlepšia. Škoda.

Cervecería Jesus

Neďaleko ubytovania smerom na pláž som zachytil podnik s názvom Cervecería Jesus. Senor Jesus je skôr známy premenou vody na víno, zvedavosť mi však nedala a posledný večer sme sa tam šli pozrieť. Zjavne sa viac orientujú na jedlo, podľa miestneho sprievodcu na dobré jedlo. Pivo bolo štandardné španielske makro. Konkrétne Mahou. A mám fotku. 😊

Keď zhrniem celý výlet, bolo to poučné, aj napriek cca 1200 pivovarom, nie sú domáce pivá žiadna hitparáda, česť výnimkám. Dostupnosť domácich remeselných bola vysoká, výrazne vyššia ako u nás. Čo zas nie je veľká méta, keďže u nás sa hanbíme mať domáce pivá a radšej preferujeme byť kolonizovaní českými pivovarmi.

Cena pív na výčape bola o dosť vyššia ako na Slovensku. Ceny ich domácich plechoviek sa mi zdali trochu nižšie ako u nás, samozrejme myslím bežnejšie štýly. Obsluha v podnikoch bola zväčša erudovaná, vedeli čo predávajú a bavilo ich to. Priestory boli viac strohé s priznaným betónom, či tehlami a nie hipstersky vyzdobené.

S výletom som spokojný a to nie len pivne, ale celkovo. Že by sme si naplánovali ďalší výlet?

Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade