by 
Je štvrtok večer 27. októbra a slovenský pivný trh zažíva zaujímavú epizódu. Do vôd, ktoré doteraz patrili malým remeselným hráčom, vstupuje veľká ryba. Najväčší pivovar na Slovensku sa rozhodol, že svoju ponuku rozšíri o nový pivný štýl – India Pale Ale (v skratke IPA). Heineken Slovensko chcel takýmto spôsobom reagovať na trendy vo svete aj u nás doma. Tak o tom presviedčal aj v tlačovej správe, ktorú novinári dostali vo štvrtok poobede.
Uvedenie na trh bolo špeciálne. Pivovar si vybral 30 podnikov po celom Slovensku a v nich chcel predstaviť novinku naraz. Keďže sme vo štvrtok večer cestovali krížom cez Slovensko, museli sme skoordinovať trasu. Osud to tak zariadil, že sme sa ocitli v Poprade.
Je krátko po pol ôsmej večer, blúdime po centre mesta a hľadáme Club 24. Práve tento podnik sa mohol pochváliť tým, že si ho Heineken vybral na špeciálny večer. Ulice Popradu sú vyľudnené a nám chvíľu trvá kým podnik nájdeme. Po menšom blúdení sme ho našli. Na dverách vás plagáty ubezpečujú, že keď je mimo otváracích hodín, treba len zazvoniť. Číslo 24 v názve má totiž upozorňovať na to, že bar je otvorený 24 hodín denne. My našťastie zvoniť nemusíme.
Pri vstupe vás vítajú biliardové stoly a hlasná hudba. Podnik je vkusne a moderne zariadený. Väčšina stolov je prázdna a my nemáme žiadny problém s nájdením voľného miesta. Skúšame obmäkčiť obsluhu a ukazujeme na letáčik. „Nenačapovali by ste nám toto,“ pýtame si. Čašníčka bez váhania odmietne a odkáže nás na ôsmu hodinu. Objednávame si tak minerálku.
Niečo pred ôsmou hodinou sa spúšťa časomiera a podniku sa mikrofónom prihovára majiteľ. „Sám neviem čo od toho môžeme očakávať, budeme sa riadiť pokynmi z Bratislavy,“ oznamuje zákazníkom. Čakáme. Z televízora sa nám po chvíli hlási „Poštár Janko“. Heineken spojil všetkých 30 podnikov živým prenosom. Sudy sa však nebudú narážať všade naraz. Moderátor oznamuje, že hlasovanie určí, ktorých sedem podnikov narazí sudy ako prvé. Už vieme, že my budeme v poslednej várke. U nás v podniku totiž sedí asi 25 ľudí.
V televízore sa objavuje aj obľúbený Karol France, sládok pivovaru z Hurbanova. Prezrádza, že IPA bola uvarená z troch druhov sladu a štyroch druhov chmeľu. „Použili sme žatecký a tri druhy amerického chmeľu,“ hovorí Karol a pokračuje tým, že IPA má obsah alkoholu na úrovní 7,0 percenta a horkosť 42 IBU. Medzitým prichádzajú ďalší hostia. Rozhodujú sa či zostanú, alebo nie. Evidentne nevedia, kde sa dostali. Odišli.
Poštár nám v televízore vysvetľuje, ako sa má hlasovať. Sme zvedaví, koľko ľudí zahlasuje za PP (takú skratku dostal náš podnik v celoslovenskom hlasovaní). Pár ľudí v podniku drží mobily. Či hľadajú pokémonov, alebo aj hlasujú, nevedno. Pozeráme na hlasovanie a PP tam nevidíme. Je pravdepodobné, že si budeme musieť objednať ďalšiu minerálku.
Ujo v televízore hovorí, že pochádza z Popradu. V tamojšom podniku nemá žiadnu odozvu. Poštár začína vyhodnocovať prvé kolo hlasovania. „Ešte nás čaká 35 minút,“ hovorí. V popradskom podniku to vyzerá už lepšie. Stoly sa zaplňujú a ľudí je viac. Chvíľa napätia. Vyhlasujú sa výsledky prvého kola. Popradský Club 24 tam nie je.
V televízore kecá ďalší ujo. V podniku to nikoho nezaujíma. Dohovoril a my sa tešíme. V druhom kole totiž uspel aj náš podnik. Znamená to, že sa narazí novinka z Hurbanova. Týmto sa ospravedlňujeme za predchádzajúce komentáre o tom, že budeme v poslednej skupine. Podcenili sme osadenstvo. Čakáme kedy nám pivo pristane na stole.
A je to tu. Berieme do ruky pohár a voniame. V podniku sa fajčí, ideálne podmienky na degustáciu tu nie sú. Vo vôni však jemne zachytíte grep i limetku. Nie je to nič prenikavé. Skôr také lentilky pod kobercom. Pena je hutná, smotanová a drží si svoj tvar. IPA má medenú farbu, je číra ako sklo. Úvod začína vyššie, v strede zachytíte hlavne karamel, oriešky a postupom aj ovocnú zložku. Rozoznať môžete jemné náznaky grepu, černíc či liči. Hutnosť tónov je v poriadku. Koncovka je horkastá tak, aby sa nepovedalo. Je to určite viac ako ležiak, ale menej ako „ipy“, ktoré sú bežne dostupné.
A ako zapôsobilo? Pivo pôsobí drsne. Chýba mu hlavne ovocná zložka v bruchu. V ňom hlavný tón určuje slad a karamel, ovocie sedí až v druhom rade. Koncovka je horkastá tak, aby nevyľakala milovníkov ležiakov. Pivu chýba ľahkosť, ovocná iskrivosť, voňavosť a lepšie vyskladanie. Presne to, čo je na tomto štýle najpríťažlivejšie. Na strane druhej, nie je to kúsok, za ktorý by sa mali v Hurbanove hanbiť. Je to taký jemný priemer. Asi mali ísť cestou nižšej stupňovitosti a poctivejších ingrediencií (najmä chmeľu). Ak si chceli získať aj zákazníkov z remeselných podnikov, tých „ošáliť“ nemohli. Navyše, toto sa na štýl IPA veľmi nepodobá. Ak by sme bodovali, bolo by to 5,5 bodu. Chceme však pochváliť snahu o krok do neznáma. Ak to porovnáme s vrchne kvasenými pivami z iných pivovarov koncernu Heineken, Slováci sa až tak nestratia.
Loading ...
Z tohto piva asi trhák nebude. V Heinekene vplávali do vôd, ktoré patrili remeselníkom. Paradoxne, práve týmto im aj môže pomôcť. Ak toto pivo zachutí „bažantárom“, môžu hľadať jeho alternatívy. A to môže pivárov zaviesť aj do remeselných podnikov. Na to, aby sa toto pivo stalo „bestsellerom“ potrebuje upraviť. Je na Hurbanove, či sa pustia to vylepšovania, alebo ho zaradia do kategórie neperspektívne. Isté je však jedno, na tomto kúsku treba popracovať. Niekde treba ubrať (slady), inde pridať (chmelenie). Je otázka či sa to Heinekenu oplatí. Najmä, keď je ležiaková cesta taká vychodená.
Odchádzame. Za novinku sme nemuseli platiť, keďže prvý sud bol na účet Heinekenu. Aj preto nevieme, za akú cenu sa bude IPA predávať. Remeselníci však môžu pokojne spávať, toto pivo ich neohrozí.
