Pivné putovanie Prahou: Na toto musím budúci rok pamätať

Pamätáte sa, ako som sa tu rozplýval and podujatím „Festival minipivovarů na Pražském Hradě“. Potom prišiel rok 2020, kedy sa festival nekonal, potom 2021, kedy sa konal v náhradnom termíne, ktorý mi nevyhovoval, tak som sa veľmi potešil, že tento rok bude v obvyklom termíne. Ako to už býva, nakopili sa medzitým rôzne iné akcie, aspoň na prvý pohľad rovnako dôležité a festival sa začal strácať v nedohľadne.

Nečakané komplikácie

V nedeľu po návrate zo súťaže Jedon Slad, Jedon Chmel (bude info snáď) som sa rozhodol kúpiť vstupenku a riešil dopravu a ubytovanie. Všetko sa zadarilo, a tak som v sobotu 11.6 ráno stál na stanici a čakal, z ktorého nástupišťa dorazí vlak smer Praha. Pri príchode som si všimol meškanie 10 minút. Nevadí.

Potom prišlo 20 minút, potom 30 a začala sa hra. Keď už sa zdalo, že vlak príde, zvýšilo sa meškanie o 10 minút, pri 70 minútach som si spomenul na nedávnu dosť zlú skúsenosť s meškaním vlakov a už som bol pripravený ísť naspäť domov a celý víkend frflať nad nekompetentnosťou maďarských železníc.

Nakoniec pri čísle 90 sa objavilo číslo nástupišťa celá stanica sa pohla. Podarilo sa mi nastúpiť a vyrazili sme. Nakoniec sme získali meškanie až cez dve hodiny a plány sa začali rúcať. Nastúpil však krízový management a o pol štvrtej som bol na festivale. Síce oveľa neskôr, ako som chcel, ale predsa.

Aj dobré, aj zlé

Oficiálna štatistika hovorí, že sa zúčastnilo 53 pivovarov, z toho jeden poľský, prišlo cca 2500 ľudí, vypilo sa cez 5000 litrov piva. Dobrá žúrka, že? Hneď pri vchode po počiatočných drobných problémoch som vyfasoval degustačný pohár, brožúrku, bol opáskovaný a mohlo sa degustovať. Primárne som sa sústredil na pre mňa nové pivovary a tiež ležiaky.

Ako prvý mi do rany prišiel Blonďák od Medvídků, jasné, že to nebol nový pivovar, avšak bol som smädný, pivo som nepoznal a nemusel som dlho čakať. Veľmi sladové, minimálne nachmelené, ale dalo sa. Ako bod 0 OK. Pikard Světlý Ležák 11° priniesol diacetyl, nedokvasené pivo, bez chmeľu. A už sa schyľovalo k rovnakým pocitom z ležiakov, ako po minulé ročníky.

Přeštická Jedenáctka od pivovaru U Přeška spĺňala podmienku nového pivovaru, ležiaku a bola skvelá. Opäť viac do sladovej strany, avšak s príjemným chmelením, A život začínal byť krajší. Pivá z Chmelařského institutu v Žatci boli na vysokej úrovni. NEIPA bola slušne nachmelená novo vyšľachtenými chmeľmi Ceres a Pluto. Ležiak s použitým Saaz comfort bol dôstojným zástupcom tohto štýlu. Škoda len, že som nestihol ochutnať pivo z „Univerzitní pivovar VŠCHT Praha“ . Stále som odkladal návštevu až som ju vynechal. Škoda, veľká, moja.

Daň za meškanie

Príjemne ma prekvapil Američan z Tigálu 12° z Tišnovského pivovaru, zľahka piteľná, osviežujúca APA. S veľkým podozrením som ochutnal spoluprácu Permona a Budějovického Budvaru s názvom IPL United. Mňa tieto spolupráce moc neberú, táto sa však pretavila do skvelého výsledku. Pivo akurát nachmelené, so stredným sladovým telom. Ľahko sa pilo.

Nebezpečný Domažlický Doppel s alkoholom 7,5% sa do tohto počasia veľmi nehodil. Nehodil, avšak pil sa veľmi dobre. V stánku u Strahovského pivovaru som sa nechal nahovoriť na blend ich oboch pív, čo boli na výčape. Výsledok bol osviežujúci nápoj z čoho pozostával si nepamätám, viem len, že jedno bolo ovocné. Ešte pár pív sa samozrejme vypilo, tie však moc nestáli za reč.

Meškanie vlaku si vyžiadalo svoju daň, nakoľko mi neostalo veľa času na pokecanie so sládkami, prednášky a podobné aktivity. Postupom času sa tempo pitia spomalilo a pilo sa len pre radosť, riešili sa tie najzávažnejšie témy, ehmm, dobre som si poklábosil s ľuďmi, ktorých som dávno nevidel.

Jedla bolo poskromne, s tým sa však počítalo. Veľkopansky som odmietol záchranu v podobe gulášovej polievky, veď za chvíľku pôjdeme a normálne sa najeme. A tak sme šli.

Tak toto je „cufíl“

Na Žižkovské pivobraní. Veď piva sme ešte nevypili dosť. Lineup bol celkom bohatý, prítomných bolo približne 25 pivovarov, zopár veľkých mien ako Raven, Cobolis, ale aj Psychovar, Slepý krtek a veľa iných. Atmosféra bola celkom fajn, ľudia už boli osviežení, hrala hudobná produkcia, bohužiaľ sme ju ešte zachytili.

Nemávam vysoké očakávania pri tomto type akcií, avšak toto bolo teda „cufíl“. Falošný spev, ešte falošnejšia melódia a spolu im to neladilo. Našťastie pivovarom to ladilo a skvele. Mango sticky rice od Ravenu, alebo Sierra Brdy od Psychovaru boli skvelé pivá. A aj kopa iných, kto si to však má pamätať. Výhľad bol však skvelý. Už bolo dosť veľa hodín, takže, odchod na miesto ubytovania a zaslúžilý spánok.

Nedeľa bola v znamení turizmu v meste, bolo pár pokusov o návštevu podnikov, kde mali mať remeselné pivo, avšak nemali. Nevadí. Vlak veľmi nemeškal, takže veci boli „na porádku“ a príchod domov bol v akceptovateľnej hodine.

Poučenie z krízového vývoja samozrejme je. Pôjdem na skorší vlak, ideálne v piatok, čas bude vyhradený na návštevu hradného festivalu a v sobotu sa pôjde na Žižkov. Plány sú, už len ich naplniť.

Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade