by 
Nič sa nedeje len tak. Za každou jednou činnosťou sa neraz ukrýva zmysel, ktorý pochopíme až oveľa neskôr. Michal Slovák netušil, že jeho výlet do Anglicka bude mať dozvuky a ovplyvní jeho život. Práve na výlete na ostrovoch totiž prvýkrát ochutnal cider, kvasený jablčný mušt. „Tam mi tak zachutil, až som sa z neho pripil,“ rozpráva s úsmevom Michal. Netrvalo dlho a bolo rozhodnuté. „Hneď v deň príletu na Slovensku som začal hľadať predajné miesta, kde sa k nemu dostať. Žiaľ okrem importu zo zahraničia, slovenský výrobca neexistoval,“ vracia sa v spomienkach Michal, ktorý dnes stojí za značkou cideru Jablčnô.
Nie je však sám. Na stretávke zo strednej škole našli spoločnú reč s Michaelom Thomasom Jurkovičom. Slovo dalo slovo a začali s výrobou prvých ciderov. „Problémom bolo, že nikto nám nevedel pomôcť ako na to. Nenašli sme nikoho, kto by s výrobou sajdru mal už skúsenosti,“ približuje prvé kroky Michael. Veľa možností tak nemali. „Preto sme sa pustili do samoštúdia a nech to znie akokoľvek zvláštne, objednali sme knihy z Amazonu, pozerali videá na Youtube a experimentovali,“ rozpráva Michael.
Reakcie okolia na prvé pokusy boli rôzne. „Prvé várky sme rozdali kamarátom a známym, dostávali prvé odozvy a následne vylepšovali. Našim heslom však bolo vyrobiť prvý slovenský sajder, aký ešte nikto nepil,“ približuje Michal. Spolu s kolegom úmyselne nepoužívajú anglické slovíčko „cider“, ale jeho slovenský ekvivalent. „Rozhodli sme nekopírovať anglické názvy, ale vytvoriť cideru vlastný slovenský názov. Teda sajder. Rovnaký názov úspešne funguje napríklad aj v Poľsku,“ hovorí Michal. Ten nezaprie hrdosť. „Slovenčina je pekný a pestrý jazyk a nechceli sme byť gýčoví,“ konštatuje.
Ohlasy na ich kvasený jablčný mušt sú pozitívne. Aj preto sa sťahujú. „S výrobou sa zo Svätého Jura presúvame do Kravian nad Dunajom, kde sa nachádzajú naše vlastné jablkové sady. Chceli sme byť čo najbližšie ku zdroju a toto rozhodnutie sa ukazuje ako správne,“ hovorí o aktuálnych novinkách Michael. Ich cieľom je vybudovať „Prvú slovenskú sajdériu“.
Pred pár dňami uviedli Heineken a Pivovary Topvar na trh vlastné verzie cideru. O príchode konkurencie vedeli dopredu. „Negatívne sme to nevnímali, lebo pomôžu dostať cider do povedomia širšej verejnosti,“ konštatuje Michal. Jedných dychom však poukazuje aj na riziká. „Čo nás ale bude mrzieť, je, že chuťou a kvalitou budú robiť ciderom zlé meno. Cider sa vyrába kvasením jablkovej šťavy podobne ako víno. Pili by ste víno z koncentrátu? My nie a ani naši zákazníci,“ myslí si Michal Slovák. Aj preto veľké pivovary za konkurenciu nepovažujú.
Veľa energie venujú aj osvete. „Učíme ľudí, aby čítali etikety a hlavne, dôverovali svojim chuťovým pohárikom. Voda, cukor, príchute a farbivá sa nikdy chuťovo nevyrovnajú prírodnej surovine,“ porovnáva Michael. Ten je pri porovnávaní s konkurenčnými cidermi nekompromisný: „Nezáleží na tom, či to robí veľký alebo malý, vždy je to obyčajný krok, ako ušetriť na zákazníkoch.“
Obaja sa aktuálne tešia z veľkého záujmu o ich mušt. Aktuálne ho dodávajú do takmer 70 podnikov na Slovensku, ale aj v Česku. „So stavbou sajdérie rozširujeme kapacitu a vyprodukovať 10 000 litrov mesačne už nebude žiadny problém,“ uzatvára rozprávanie Michal.
