by 
Jeho meno sa v domovaričských súťažiach často objavuje veľmi vysoko. Aj on sa zúčastnil na úspešnom „slovenskom plienení“ súťaže Hrvatsko homebrew prvenstvo v chorvátskom Záhrebe, kde dokonca vyhral dve kategórie. Že to nebola náhoda, potvrdil aj na nedávnej súťaži Biela vrana 2016, z ktorej si doniesol jedno prvé a jedno druhé miesto. Domovarič Jakub Kalivoda však berie úspechy z nadhľadom. „Všetky si cením rovnako. Umiestniť sa v spoločnosti ďalších skvelých domovaričov na prvých miestach je vždy česť a nie je to ľahké,“ rozpráva Jakub.
Jeho cesta k vareniu piva bola zaujímavá. Obrazne sa dá povedať, že k pivu bol vlastne dotlačený. „Bolo to trochu komplikovanejšie. Nikdy som sa vyslovene nerozhodol, že budem variť pivo. K vareniu piva som sa dostal počas štúdia na VUT v Brne pri voľbe témy diplomovej práce: Adaptívne riadenie varne malého pivovaru,“ spomína na prelomový okamih Jakub Kalivoda. Úprimne priznáva, že k zlatistému moku nemal špecifický vzťah. „O pivo som sa v tom čase takmer nezaujímal, keďže som však bol vždy prakticky zameraný, rozhodol som sa pivovar skonštruovať,“ prekvapuje.
Podľa jeho slov diplomová práca nedopadla najlepšie, ale varenie piva ho dostalo. Možno aj preto, že jeho prvá várka sa vydarila. „Vzhľadom k tomu, že moje prvé kroky smerovali do vedeckej knižnice a dobre dva roky som strávil prípravami a štúdiom (hlavne technológie) dopadla prvá várka veľmi dobre. Vlastne je to jedno z mála pív, ktoré som zopakoval,“ zamýšľa sa Jakub. Ten dnes s úsmevom spomína na podmienky varenia. „Varil som Irish Stout na trikrát v sedemlitrovom hrnci v kuchyni. Bola to dlhá šichta, ale ten výsledok stál za to,“ spomína.
V prvých krokoch mu pomohol Róbert Solárik, ktorého poznáte ako úspešného sládka pivovarov Lanius a Golem. „So stavbou domáceho pivovaru mi pomohol môj otec (elektro), otec Roba Solárika (zváranie), celkovo moja rodina, že to všetko vypijú a moja manželka, že mi to toleruje,“ smeje sa Jakub Kalivoda. Ten nevymenuje jeden pivný štýl, ktorý rád varí či ochutnáva. „Mám ich rád všetky. Nepreferujem žiaden pivný štýl, preferujem rozmanitosť, remeselné pivo. Navyše mám pocit, že celé to delenie pív podľa štýlu je niekedy na škodu a ľudia tým len stavajú hranice tam kde žiadne nie sú,“ hovorí Jakub.
Na rozdiel od iných domovaričov ho profesionálne varenie piva vôbec neláka. „So svojou profesiou som spokojný a navyše, variť pivo doma pre svojich blízkych a pre seba je o niečom úplnom inom ako mať vlastný pivovar (hoci aj lietajúci),“ hovorí rozhodne. Poukazuje na to, že úspešný pivovarník musí pozerať na viacero hľadísk. „Človek musí na seba zobrať zodpovednosť a povinnosti voči svojim zákazníkom, distribútorom, veriteľom, úradom… Musí rozmýšľať nad marketingom, budovať si povesť, sledovať tok materiálu, peňazí, prinášať novinky a zároveň držať kvalitu. Nie je to len o pive,“ rozmýšľa nahlas Jakub Kalivoda.
Sám poukazuje na to, že výhod domáceho varenia zlatistého moku sa nechce vzdať. „Domáce varenie piva je čistá sloboda. Sám sa rozhodnem čo chcem variť a kedy to chcem variť. Keď navarím dobré pivo a ľuďom chutí, takmer sa mi neujde. Keď navarím nepodarené pivo tak ho pomaly vypijem sám, už len kvôli tej námahe to nevylejem,“ približuje. Jakub vymenúva aj ďalšie výhody. „Nič neriskujem a môžem bez obáv experimentovať. Navyše mi nehrozí rutina. Neviem si predstaviť variť každý týždeň dookola to isté,“ konštatuje.
Situáciu na slovenskom pivnom trhu sleduje Jakub pozorne. „Máme tu viacero dobrých remeselných pivovarov, ale ich produkcia je tak malá, že väčšina ľudí ani netuší, že niečo také existuje. To je škoda, ale je to postupný proces a ja verím, že sa to časom zmení. Ľudia to pomaly objavujú, tak ako som to objavil aj ja,“ uzatvára rozprávanie Jakub.
Snímky: archív J.K.
