Podvečer v Lisabone sme šli na okružnú jazdu električkou, žiaľ rovnaký nápad dostali aj iní, tak sme dosť dlho čakali. Veľkým prekvapením pre všetkých bolo, že sme sa nevrátili na miesto štartu, ako bolo sľubované, ale niekde inde.
Musa das Virtudes
Prešli sme sa okolo prvého, už nefungujúceho funikularu (pozemná lanovka) a zašli do výčapu pivovaru Musa ato Musa das Virtudes. Na výčape bolo 15 domácich pív.
Z ochutnávkovej sady som ochutnal Psycho Pilsner, Saison o Conor, Baltic Sabath a Here Comes Santa Stout. Všetky boli fajn, kľudne by som si ich dal ešte raz, teda viackrát. Favoritmi boli obe tmavé pivá.
Podnik je tradične jednoducho zariadený, majú aj jedlá k pivu, osoba blízka ochutnala hranolky a zhodnotila ich, že k Born in IPA šli perfektne. Názvy pív boli zábavné, zľahka parodické.
Chlapci za barom boli vtipní, vedeli čo ponúkajú, celkom fajn sa s nimi rozprávalo. Ostali sme výrazne dlhšie ako sme plánovali.
LX Brewery
Posledný deň pobytu sme venovali múzeám. Neďaleko výstavy Bankseyho obrazov je umiestnený najstarší remeselný pivovar LX Brewery. Umiestnený je v priemyselnej zóničke, na Rua do Funcha. Boli výstupy hore, hore a ešte hore, nakoniec sme došli.
Pivovar mi pripomínal pivovar Marius v Zahrebe. Čistý punk, jednoduchý výčap, z neho vidíš do pivovaru. V čase našej návštevy bol varný deň, varila sa APA. Zdalo sa mi, že sládok buď zaúčal kolegyne, alebo im ukazoval proces výroby.
Keď som sa jednej spýtal na chmele, ktoré používajú, odpovedala mi, že nevie. Ehmm. Dostal som ochutnať z každého piva na výčape. Bolo ich šesť.
Najviac mi chutilo Sour De Ginja, Sour s Morello čerešňami a Mosaic Galaxy NEIPA. V ponuke sú aj jedlá ako pizza, pečené zemiaky, sendvič a podobne. Tu by som si vedel predstaviť stráviť veľa času. A nezabudnime na pánske toalety s ružovým pisoárom, ktorý slúži ako kochlík.
Debru
Písal som v úvode, že občas sa otváracie hodiny na webe líšia od tých v reále. Vrcholom bol podnik Debru. V prvom rade si ma vychutnala navigácia a miesto najrýchlejšej cesty mi navrhla takú hore kopcom, potom po rovine, potom zas hore kopcom a to niekoľkokrát.
A keď už som tam dorazil, tak bolo zavreté, lineup, ktorý bolo vidieť cez sklo, bol veľmi smutný, až som si myslel, že som zle. Navigácia tvrdohlavo tvrdila, že som dobre. Nakoniec som našiel taký zastrčený názov podniku. Zavretého podniku. Bez otváracích hodín.
Marquês
Našťastie rovno dole ulicou sa nachádzal jeden z dvoch Tap roomov pivovaru Canila a to Marquês na Rua de Santa Marta 35A. Bolo ho krásne vidieť z vrchu, len zbehnúť dole. Musel som však sa uhýbať autám, lebo veď nemám čo chodiť po ulici. Chodníky však neboli v ponuke.
Podnik vyzerá skôr na reštauráciu, nie len interiérom, ale aj tým, že, obsluha ponúka jedlo dosť intenzívne. A tiež tým, že väčšina ľudí si objednávala jedlo. Na výčape je 21 pív z toho 12 domácich.
Dal som si odsmädový Czech Kolsch, čo mi chutil už v prvom podniku, nasledoval Doppelbock Sao Nicolau z pivovaru Essencia D’Alma Lda – Vadia Cervejas. Ako sa dá aj z názvu dedukovať, bol to vianočný Bock a bol fajn.
Double IPA Vipe Out od Mean Sardine Brewery a NEIPA Vila Berta z Oitava Colina som si načapoval sám, nakoľko v podniku okrem výčapu bola aj samoobslužná čapovacia stanica so štrnástimi pivami.
Princíp je jednoduchý, nabijete si kartu a počas čapovania vám ubúdajú peniaze a pribúda pivo. Je však finančne náročný spôsob pitia. Vyskúšal som, dobre bolo, len treba byť opatrný.
Maria Palato Wine bar
Stáva sa tradíciou, že počas podujatia „Travel, Run and Beer“ sa zastavíme aj vo vinárni. Tentokrát sme zvolili návštevu v posledný večer a to Maria Palato Wine bar. Neprekvapivo bolo všade okolo nás more vína. A tiež sardinky, soli, paštéty a iné lokálne výrobky.
Je to vlastne obchod, avšak dá sa aj sedieť. V ponuke boli aj malé jedla ako šunkovo-syrový tanier, paštétový tanier, hranolky a všeličo iné. Na moje prekvapenie aj pivo. NEIPA Seteais z pivovaru HopSin v Sintre.
Dobre nám bolo. Obsluha skvelá, ponúkané produkty kvalitné. Mám rád takéto miesta, kde je cieľom ponúkať lokálne remeselné výrobky.
Villa Craft Beer & Bread
Neďaleko od Lisabonu je mesto Sintra. Veľmi dekoratívne, je rozložené na kopcoch, je tu dosť veľa palácov, história na nás dýchala na každom kroku. Vybrali sme sa tam deň po behu. Plán bol navštíviť dva paláce a potom kuknúť mesto.
Celý deň vytrvalo pršalo, tak to bol ambiciózny plán. Nakoniec vyhral Pena Palace. Po návrate do centra sme cielene zamierili do Villa Craft Beer & Bread, čo je podnik miestneho pivovaru Rafeira. Na výčape bolo 10 domácich pív a jeden cider.
Na jedenie ponúkajú svoj kváskový chlieb plnený rôznymi plnkami ako chorizo, syr, krvavnička atď. Podnik bol už plný, čo vzhľadom na jeho veľkosť nebolo vôbec prekvapivé.
Vnútri sú asi dva stoly, na terase je tých miest viac. Výčap je nejakým spôsobom spojený s vedľajším Wine a tapas barom, minimálne používajú ich toalety. Barmanka vie o pive všetko, vrátane zloženia.
Ochutnal som štyri pivá a všetky boli skvelé. Mojim favoritom sa stal čistý Berliner Weisse. Osoba blízka ochutnala jedlo a bola veľmi spokojná. Výčap rozhodne odporúčam.
Feraira tap room
Potom sme sa túlali mestom, celkom dobre sme sa najedli v prvej reštaurácii, na ktorú sme naďabili. Mali Caldo di Verde, tak bolo rozhodnuté. Táto tradičná portugalská polievka bola mojím jedlom výletu.
Skúsim si ju doma navariť, aj keď pôvodnú surovinu, nejakú odrodu kelu, asi nezoženiem. Posilnený sme sa hore kopcom, dole kopcom dostali do druhého pivného cieľa a to do Feraira tap room.
Na prvý pohľad malý podnik so skvelou obsluhou. Na výčape bolo päť pív, plus nejaké boli aj v chladničke. Ochutnal som tri pivá a všetky boli solídne. Weizenbock z pivovaru HopSin Craft Beer, Oatmeal Stout Twist & Stout z Cerveja Independente Musa a na prekvapenie aj Red IPA, Red Zeppelin od rovnakého pivovaru. Nepamätám si, či som pil lepšiu.
Podávajú sa aj jedlá, sendviče, bruschety, hot dog, hamburgery, pizza a podobne. Neskúšali sme, jedlo vyzeralo fajn a zdalo sa mi, že ľuďom chutí. Aj tento priestor klame telom, lebo je dvojposchodový, schody vedú do podzemných priestorov, kde okrem toaliet je pár stolov.
S barmanom sa veľmi dobre rozprávalo, atmosféra bola fajn, podnik odporúčam. Do Sintry rozhodne zájdite, vlak vás tam pohodlne odvezie.
Pár slov na záver
Čo na záver? Bol to ďalší podarený výlet. Na vlastné skúsenosti som sa presvedčil, že tvrdenia typu, že v Portugalsku nemajú dobré pivo sú mýtus. Majú. Jasné, že v niektorých regiónoch viac, v niektorých menej.
Pivo je mimochodom druhý najobľúbenejší nápoj v krajine. Ako inak, aj tu sú hrdí na svoje pivo. Bol som len na dvoch miestach, avšak pil som pivo z rôznych častí krajiny. Lisabon je určite vhodná destinácia na pivný výlet.
Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade