Dve krajiny, dve mestá, dva pivné festivaly

Aj tento rok sa konala Slovenská pivná korunka a to jej 16. ročník. Pribudli nové kategórie, dokopy ich bolo 12, zúčastnilo sa jej rekordný počet pivovarov a to 36 (s 169-timi pivami). Hodnotilo sa podľa BJCP. Ak očakávate smršť hejtov na slovenské pivovarníctvo, tak vás sklamem.

Napísaného už bolo dosť. Aj tu. Ďalší netreba. Odzneli rôzne hodnotenia, niektoré sa mi zdali trochu prehnané. O kúsok viac ako tretina pivovarov, ktorá sa zúčastnila súťaže, naozaj nie je celý pivný priemysel. Navyše, keď veľké mená medzi minipivovarmi sa súťaže nezúčastnili.

Korunkový festival

To, že slovenská pivná scéna vyrába aj zlé pivá a nie málo, je fakt. V svetle pív, ktoré som hodnotil v rámci súťaže, bolo niekedy úsmevné sledovať na vyhlasovaní, ako sa zástupcovia pivovarov tešili, potom sa chválili na internetoch, že akí sú víťazi. Ak by to však malo mať vplyv na zvýšenie kvality ich pív, ja budem len rád.

Deň po vyhlásení výsledkov začal dvojňový Pivný Festival slovenskej pivnej korunky 2023 na Kuchajde. Minulý rok som sa nezúčastnil, keďže som bol mimo mesto, tak som bol zvedavý aký bude. Zúčastnené boli ako veľké tak aj malé pivovary v počte 12.

Festival bol zameraný skôr na pitie ako na ochutnávanie, čo vôbec nevadilo. Bol som v piatok, keď sa v rámci programu konala škola čapovania piva, domovariči sa v zastúpení Dana Kružliaka a Stana Rejrchrta a prezentovali aj s malou ochutnávkou.

Samozrejme nemohla chýbať hudobná produkcia. Mohla, ale žiaľ nechýbala. The Duchons síce roztancovali ľudí, ale boli dosť neprirodzení, celkom jasne som cítil, že hrajú len pre peniaze. The Rockin’ Balls som už zažil na Nivách a aj tu boli fajn.

Dobrá akcia

No ale poďme k pivu. Hneď na úvod som dostal odporučenie ochutnať tri vylepšené pivá od Zlatého Bažanta a Šariša. Iskrivá 10 bolo také nenáročné, odsmädové pivo, celkom zasyčalo. Žiarivá 12 už tak nezažiarila, bola zľahka zoxidovaná a po viacerých napitiach únavná.

A nová receptúra? Mal som z nej úplne rovnaký dojem ako predtým z plechovky. Napriek reklame viac sladový, ako chmelený, tiež zoxidovaný, acetyldehyd som v čapovanej verzii cítil menej ako z plechovky, avšak bol tam.

Trochu som sa zameral na Tatras, ktorý som dlho neochutnal. Pilsák a a Horkáčik boli dosť podobné v chuti, úplne som nepochopil, čím by sa mali odlišovat. Poprader, Baltic Porter so 20 stupňami plató, bolo presne také ľahké letné pitie. Samozrejme kecám, avšak to neznižuje jeho kvality. Ľahká praženosť, káva a veľmi zľahka karamel. Päť peňazí aka Wit by sa nestratil ani v Belgicku. Naozajstné letné pitie.

Navštívil som stánok pivovaru Generál, trochu podegustoval. Lazy Hazy mi v ten podvečer sadla. Po dlhom čase som si pokecal s Ľubom z o Stupavaru, ochutnal lineup a tešil som sa z toho. Zastavil sa v Masarykovom dvore, ich Weizen bol skvelý a letný. Najviac času som strávil s mojim obľúbeným kvartetom, veď oni vedia, že hovorím o nich.

Podvečer sa naklonil k večeru a bol čas ísť. Stánky s jedlom som vnímal len okrajovo, zazrel som však langoše, burgre, nejaký gril a podobne. Kto navštívil tento festival, neostal smädný ani hladný.

Keď som prišiel poobede, bolo celkom prázdno, avšak postupom času pribúdalo návštevníkov, menilo sa zloženie, kým v skorších hodinách boli prítomné aj deti, neskôr už to bolo viac o dospelých. Podľa môjho názoru to bola dobrá akcia, ktorá si zaslúži pokračovanie.

Wiener Bierfestu

Internety mi priniesli informáciu, že v úplnom strede Viedne na námestí Am Hof sa bude konať 12. ročník Wiener Bierfestu. V období, keď sme objavovali rakúsku pivnú scénu, sme na neho chodili pravidelne. Neskôr záujem opadol, teraz však prišiel opäť ten čas pozrieť sa kam sa pohol pivný svet vo Viedi, teda na tomto festivale.

Skúsil som pozháňať spoločnosť, nakoniec po troške dohadovania a chaosu sa to aj podarilo. Vo vlaku sa mi prihovorila celkom zmätená pani, ktorá nastúpila vo Viedni aj s priateľkou na zlý vlak a miesto v Budapešti sa ocitla v Petržalke. Chvíľku sme sa rozprávali po anglicky, až zodvihla telefón a po krátkej chvíľke povedala, Szia Mancika. A boli sme doma. Zvyšok cesty po Bruck an der Leitha, kde dámy vystupovali, sme švitorili v maďarčine.

Nejdem vás unavovať jej príbehom, celkom ma však pobavilo, že vôbec nevedela, kde sa ocitla a nechápala súvislosti. Potom z nej vypadlo, že toto je jej prvá samostatná cesta po dlhom čase a že chcela dokázať synovi, že vie o seba postarať. Cesta v príjemnej spoločnosti rýchlo ubiehala, článok, ktorý som plánoval napísať, sa sám nespravil a už tu bola Hauptbahnhof. Užíval som si stretnutie s našou Veronikou v príjemnej kaviarni a zrazu prišiel signál, že je čas ísť n pivo.

Štyri desiatky pivovarov

Na festivale sa prezentovalo cez 43 pivovarov všetkých veľkostí s cca 200 pivami. Bol aj program, ktorý som však ani nezachytil, keďže sme boli dosť ďaleko od pódia. Podľa informácií, ktoré som zachytil bola blasmusik, iná musik, príhovory, rozhovory, narazenie samospádu a podobné aktivity.

Koncept sa rokmi mojej neúčasti nezmenil a festivalu sa zúčastnil výkvet rakúskej pivnej scény. Prešiel som si mená a ešte doma som si pripravil orientačný itinerár. Päť až šesť pre mňa nových pivovarov a pár starých známych. Ako prvé prišlo na rad Cold IPA Coldfinger od kočovníkov z Next Level Brewing.

Pivo bolo primerane nachmelené citrusovými chmeľmi, všetko hralo ako malo. Dobrý začiatok. Thalheimer Heilwasser je výrobca limonád, minerálok a piva. My sme ochutnali Märzen, ktorý vniesol trochu smútku do našich duší. Diacetyl, DMS, ulpievajúca horkosť neboli veľmi príjemnými súčasťami pitia. Škoda, lebo obsluha bola milá.

Vyskúšali sme Laxenburger Brauhandwerk a to hneď dve pivá. Pale Alex Citra a Hopfenkeller. Obidve ľahko pitné primerane nachmelené. Aspoň pre mňa, tu sme v našej dvojčlennej skupinke nezhodli. Gallien Bräu z Pernegu si na nás nachystal slušný Weizen a ukážkový Helles.

Na strategickom mieste

Pivovary zo zoznamu sa nám utešene míňali, nemuseli sme ani ďaleko chodiť, nakoľko sme ukoristili veľmi strategický stôl v okolí našich bodov záujmu. Občas sa k nám niekto pridal, po uspokojení svojich potrieb odchádzal. Ľudí pribúdalo, nálada gradovala, alkohol stúpal.

To, že sme si vybrali Mulviertler Helles od The Beer Buddies z Tragweinu, naznačilo smer našej ochutnávky. Ľahké, neprešpekulované, letné pivá. Tu sme však neobišli dobre. Prevažne sladové pivo, chmeľová horkosť bola „uľpievajúca“, zemitá, ako keby sládek použil starý chmeľ.

Od tohto pivovaru sme skúsili tiež Holy Mojo Imperial Stout # 1, ktorý ležal v sudoch po Laphroaig Islay Single Malt Scotch Whisky. Tak toto nebolo ani jednoduché pivo, ani letné pitie, avšak príjemné prekvapenie. Tmavé slady, čokoláda, káva, vanilka a kokos zo sudu. Silné, avšak príjemné pitie.

Stretnutie s Kurtom Tojnerom (Rodauner) po dvoch rokoch bolo veľmi búrlivé, mali sme si čo povedať. Tento pivovar sa na nič nehrá, produkuje bežné štýly a ide mu to. Kurt je studnica múdrosti plná skúseností, o ktoré sa nebojí podeliť. Koniec vyznaniam, vráťme sa k pivu.

Jeho Schani, aka Golden Ale bol presne to jednoduché, zľahka nachmelené pivo, čo očakávam v teplom letnom dni. Aj ostatné pivá, ktoré som ochutnal, boli fajn. Z viedenského pivovaru Leopoldauer Brauhandwerk sme ochutnali najprv pšenice a to Wit a Wiener Weizen.

Wit bol ukážkou ako má pivo v tomto štýle chutiť. Fenoly, kvetinové tóny, koriander bolo pekne cítiť, rovnako ako pomarančovú kôru. Prečo bol Weizen Wiener som nepochopil, avšak pivo bolo klasickým príkladom osviežujúceho pšeničného piva, banány, klinčeky, trochu horkosti z kvasiniek. Letné a osviežujúce. Wiener Lager už taký úspech nebol, dal sa piť, avšak bol až príliš karamelový, sladký, trochu zvieravosti sa tiež našlo, chmeľ však ani nie. Škoda.

Keď sa na nič nehráte

Názov stánku Speck Standl evokoval, že bude plný mäsa. Bol. Je za ním 20 rokov skúseností v oblasti food eventov. Majú vlastnú výrobňu na spracovanie mäsa a ich stánok vyzeral impozantne. Prečo mi padol do oka neboli len údeniny, ale to, že sa prezentujú ako kočovný pivovar.

Pivo ponúkané na festivale bolo flaškové, čo bola škoda. Porcus Tumultus Premium bol nie veľmi oslnivý Helles. Piť sa samozrejme dal, avšak nevytŕčal nad priemer. Porcus Tumultus Bock Am Hof bol navarený špeciálne na festival. Dostali sme pivo jantárovej farby, veľmi sladové a sladké, medové tónu, trochu pripálenosti. Toto nebol dobrý počin.

Ešte jeden Laxenburger Weisse, ktorý nám napravil chuť a bol čas ísť domov. Síce nie priamočiaro, cez stánok kočovníkov z Next Level Brewing. Aký začiatok, taký koniec. IPL Indiana Juice bol celkom fajn, slušne nachmelený pekne po starom, grapefruity, citrusová kôra, ihličie. Na Bitter Freak remastered 2023 sme nemali s Peťom rovnaký názor, mne chutil, bol mocne nachmelený s pomarančmi, tropickým ovocím a ihličím. Peťo v ňom našiel nejaké nedostatky, ktoré mu kazili zážitok z pitia.

A to už bol koniec, presun na Hauptbahnhof bol bez problémový, trochu sme si pobežkali po stanici, jedno krídlo si doplnilo sacharidy a aby sme smädní neostali, bolo aj pivo na cestu.

Festival sa mi páčil, na nič sa nehral, návštevníci boli rôznorodí, od beer geekov, cez pijanov piva, ľudí z kancelárií, motogangy, až po dôchodcov, študentov a podobne. Veľmi dobre pripravená akcia pre širokú verejnosť. Bolo pivo, bolo jedlo, štyri dni skvelé počasie, spokojní ľudia, čo viac by si mal organizátor priať. Jeden by povedal, že v meste aj zaujímavejší festival, ja som však bol spokojný. Ak všetko pôjde ako má, rád prídem aj budúci rok. Prost!