Do Essenu za údenými pivami. Nemci nesklamali, prekvapení bolo veľa

Keď som niekedy pred letom narazil na výzvu pánov z „Hobbybrauer Essen“, že hľadajú rozhodcu na súťaž s názvom „Erstes Essener Hobbybrauer -Meisterschaft: Rauchbier“, kde boli údené pivá, nezaváhal som a prihlásil sa. Nakoniec nás vybrali dvoch.

Keď som si uvedomil, kde vlastne leží Essen, tak som si bol istý, že sa výlet rozrastie o Köln. Ten je totiž blízko. A keď Köln, tak aj Düsseldorf. Kölsch a Alt.

Brauhaus Bönnsch

Tentokrát nešiel vlakom ale letel do Kolína. Hneď po prílete som sa odviezol do  Bonnu. Za cca 20 minút som bol v centre. Plán bol, že sa naspäť odveziem jednou z dvoch električiek, ktoré premávajú medzi týmito dvomi mestami.

Prešiel som sa centrom, na Marktplatzi som si dal raňajky, potúlal som sa po uličkách, prešiel sa po promenáde na brehu Rýnu a vybral som sa do prvého cieľa výletu. Tým sa stal Brauhaus Bönnsch.

Ponúkajú tri pivá a to Bönnsch, Weizen a sezónne pivo. V nápojovom lístku som sa o vlajkovej lodi dozvedel toto:

„V našom pivovare si návštevníci môžu vychutnať pivo z vlastnej produkcie. Najčastejšie ide o svetlé, vrchne kvasené a nefiltrované pivo s názvom Bönnsch. Tento nápoj sa varí podľa tradičnej receptúry a preslávený je svojou sviežou, iskrivou chuťou a stabilnou kvalitou, na ktorú sa hostia môžu vždy spoľahnúť.“

Tak som sa spoľahol. Názov pripomína Kölsch, rozhodne sa ním inšpirovali. Čašník mi oznámil, že na jedlo som ešte skoro, musím počkať takých 20 minút. Spýtal som sa ho, či mi rozmixujú „goulash“. Nakoniec som ho dostal skôr a rozmixovaný.

Guláš a pivo pekne k sebe pasovali. Pivo je trochu podobné svojej inšpirácii, avšak je zakalené, aj by som povedal, že je tam pšenica. Bolo osviežujúce, dal som si ešte jedno a hneď bol krajší deň.

Mohol som sadnúť na električku, ktorá ma doviezla naspäť do Kolína a potom vlakom do Essenu. Tu som narazil na problémy, nakoľko nejakí ľudia zablokovali dopravu na stanici v Düsseldorfe, tak sme nabrali dosť veľké meškanie.

Frohnhauser Sudwerkstatt

Po príchode a ubytovaní som sa vybral do pivovaru Frohnhauser Sudwerkstatt, kde sme mali pred súťažné stretnutie. Šiel som pešo, že veď po ceste sa najem, to sa však nestalo, nakoľko som šiel po priemyselnej časti Essenu. Nevadí, aspoň som spoznal niečo iné ako len centrum.

Frohnhauser Sudwerkstatt je 300-litrový pivovar s asi tromi stolmi a entuziastickými ľuďmi. Otvorený je večer od štvrtka do soboty. Ochutnal som všetky pivá, čo mali na výčape a najviac ma zaujalo moderné poňatie Altbieru. Bolo v ňom dosť veľa praženého sladu.

Pivo štýlu Bitter mi veľmi nechutilo, a potom tam bola jedna IPA a dvakrát session IPA. Nuž, pil som aj lepšie. Hopsyndicate Across the 110 Street bolo  z nich najlepšie, mohli však trochu ubrať z chmeľov. Fakt som toto napísal?

Erstes Essener Hobbybrauer

Poďme však k súťaži. Bol to prvý ročník a ako som už spomínal, témou boli údené piva, nie nutne štýl Rauchbier, avšak čokoľvek, čo bolo zaúdené.

Po akceptovaní mojej účasti na súťaži, bolo dlho ticho, pár dní pred súťažou sa začali húfne hrnúť informácie. Dozvedeli sme sa, že bude 45 pív, čo v realite znamenalo 43, nakoľko dve sa stratili niekde po ceste.

Rozhodcov bolo 20, rozdelení sme boli po štyroch pri piatich stoloch. To, v ktorej budeme komisii, sme vedeli už dopredu. Keby len to, ale aj to, aké pivá budeme hodnotiť, konkrétne pivo, po pive.

A aby toho nebolo málo, každý stôl mal dopredu určeného stewarda, ktorého meno bolo súčasťou priloženej tabuľky. Samozrejme, že sa veci trochu menili, obratom sme však dostávali aktuálne informácie.

Nemecká precíznosť sa tu ukázala v najlepšom svetle. Majorita rozhodcov bola z Nemecka, bol však aj Talian, aj keď ten bol tiež domáci, jeden Slovák a štyria rozhodcovia z USA žijúci vo Francúzsku.

Naša komisia hodnotila rôzne štýly, bol Alt, Vienna lager, Keller bier, Fest bier, English Porter, Baltic Porter, Imperial Stout, ale aj Pale Ale a Hazy IPA.

Dve piva z deviatich boli fakt zle, 19  bodov. Jedno bolo v rozmedzí pre označenie Dobré, dve vo Veľmi dobré, štyri v rozmedzí vynikajúce, z toho tri mali 40 plus bodov. Skonštatovali sme, že sme mali dobré pivá. Nie všetky komisie mali to šťastie.

Víťazi boli dvaja, veľmi prekvapivo Hazy IPA, o ktorej sme pred hodnotením veselo vtipkovali. A nakoniec sa ako zväčša ukázalo, že netreba mať vopred predsudky.

Skvelá organizácia

Spoluvíťazom sa stal English Porter, obe pivá sme posunuli do BOS (Best of Show). Na treťom mieste u nás skončil Baltic Porter. V BOS sme hodnotili deväť pív v štýloch ako Grodziskie, American Amber Ale, Rauchbier, Baltic Porter, Hazy IPA, English Porter a Altbier. Päť rozhodcov zvolilo toto poradie:

• 1. miesto: Tim Trüe – Classic Style Smoked Beer (základný štýl English Porter)
• 2. miesto: SebastIPAn – Piwo Grodziskie
• 3. miesto: Ivo Nawrath – Rauchbier

Ak chcete vedieť viac, tu si môžete pozrieť detailne (nielen) výsledky.

Po súťaži sme sa ešte družili, pili pivo, bol gril, ja som mal luxusný výber z dvoch skvelých polievok, či skôr omáčok. Valnú väčšinu ľudí som videl prvýkrát, avšak onedlho sme fungovali ako ľudia, čo sa poznajú roky. Skvele zorganizovaná súťaž, cítili sme sa všetci veľmi príjemne. Som si istý, že sa nevidíme naposledy. Či už na ďalšom ročníku, alebo na iných súťažiach.

Ďalší deň som cestoval do Kolína and Rýnom. O tom sa však dočítate nabudúce.

Prečítajte si aj

Putovanie Varšavou: Veľa pivnej muziky na krátkej trase

Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade