Jeden podnik, jeden pivovar a desať pív na výčape

Keď už som bol na odchode z pivovaru Harry, prišiel ku mne sládok, že či by som sa nechcel ísť pozrieť do zákulisia, že mu písala naša spoločná známa. Tak som si spravil prehliadku pivovaru, dozvedel som sa, že väčšinu výstavu tvorí pivo Born a podobné zaujímavosti. Celkovo to bol príjemne strávený čas debatou o pive.

Ach ten šnyt

Trochu som sa posťažoval na mániu servírovania šnytov, čo rozhodne nepadlo na úrodnú pôdu. Sládek mi ešte odporučil dať si pivo Blek, čo je tmavý ležiak. Štýl, ktorý patrí medzi moje najmenej obľúbené. Na chmelenie okrem obligátneho ŽPČ používajú Sabro. Keďže slabé kusy odpadli a nemusel som sa na nikoho viazať, nechal som sa nahovoriť.

Ehmm, tmavý ležiak, presne typický, taký ktorý nemám rád. Sabro nepomohlo, nakoľko ho bolo cítiť len vo vôni. Remeselne dobre spravený ležiak avšak… A navyše podávaný ako šnyt. Hrôza.

Obsluha bola skvelá, prehliadka tiež, pivá sa dali piť, s návštevou podniku som bol spokojný, aj keď som si nedal údený jazyk ako som v poslednom článku z Brna sľuboval.

Na Axiom už neostal čas, bolo sa treba pohnúť ďalej. Po troche hľadania správnej zastávky som už sedel v električke číslo 10 smer Bat Beerhouse. Už som mal mierne meškanie, avšak keď sme zastali pri Židovskom cintoríne, nedalo mi nevystúpiť. Bolo však už po návštevných hodinách, tak som si spravil páre fotiek cez plot a som nastúpil na ďalší spoj.

Bat Beerhouse

Konečne som dorazil k cieľu mojej cesty: Bat Beerhouse. Podnik je situovaný v časti Židenice, uprostred sídliska. Vstup do budovy nevzbudzuje žiadne nádeje, avšak interiér je pekne zariadený. Miesto na mňa pôsobilo ako kríženec medzi pizzeriou a krčmou. Presne to aj je.

V jedálnom lístku dominuje pizza, plus nejaké tie pivné evergreeny ako koleno, rebra a úlety ako quesadilla. Aký býva bežný lineup netuším, keďže všetky pípy obsadil Mazák. Podnik zíval práznotou, čo bolo pre mňa sklamaním. Nezachytili som však žiadnu veľkú propagáciu na „totych internetoch“, tak pravdepodobne preto. Oficiálna časť skončila hneď potom ako začala, nakoľko len jeden stôl, teda ľudia pri ňom, prejavili záujem o akciu.

Majiteľ/prevádzkár mi prezradil, že TTO organizujú prvý raz. Snáď sa poučia, lebo lineup bol celkom pestrý a pozostával z 11 pív, pričom na tabuli svietili exotické štýly, ako Indian Pale Ale a Indian Pale Lager. Netušil som, že Mazák exportuje aj do Indie.

Vtipné je že som si tento nezmysel všimol až keď som si pozeral fotku. Na ponukovom listu, ktorý pripravili v pivovare, bolo samozrejme všetko poriadku. Po úvodnej Extra hořkej, ležiaku, ktorý ešte mohol trochu zrieť, som ochutnal kooperáciu so Sibeeriou Tupilaq, Stereo IPL Sabro/Sorachi Ace, Street IPA 15° a Milkshake IPA.

Úroveň pív bola vysoká. Najviac mi chutila Street IPA a aj Tupilaq, aj keď nie som veľkým fanúšikom štýlu Cold IPA. Obsluha bola úplne v poriadku, boli ochotní a aj rýchli, určite si sem ešte naplánujem výlet. Veď musím ešte vidieť Židovský cintorín zvnútra, kúsok ďalej je Líšeňský pivovar a FA Bar Oranžová. Trasu by sme mali, už len nájsť čas.

Vlak? LTT

Čas už pokročil, tak som sa rozlúčil a šiel na električku. Napriek môjmu mávaniu mi nezastavila a nastala dráma. Niežeby to bolo niečo neobvyklé pri mojich odchodoch z Brna. Ďalšia v poradí našťastie zastala a len som ju tlačil očami aby sme boli v cieli čím skôr.

Keď sme dorazili pred stanicu, utekal som ako o dušu, no nie som žiaden Nurmi, skôr zdochýnajúci kôň. Vlak našťastie stál na nástupišti číslo 1 pripravený na odchod. Vbehol som do vozňa, našiel najbližšie kupé, sadol som si a vlak sa rozbehol do ďalekej Bratislavy. Uff toto bolo LTT. Zvyšok už bola rutina.

S výletom som veľmi spokojný, plán na ďalšiu návštevu mám tiež, čo sa môže zmeniť, že?

Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade