Austrian Beer History: Ako chutí pivo navarené podľa receptu z roku 1945?

Austrian Beer Challenge - výklad

Prišiel prvý októbrový víkend a s ním aj tohtoročný Austrian Beer Challenge (ABC). Minulý rok sa nekonal zo známych dôvodov. Aj tento rok sa vznášal na podujatím mrak, z ktorého však nezapršalo. Malo to vplyv na komunikáciu, ktorá nebola taká obsažná ako iné ročníky.

Beer Rally

Tentokrát som šiel už v piatok, aby som v sobotu ráno bol pripravený degustovať. Plán bol pozrieť si vo Viedni jeden konkrétny pivný obchod, dať si niekde dobré pivo, obed a potom odísť do Baden bei Wien, kde sa súťaž konala.

Plán sa zmenil hneď rovno na Hauptbahnhof, keď som impulzívne presadol na vlak idúci do mojej destinácie. Plán dať si dobrý obed a dobré pivo veľmi rýchlo pohorel. Teda jedlo bolo skvelé, avšak dobré pivo v reštauráciách a pohostinstvách v Badene som nenašiel. Nevadí, veď pív bude onedlho celkom dosť.

Austrian Beer Challenge - jedlo

A to som nevedel v tej chvíli, ako rýchlo sa mi to splní. Austrian Beer Challenge sa začína už v piatok podujatím ABC Opening, čo je neformálne stretnutie porotcov, usporiadateľov a členov združenia Bier IG. Program bol pestrý,  prednášky,  Beer rally a  XXL Regulars’ Table.

Najväčšia atrakcia toho dňa bola „Austrian Beer History – Beer Rally“. Absolvovali sme historickú prechádzku po kúpeľnom parku s výkladom a pivnými zastávkami. Sprievodcom nebol nikto iný ako Bier Papst aka Conrad Seidl. V Rakúsku je to ikonická figúra, pán ktorý sa v pive vyzná a vie pekne rozprávať o pive.

 

Vyfasovali sme degustačný pohár plus akýsi držiak na pohár a vyrazili sme. Na trase sme mali päť zastávok, každá bola venovaná inému štýlu. Prvá nebola veľmi ďaleko od začiatku, snáď aby sme sa nevydesili. Absolútne neprekvapivo sme sa venovali histórii štýlu Helles. K tomu sme popíjali asi najznámejší helles v Rakúsku z pivovaru Ottakringer. Pivo vôbec neprekvapilo, bolo studené, celkom rýchlo do mňa vošlo takže ako bod 0 úplne v poriadku.

K druhej zastávke už to bolo trochu dlhšie a trochu do kopca. Preto všetkým veľmi dobre padlo pivo, ktoré na nás už čakalo. Keby som bol uzatváral stávky, aký štýl nás čaká, asi by som vyhral, lebo nás čakalo pšeničné pivo Weissbier a to od pivovaru Rieder, ako typický predstaviteľ tohto štýlu piva na rakúskej scéne. Opäť sme dostali historický výklad, vrátane toho, ako je to s pšeničným pivom a Reinheits gebotom. A tu sme sa už dostali aj do ríše rozprávok, veď publikum treba zabaviť.

Obnovený recept

Pokračovali sme ešte vyššie a odmenou nám bol ďalší klasický štýl, trochu zabudnutý, avšak v poslednej dobe viac a viac populárny Vienna Lager. V tomto prípade, Schwechater Vienna Lager. Moderná verzia pôvodného piva, ktoré dobylo Európu a definovalo tento štýl. Za mňa žiaden veľký zázrak, pitné to bolo. Priamo vo Viendi je pár vydarenejších pív z tohto štýlu.

K štvrtej zastávke sme začali klesať, veď vyššie sa už ani nedalo ísť. Hofstettner Heines Altes Lager bol pre mňa príjemným prekvapením. Toto pivo bolo varené podľa pôvodného receptu z roku 1945, s použitím sladu „Heines Haisa“, ktorý sa pestoval v oblasti Hofstetten medzi rokmi 1935 a 1950. Rovnako aj použité chmele boli miestne. Pivo bolo prudko piteľné, viac sladové, trochu obilné s dobre zapracovaný chmeľom.

Prekvapenie pokračovalo aj na poslednej zastávke, ktorá bola už opäť blízko kasína. Dostali sme načapované pivo1516 Champagne Isabella Sour z dreveného súdku samospádom.  Pivo bolo kvasene kvasinkami na šampanské a do kvasenia bolo tiež pridané hrozno Isabella. Osviežujúce, hroznové, kyselkavé. Príjemne strávený čas, veľmi nevadili ani niektoré rozprávkové vsuvky pivného pápeža.

Stihol som aj dve prednášky. Axel Kiesbye, majiteľ rovnomenného pivovaru prezentoval, aké úskalia vás čakajú keď si chcete založiť a prevádzkovať úspešný pivovar. Trochu som sa obával, že či to nebudú len suché čísla a predpisy, avšak to bolo nakoniec celkom zaujímavé.

Tim Webb (spisovateľ, autor niekoľkých zásadných kníh o pive) mal predstúpiť pred nás s prednáškou, že aké pivo sa  bude piť o päť rokov. Mne bolo hneď jasné, že ležiak, ale bol som zvedavý s čím príde. Na prekvapenie miesto neho prišiel Pete Slosberg, ďalšie veľké meno na americkej pivnej scéne, zakladateľ Pete’ Brewery, veľmi známy so svojou radou Pete’s Wicked Ales.

Rovnako vlastnil malú čokoládovňu, kde čokolády boli plnené aj sladom. Nejaké doniesol aj na ABC, avšak nebol som medzi vyvolenými. Jeho prednáška na mňa pôsobila veľmi podivne. Témou bol „Elevator pitch“, čo je marketingová stratégia,  v ktorej vo krátkom čase a stručne popisujete svoju spoločnosť, produkt a iné, tak, ako keby ste boli vo výťahu, kde a máte limitovaný čas na vysvetľovanie. Pokiaľ som nie úplne presný, tak ma prosím ospravedlňte.

Aj prezentácie

A v čom na mňa pôsobila podivne? Prezentácia bola taká americká, šitá na tamojší trh, niekoľkokrát použitá, bolo v nej veľa samochvály, pomerne nerealistické príklady na európsky trh. Pochváliť sa treba, ale toto bolo na mňa príliš.  Pete je však príjemný chlapík, o pive a biznise vie veľmi veľa, keďže je súčasťou (nielen) americkej pivnej scéne.

Po toľkých prednáškach nám vyschlo v krku a všetci sme sa tešili na „XXL Regulars’ Table“, čo je ochutnávka domovaričských, ale aj komerčne dostupných pív. Ľudia o nich diskutujú, kritizujú, chvália. Ako  „medzizubky“ slúžil studený bufet v Heurige štýle, čo sú jedlá ktoré nájdete vo Viechach (Heurige). Oškvarky, klobásy, blutwurst, syry a iné.

Pív na ochutnanie bolo veľmi veľa. Na sociálnych sieťach už som prezentoval pivá s domopivovaru Jorg’s Braurei s pivami zo série Leondinger Unendlich sour a to jahodu a broskyňu. Skvelé kyseláče. Drunken Unikorn je malý kočovný pivovar z Viedne.

Tu som ochutnal ChamÄLEon, čo je podarený milk stout, akurát sladký, s ľahkou čokoládou a praženými tónmi.  Fruchtkäppchen naopak taký  obyčajný Red Ale. Bolo toho ešte oveľa viac, domo pív, aj komerčných. Kráľmi večera sa však stali Bronckhorster Midnight Portera a Bronckhorster Midnight Porter Woodford Reserve Bourbon (BA Series Nr. 30), ktoré doniesol Jos Brouwer, ďalšie veľké meno medzi rozhodcami. Sladké, alkoholické, čokoláda a u N.R. 30 aj barrel, skutočný vrchol večera. A nastal čas ísť sa ubytovať, veď na druhý deň nás čakala súťaž. A aká bola? To vám napíšem v pokračovaní.

Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade

Prečítajte si aj

Pohľad do zákulisia: Ako vyberajú Rakúšania najlepšie pivo