Niektoré pivárne vzniknú potichu, iné vyvolajú ohlasy už pred svojím otvorením. Podnik Dobré Časy v Poprade môžeme pokojne zaradiť do druhej kategórie. Billboardy oznamujúce príchod tohto podniku sa v meste pod Tatrami objavovali už niekoľko týždňov pred oficiálnym otvorením prevádzky. Piváreň, ktorá sa v Košiciach zviditeľnila veľkým množstvom pív na výčape, jednoducho prichádzala s veľkou pompou. A niekomu to mohlo aj prekážať. Slovo „mohlo“, nepíšeme náhodou. Podnik totiž krátko pred otvorením niekto 19. mája podpálil. Majiteľov to aj tak neodradilo a piváreň nakoniec otvorili. A práve do nej sme sa na konci leta rozhodli ísť.
Je nedeľa večer a na odporúčanie miestnych si vopred rezervujeme stôl. Piváreň vraj žne úspechy a nájsť voľné miesto môže byť problém. Najmä keď je na druhý deň štátny sviatok. Podnik nájdete pomerne ľahko, je na mieste bývalého Alfonza. Keďže je teplo, večer strávime na terase. A nie sme tam osamote. Piváreň je zaplnená. Nájsť voľné miesto na terase je skutočne problém.
Pivná ponuka je vytlačená na jednom hárku papiera a zdobí každý jeden stôl. Celkovo je na výčape 15 kúskov, jeden z nich je nealkoholické pivo, prevahu majú české pivovary. Nie je to nič čudné. Aj slnečníky na terase naznačujú, že podnik má uzavretú zmluvu s Rakovnickým pivovarom Bakalář. Z jeho produkcie ste na výčape našli až štyri kúsky. A práve pivom z jeho produkcie sme aj začali.
Chvíľu trvalo, kým si nás obsluha všimla, ale nebolo to nič strašné. Čas nám ubiehal pomerne rýchlo, keďže nám pri stole robila spoločnosť trojica miestnych štamgastov. (Dohodli sme sa, že ich spomenieme. Tak touto cestou pozdravujeme Kuliho, Tikyho a Dannyho.) Aj keď celý večer „frčali“ na ležiakoch, mali odpité aj ostatné pivné štýly a vedeli zhodnotiť všetko v pivnej karte.
Na stôl nám medzitým doniesli prvú várku piva. Hneď nás však zaskočil čašník, ktorý nás nesmelo presviedčal, že pivo nie je načapovaná v správnych pohároch, že nemáme pozerať na logá. Problém bol ten, že jedno pivo bolo nealkoholické (niekto musel aj šoférovať). Ako sme veľmi ľahko zistili, pivo bolo načapované správne a chybu urobila obsluha. Nezačalo to ideálne, ale na obranu, bol to jediný problém s obsluhou počas večera. Aj keď je pravdou, že daný čašník nás už ďalej neobsluhoval.
Ako prvý nám na stole pristál kúsok s názvom Černovar Svetlý 12°. Išlo o ležiak, ktorý mal zlatistú farbu, bol číry a vo vôni ste zachytili sladové i železité tóny. Úvod bol vyššie postavený, v strede ste našli karamel, jemne aj med. Koncovka bola neprimerane horkastá. Kúsok má svoje nedostatky, najmä druhá polovica pôsobí divokejšie. Celkovo je však pivo dobre piteľné a nám celkom zapasovalo. Taký jemný nadštandard.
Ďalším na rade bolo pivo s názvom Cornel Single Malt Ale 12°. To má na svedomí Podklášterní pivovar Třebíč z Česka. Pivo malo zlatistú farbu, bolo číre a zdobila ho smotanová pena zložená z mikrobubliniek. Keď ste k nemu privoňali, zachytili ste jahody, citrusy i černice. Úvod začínal jemne, v strede vyskakovali ovocné tóny (jemne citrusy) aj karamel. Koncovka bola výrazne horkastá. Pivo pôsobilo vodnatejšie, piteľnosť bola dobrá, pokrivkávala však lahodnosť. Cornel by dostal možno 6,5 bodu. Chýbalo lepšie vyskladanie.
Po dvoch českých kúskoch prechádzame k slovenskému produktu. Siahame po pive z pivovaru Kaltenecker. V pivnej karte bolo označené ako IPA Galaxy 14°. Číre pivo malo zlatisté sfarbenie, ozdobené bolo bielou smotanovou farbou. Vo vôni ste mohli nájsť jahody, citrusy i karamel. Po vyššie postavenom úvode prišiel na rad iskrivý stred. Píšeme iskrivý, keďže tóny pekne vystreľovali. Mohli ste nájsť zachytili ste grep, jahodu či karamel. Koncovka bola horkastá. Pivo bolo osviežujúce, ovocné, piteľné, s badateľnou alkoholovou linkou. Celkom pekne vyskladané a lahodné. Určite prekonalo dvojicu predchádzajúcich pív.
Štvrtým testovaným pivom bola Režná Bára 17°, ktorú navaril Pivovar Chomout. Išlo o pivo štýlu IPA. To malo slamové sfarbenie a bolo kalné. Šľahačková pena pekne krúžkovala pohár. Keď ste k tomuto kúsku privoňali, našli ste grep, limetku, pomaranč či karamel. Úvod bol vysoko nastavený a stred v ňom pekne pokračoval. V bruchu piva ste našli kombináciu jahôd, černíc i citrusového ovocia. Koncovka bola výrazne horkastá. Tóny sú pekne hutné, pivo príjemne vyskladané a prudko piteľné. Mínusom je výrazná linka alkoholu. Kúsok je však zážitkom a my meníme pomyselné prvé miesto večera.
Oficiálne testovanie končíme pri pive s názvom Jahodový Porter 17°. Ten navaril pivovar Kocour. Kúsok mal čiernu farbu s fialovým odtieňom. Skúsili by ste uhádnuť, čo sme zachytili vo vôni? Boli tam jahody. Brutálne jahody. Tak ako v strede. Pri pití tohto kúsku ste jednoducho prežívali jahodový masaker. Jahodový úvod, jahodový stred a jahodový záver. Celkom lahodné pivo, veľkým mínusom bola monotónnosť. Pre ženy ako stvorené. Ak by sme ho mali bodovať, bolo by to 6,5 bodu.
V jahodách končilo naše oficiálne testovanie, ďalší priebeh už bol „free style“. Podnik má svoju atmosféru a človek sa v ňom cíti príjemne. Pomohli tomu aj miestni štamgasti, ktorí nám ukázali aj tajné toalety. (Kde sú? To si necháme pre seba 🙂 Podnik je vo vnútri stroho zariadený, uvidíme ako bude vyzerať v zimných mesiacoch. Pivo malo dobrú kondíciu a ceny boli celkom primerane nastavené. Ochutnali sme i jedlo a aj to nám chutilo. Celkovo sme tak odchádzali spokojní. Príjemný podnik. Možno by však mali pouvažovať nad rozšírením ponuky slovenských pív.
Zhrnutie
Plusy
– Ponuka pív. Celkovo ste na výčape našli 15 druhov piva. Bolo z čoho vyberať. Kondícia piva bola dobrá.
– Atmosféra. V podniku to žilo a človek sa v ňom cíti príjemne.
– Ceny. Najlacnejšie pollitrové pivo stálo 1,50 (hneď tri druhy piva), najdrahšie stálo 3 eurá. To už je dosť, išlo však o Jahodový Porter, ktorý na pollitre nepijete.
– Obsluha. Až na zaváhanie v úvode bola milá, priateľská a o pivách vedela rozprávať.
Mínusy
– Slovenská ponuka. Určite by sme uvítali aj viac slovenských remeselných kúskov.