by 
Pri našich potulkách (nielen) Slovenskom sa snažím mazať biele miesta na mojej pivnej mape. Tentokrát sú to postrehy zo stredného Slovenska. Ako prvý som počas tohtoročného Pivobelu navštívil pivovar ERB. Bol to druhý pokus navštíviť tento podnik. Prvý pokus bol v roku 2022 v júli, keď ma neďaleko neho dostihol taký malý kolaps. Možno sa telo bránilo návšteve tohto pivovaru. Kto vie?
Pivovar ERB
Tento rok sa telo nevzpieralo a tak som v dobrej spoločnosti vošiel do podniku. Interiér je celkom pekný, trochu na hrane gýčovosti a podnik je pomerne členitý. Našli sme si miesto na terase a začali listovať jedálnym a nápojovým lístkom. ERB má povesť, že má dobrú kuchyňu a solídne pivá, avšak za vysoké ceny. Tie sa potvrdili.
Nejaký čas trvalo, kým prišla milá aj keď trochu zmätená obsluha. Chvíľku sme diskutovali o možnostiach prípravy jedla pre mňa, nakoniec sme sa dohodli na hríbovom ragú. Objednali sme Nealko pivo, Svetlý ležiak 12 % a Weizen 12%.
Nealko pivo bolo cítiť sladinou, s veľmi slabým podielom chmeľu. Ani pivo, ani voda. Škoda námahy. Na trhu je dosť lepších možností. Svetlý ležiak 12% som si pamätal ako solídny aj keď predražený ležiak. Moje poznámky hovoria, že na mňa tam bol pomerne silný diacetyl, aj keď stále v norme, prejavovalo sa však aj DMS, pivo bolo sladové s malým množstvom chmeľu.
Wiezen 12% bol dobrý. Vo vôni aj v chuti bolo cítiť banánové estery a klinčekové phenoly. Bola to taká ľahká letná pšenica. Jediný problém je, že za takú cenu by som dostal aj dobrý Weizenbock a to je predsa len iná kategória.
Z piatich jedál boli dve fajn. Zvyšok dosť podpriemerný. Avšak náležite finančne ocenený. A to šlo o klasiky, ba priam ľuďmi vyhľadávane a overené jedlá. Obsluha bola fajn, aj keď ako píšem vyššie, mierne zmätená. Budem sa opakovať, ale bol som tu pravdepodobne trikrát. Prvý, posledný a nikdy viac. Pokiaľ sa nič nezmení.
Donovalský pivovar
Počas behu „Donovalský Night Run, kde si Monika zmerala sily s bežcami so Slovenska a okolia, sme sa ubytovali neďaleko Donovalského pivovaru. Máme to tam radi, teda mali sme, už dlho sme v ňom neboli. Bol čas na Q &A kontrolu.
Som si plne vedomý pozadia a kontroverzie za ním, to len aby bolo jasno. Objednal som si ochutnávkovú sadu a začal degustovať. Bohužiaľ sa nevyhli výkyvom. V ponuke boli Ujec 12, Summer Ale, Hex Ale, Highlander, Winter IPA, Klajmber. Ujec už mal svoje najlepšie dni za sebou. Je to síce ležiak, avšak tento už sa aj preležal.
Hex je pivo plné karamelu a ničoho iného. Ťažko sa hodnotí, či má technologické chyby, lebo to pivo je proste esencia karamelu. Nikdy mi nechutil a ani teraz to nebola výnimka. Summer Ale bol pomerne pitný, avšak nebola to žiadna osviežujúca hviezda ako obvykle.
Winter IPA v lete nie je nikdy dobrý nápad a nebol ani teraz. Zoxidované, chmeľ zmizol. Hajlander bol v dobrej kondícii ako obvykle. Klajmber je Weizen a ten tu vedia stále variť a ani počas našej návštevy sa to nezmenilo.
Donovalská Desiatka, ktorú mali len v dospelých porciách, bola skvelá, odsmädová, jednoduchá, pila sa sama. S nami sedela aj prevádzkarka pivovaru, tak dostala spätnú väzbu v priamom procese. Obsluha bola milá, nápomocná, aj mixáž mi v kuchyni spravili dokonalo. Škoda len tej kolísavej kvality piva.
Čierny Kameň
Keďže sme boli len cez kopec od pivovaru Čierný Kameň, tak som si vykomunikoval návštevu. Najzložitejšia, či najzdĺhavejšia časť bola paradoxne cesta tam. Za normálnych okolností trvá kúsok cez 20 minút. Nám však trvala hodinu. Dôvod je jednoduchý a to rekonštrukcia ťahu medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom.
Celý čas som frflal, že semafory nie sú nastavené správne. Pravda je, že nastavené boli na zelenú vlnu, len premávka bola veľmi rušná. Cesta naspäť bol naozaj tých cca 20 minút. A čo pivovar?
Pekný, čistý, kompaktný, vidno že Tomáš má vo veci prehľad a poriadok. Pivá boli čerstvé a dobré. Kameň sa smelo radí medzi najlepšie ležiaky na Slovensku. A nielen toto jedno pivo, ale asi aj celý pivovar.
Ochutnali sme aj aj ďalšie pivá ako Chmeľokocúr (spolupráca s Hellstorkom), Juicy Sofi, Baba Jaga, Maťkov ročník a Ďateľ z Marsu. Väčšinu až doma. Skvele vyskladaná sada a chutné pivá.
V Banskobystrickom kraji ešte ostaneme, nakoľko v piatok 1.9. sme strávili v Banskej Bystrici a podarilo sa mi prevetrať tri z piatich pivovarov.
Červený rak (Krebs)
Ako prvý prišiel na rad Červený rak (Krebs). Bohužiaľ reštaurácia bola zavretá, obsluhovalo sa na terase. Čo je celkom škoda, keďže v ten deň sa konal Deň kroja a mesto bolo plné návštevníkov nielen z celého Slovenska.
Začnime pozitívne. Jedlo bolo fajn, dokonca nakoniec sa aj mixáž podarila. Obsluha bola trochu zmätená, asi kvôli tomu, že to boli veľmi mladí chlapci, asi učni. Zlepšovali sa však každou minutou. Na výčape mali 11 ° ležiak, polotmavý Wiener 12 ° a Horkáč 11° vraj session IPA.
Keďže s ich ležiakmi sa mi nespájajú dobré zážitky, zameral som sa Horkáč, veď ak bude fajn, ochutnám aj zvyšok. Nuž, nebol fajn. Vôňa naznačoval,a že pivo je nedokvasené, mierne citrusové chmele, zreteľne bolo cítiť sladinu. V chuti bolo opäť primárne cítiť sladinu, kvasinky a dosť nepríjemnú zvieravú horkosť. Tak som radšej ďalšie pivá ani neskúšal.
Pivovar Gran
Z dennej tlače a od Tomáša som sa dozvedel o pivovare Gran. Návštevu sa mi nepodarilo vybaviť. Plán navštíviť ich domovskú krčmu Proto Bublina, prípadne u Zmaja, nevyšiel. Nabudúce. Vedel som tiež, že na námestí v podniku Davaj Het čapujú pivo Krepáň, ktoré v Grane varia špeciálne pre tento podnik.
Ležiak ako sa patrí. Začína sladovo, postupne prichádza chmeľová horkosť a pomerne dlho aj ostáva. Už som sa na mojich postrehoch vyjadril, že je to u mňa momentálne v Top 5 ležiakov. Podnik Davaj Het má na výčape 5 pív. V čase našej návštevy nič zaujímavé.
Žeby predsa len? Kocour jahodový porter. Pivo, ktoré neexistuje. Teda ono existuje a volá sa Bergquell Erdbeer Porter. Rozmohol sa nám taký nešvár, že tento porter prisudzujú Kocourovi. Neprávom. Davaj het budem sledovať, majú totiž ambíciu vytvoriť podnik s najviac remeselným pivom v Banskej Bystrici.
Banskobystrická Perla
A nastal čas na pivovar Banskobystrická Perla. Kedysi, keď ešte fungoval pod bývalým majiteľom, sa občas nejaký ten sud ležiaku vyskytoval v Richtárovi Jakubovi na výčape a pamäť mi vraví, že to bolo slušné pivo, taký odsmädový ležiak. Medzitým pivovar na niekoľko rokov skončil a opäť začal svoju činnosť pod novým majiteľom.
Počas našej návštevy bolo v podniku prázdno, jeden dvaja ľudia sedeli na terase. Priestor vyzerá príjemne, tak tradične. Na výčape boli dve pivá. Nefiltrovaný ležiak jedenástka a Weizen. Nuž, ako by som to… Ležiak bol sladový, objavil sa aj DMS, kvasinky, trochu kyslý na záver.
Weizen nebol vôbec Weizen, len nejaké podpriemerne pivo. Výčapník, možno sládek sa ma pýtal, že ako mi chutilo. Že som sa vôbec namáhal. Dozvedel som sa, že to sú moje chuťové poháre a keď som mu povedal, že Weizen nie je Weizen, tak to bolo niečo v zmysle, koľko ľudí toľko chutí. Dobre.
Ako som už písal, v Bystrici sa konal „Deň Kroja“ a v meste bolo veľmi veľa ľudí. Všade, len nie v Perle. To je tiež vizitka podniku. Našťastie na námestí bol Masarykov dvor a tam som si trochu napravil chuť naozajstným Weizenom.
Monika zatúžila po víne, tak sme zašli opäť do Davaj Het, kde som si opäť pochutil na pive Krepáň.
Čo na záver? Som z toho smutný. Nemám veľmi rád, keď sa kope do slovenských pivovarov, nakoľko treba domácu produkciu podporovať, ťažko sa mi však obhajuje slovenská pivná scéna, keď mám takéto zážitky. Moje tvrdenie, že máme pár skvelých pív a pivovarov, však stále platí.
Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade
Prečítajte si aj
