Cesty za pivom môžu dopadnúť dobre. Alebo aj nie

Csopak

Toto bude taký súhrn skúseností z krátkych návštev rôznych miest, či udalostí. Ako pozorný čitateľ mojich článkov vie, do Viedne chodím rád na čokoľvek, dôvodom návštevy v polovici júna bol deň otvorených dverí a výstavy v Angewandte – dieAngewandte, čo je univerzita pre aplikované umenie. Aj tento rok tam moja dcéra Veronika vystavovala a to bol hlavný dôvod mojej návštevy.

Mama Kraft Huth Basement Brewery

Ostalo mi ešte trochu času, zadal som do máp na telefóne Mama Kraft Huth Basement Brewery, podnik, ktorý bol pri prvom pokuse zavretý. Keďže bol vzdialený len 800 metrov, bolo rozhodnuté.

Mama_Kraft

Pivovar bol zavretý opäť. K pivu som sa tentokrát dostal, nakoľko pivovar je súčasťou Huth Gastwirtschaft a v ponuke majú aj ich  pivá. Z ponuky troch domácich pív som si dal Royal Mama, čo bol odsmädový Helles, ktorý sa na nič nehral, splnil svoj účel. Viac sladový ako chmelený, čo však neprekážalo, bol aj dobre vyvážený.

Wiener lager Lovely Mama bol celkom fajn, presne ako má byť chlebovo-sladový, toastovany slad, veľmi zľahka chmeľ. Na ďalšej strane ponuky som našiel hosťovské pivá z pivovaru Zaungast, ktorý prevádzkuje sládek MaMa Kraftu. Neomylne som si vybral ľahké letné pitie Brew In Death We are all Equal 9% Imperial IPA. Bola fajn, veľmi dobre nachmelená, tropické ovocie, citrusy,  alkohol bol nebezpečne skrytý. Ako vravím, letné pitie.

1516 brewery

Po ceste som sa zastavil v 1516 brewery. V jednom z článkov som sa vyznal, že nebýva mojím primárnym cieľom, avšak, keď už som šiel okolo, tak som sa zastavil.

1516braurei

Popri stálych veciach mali na výčape tri pre mňa nové pivá: Kveik Cryo Oaty DDH Pale Ale, Superdelic Necter DDH NE IPA, Bock of Belgique F.C. Ten Bock mi veľmi nechutil, pripomínalo mi to varenie mačky a psíka. Šli tam dobré veci, akurát to spolu neharmonizovalo.

Ostatné dve pivá boli fajn. Kveik Cryo Oaty DDH Pale Ale sa dobre pilo, citrusové chmele boli výrazne cítiť, ovos dodával krémovosť, telo bolo ľahké. NEIPA bola ovocná – tropické ovocie, pomaranče, ananás, džúsová, krémová, dobre sa pila. Skontroloval som ešte kvalitu piva Hop Devil, ktorá bola vysoká a šlo sa na vlak. Tri ostatné návštevy ma presvedčili, že sa mu nemusím vyhýbať.

EFI

Ani nie o mesiac som sa vybral do Brna. Dlho som tam nebol, tak keď prišla ponuka, že sa koná ochutnávka „velehlasných“ Kriekov, tak som neváhal.

Efi

Pobyt som si naplánoval tak, aby som konečne navštívil pivovar EFI, konkrétne lokalitu Nám. 28. října, spojený s hostincom aj hotelom. Priestor je to veľkorysý, v jednej časti je otvorená kuchyňa, na druhej varňa a chladnička s vyzretým mäsom.

Sortiment sú hlavne jedlá, ktoré sa hodia k pivu. Aj ja som sa tu najedol, ich kulajda je svetová aj kačacia paštéta bola chutná. Poďme však k pivu.

V ponuke mali ochutnávkový set s piatimi kúskami. Z ležiakov to boli osmička, desítka a dvanáctka. Najviac mi chutila desina. Vyvážená, akurát nachmelená s rozpoznateľným sladovým telom. Tmavá jedenáctka chutila presne tak, ako to nemám rád. Sladké, karamelové, ulepené. Summer Ale 10° bolo osviežujúce, príjemne nachmelené, odsmädové pivo.

Miestny cider však nestál za veľa. Jablčná malinovka. Čašníci boli veľmi milí aj ústretoví, aj keď sme tam boli dosť dlho.

Pivní ordinace

Kúsok odtiaľ sa nachádza Pivní ordinace, kde sme mali ochutnávku. Priestor je plný chladničiek s českými, avšak aj zahraničnými pivami. Na výčape sú/boli tri pivá z kočovného pivovaru Crafty Coon.

Pivni Ordinace

Fight or Fight bola príjemná APA bez chýb, dobre nachmelená v rámci štýlu. Golden ale bola taká odsmädovka, ktorou som si trochu čistil chuťové poháre počas ochutnávky kriekov. Tie boli famózne. Nebudem vás tu trápiť ich popisom.

Louka Haka z chladničky bola dôstojná APA. Hradecký Klenot Sour Coffee & Blackberry sa moc nevydaril, bol som síce osamelý s týmto názorom, avšak mne proste tie chute neharmonizovali. Pivotéka je fajn, obsluha vie čo robí, radi vám poradia s výberom. Keď budete mať šťastie, natrafíte tu za barom  na slovenský výsadok v Brne a to na Sládkyňu zla.

Csopak borozó & Craft Söröző

Do Mosonymagyaróvaru chodievame v sobotu na trh. V tomto meste je po tom, ako sme zavreli obchod, pre nás najbližšia pivotéka. Pomerne dlho som o nej počul, avšak nikdy nevydalo sa tam ísť pozrieť. Teraz vydalo.

Dôvodom je, že rozmýšľame nad ochutnávkou konkrétneho maďarského pivovaru, ktorý sa nachádza v širšom okolí a jeho pivá sa tu dajú zakúpiť. Csopak borozó & Craft Söröző je situovaný cca 900 metrov od vlakovej stanice.

Podnik zvonku vyzerá veľmi podobne ako ostatné občerstvovacie stanice v meste, na plote však nájdete pútač s logami maďarských pivovarov. Vnútri síce nechýba chladnička Soproni so zodpovedajúcim sortimentom, keď sa však otočíte správnym smerom, nájdete sa v pivnom raji, Maďarskom.

Z druhej strany pultu je veľká  chladnička a oproti nemu na konci je umiestnená veľká dvojposchodová chladiaca skriňa. Plná piva. Fehér Nyúl, HopTop, Horizont, Mad Scientists, ale aj menej známe ako Vaskakas, Sima, Zeal, Krois, Etyeki a iné. Normálne som sa nevedel sústrediť.

A moje srdco plesalo pri tom, že tam boli samé maďarské pivá. Odchádzal som so šiestimi pivami v ruksaku a teším sa, že ich ochutnám. Nevenoval veľmi pozornosť výčapom, to sa však dá napraviť, nakoľko sa sem plánujem rozhodne vracať. Už tretí bod záujmu, kde sa dá poľahky priblížiť vlakom. Náhoda? No neviem.

Pivný festival v Lamači

Tu by mohol článok skončiť, avšak neskončí. Na „totych internetoch“ ma zasiahla informácia, že od 19. do 21. júla sa bude konať pivný festival v Lamači. Nešiel som do Žiliny na Salón piva, tak som si našiel náhradný program.

Organizácia bola perfektná, na stránke udalosti som sa dozvedel všetko podstatné, po príchode na festival som videl zaujímavé pivá  na výčapoch, nové pivá, účasť bola pomerne vysoká, obsluha vedela všetko o pive a zvládala to perfektne. Sen návštevníka pivného festivalu. Alebo aj nie…

Lamač

Na evente bol čas začiatku o 11:00 v piatok. Keď som prišiel na miesto okolo štvrtej poobede, na mieste bol otvorený stánok s nejakým jedlom, stánky s pivom boli prázdne, pár smutných sudov sa varilo na slnku. Dvaja znudení chlapci mi povedali, že sa začne čapovať asi tak o hodinu.

Na udalosti sa nakoniec objavila informácia, že začnú o 18:00. To už som bol z miesta preč. V sobotu na udalosti svietila informácia, že predaj bude už od dvanástej, tak keď prídem okolo tretej, všetko bude ako má byť. Leda žeby nebolo.

Tá istá situácia ako deň pred tým. Cez kopírák. Až na jeden rozdiel, na tabuľkách bol lineup jednotlivých stánkov. Nuž, keď som sa následne prešiel  mestom, tak z ponuky vychádzal výrazne pestrejší festival. Skvelú prácu odviedol organizátor, Street food festival Bratislava. Takto sa to robí do psej matere. Alebo aj nie.

Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade

Prečítajte si aj

Imrove pivné cesty: Ako je to s ponukou na strednom Slovensku