by 
Ďalší výlet sme zmerali na zámok Milotice, spojený s návštevou Kyjovského pivovaru a pivovaru Dubňák. Moja spojka u susedov, istý M.K. mi tvrdil, že to nie je dobrý nápad, tak som trochu vymäkol a plán najesť sa a dať si pivo v Kyjove sme pozmenili. Síce stále som trval na pláne dať si tam pivo, avšak od jedla sme upustili.
Bukovanský mlyn
Medzi bodmi záujmu sme mali aj Bukovanský mlyn, čo je hotel s veterným mlynom, areál je v postavený štýle moravského Slovácka. Pozreli sme si mlyn, alej českých kráľov, okolie mlynu a najedli sme sa. Opatrne som sa spýtal obsluhujúceho čašníka, že či by mi vedeli rozmixovať sviečkovú.
Spýtal sa či všetko spolu a predniesol nevídanú vetu v reštauráciách: „Samozrejme pane, dám pokyn v kuchyni.“ Po tejto vete mi prvýkrát spadla sánka. Druhý krát, keď mi došlo jedlo a ochutnal som ho. Dokonalo vymixované, harmonické v chuti. Aj Monika bola s jedlom veľmi spokojná. A mali aj vlastné pivo, teda pivo, ktoré pre nich varia v pivovare Kyjov. Skvelé párovanie k sviečkovej. Veľmi dobre chmeľovo horké pivo so stredným telom.
Nastal čas sa pohnúť k hlavnému bodu záujmu a to Milotickému zámku. Prehliadka splnila očakávania, sprievodkyňa bol rozhľadená a pútavo rozprávala. V tématicky zariadenej cukrárni mi neváhali rozmixovať vybraný dezert a mohli sme ísť na pivo.
Kyjovský pivovar
Ďalšou zástavku sa stal Kyjovský pivovar. Bol som veľmi zvedavý, že aké tie pivá vlastne budú. Pivovar je súčasťou hotela, kde sú aj pivné kúpele. Do veľkorysého priestoru sa zmestí cca 150 zákazníkov, terasa pojme asi 90 hostí. Musí tu byť celkom frmol, keď sa priestor naplní.
Otázka je, či k takýmto situáciám dochádza. V čase našej návštevy sme boli vnútri jediní zákazníci. Pár ľudí bolo na terase, tí však postupne poodchádzali. Varňa má kapacitu 1000 litrov a šéfuje jej miestna „sládkyňa“.
Na výčape bolo šesť pív. Po porade s obsluhou som začal s pivom Kateřina. Prvý dojem nebol veľmi okúzľujúci. Zľahka nachmelené pivo, postupne však prevládla sladkosť z raže. Mohlo by byť viac zladené a hlavne čerstvé. Takto pôsobilo veľmi unavene, staro.
Cyklo Ale bol príjemným prekvapením. Ľahučke telo, primerane nachmelené, osviežujúce. Dvanástka ležiak už taká sláva nebola. Viac sladové ako chmelené a čo bol väčší problém bolo ľahko DMS a to, že pivo nemalo „říz“. Jedenástka už nasýtená bola a „říz“ bol v poriadku. Aj tento ležiak však bol slabšie nachmelený, škoda, zvýšilo by to jeho piteľnosť.
Mosaic APA bola nachmelená slušne, avšak chýbalo nasýtenie, takže sa trochu ťažšie pilo. Obsluha bola fajn, zdalo sa, že o pive tiež už počuli, žiaľ o pivovare nemali žiadne vedomosti, čo bol trochu mrzuté, nakoľko som isto nebol prvý, kto sa na to pýtal.
Informácie som nakoniec dostal, ale skazilo to trochu dojem. Čo sa týka pochutín k pivu, nakladaný hermelín, ani utopenci nemohli chýbať. Prekvapil ma údený jazyk, ten sa až tak často nevidí v reštauráciách. Medzi hlavnými jedlami nájdeme guláš, rebrá, rybu, ale aj divinu. Keď bude príležitosť možno ochutnám. Ak pôjdem okolo určite nakuknem a dám si pivo.
Pivovar Dubňák
Po ceste k ďalšiemu pivovaru sme v obci Svatobořice Mistřín zbadali kostol, ktorý bol obkolesený hrobmi. Neskorobaroková stavba sa volá “kostel Navštívení Panny Marie” postavený bol v roku 1743. V roku 1770 bol vysvätený aj s priľahlým cintorínom. Prečo o tom píšem? Dávno sme nevideli tak udržiavaný cintorín. Žiadne zanedbané smutné hroby, len poriadok. Čas, či vlastne smäd však tlačil, tak sme sa vybrali k ďalšiemu bodu nášho záujmu.
Pivovar Dubňák klame telom. Navigácia tvrdí, že sme našli náš bod záujmu, avšak pútač na budove hovorí o „Restauraci u Kače“. Po bližšom pozretí na tabuli svieti aj pivovar Dubňák. Vo vnútri je miesto asi pre 70-80 ľudí. Terasa ich pojme cca 50. Samotný pivovar sa nachádza vo dvore a má kapacitu 500 litrov.
Návštevníkov bolo viac ako v Kyjovskom, plno však nebolo. V barovej ponuke sú stálice ako utopence, klobása, krídelka, nakladaný hermelín a podobne. Podľa webu varia minimálne denné menu, v čase našej návštevy už bolo asi beznádejne zjedené.
Na priloženom pivnom lístku je 16 pív aj s podrobnými popismi. Na výčape boli tri plus jedno fľaškové. Doniesli mi taký prapodivný Imperiál Stout. Prapodivný preto, že nemal dosť sily, aby bol imperiálny. Zobrali sme ho domov, príde naňho čas čoskoro.
Ako prvé pivo som si dal ležiak D12. V popise sa píše, že sú použité štyri slady a Žatecké chmele. A ešte, že pivo je vlajková loď pivovaru. Jedine ak Titanic. Sladové, kyslé, zoxidované chmele, kvasinky zjavne staršieho dáta. Čistá zloba.
S veľkými obavami som si objednal pivo z názvom Jižní tlAPA. Bolo lepšie ako Titanic, dokonca sa dalo aj piť, žiadna sláva to však nebola. Taká typická ČAPA, karamel na „barvu“, s chmeľom len tak opatrne, homeopaticky, veď je drahý. Aspoňže nasýtenie bolo v poriadku.
Trinásťstupňová ČAPA Mandarina Bavaria len zavŕšila katastrofu. Karamel, karamel a ešte karamel, malo chmeľu, absolútne nevyužitý potenciál odrody. Obsluha bola fajn, trochu popletená avšak ochotná. A ani tu dievčatá nevedeli nič o pivovare.
Čo na záver? Normálne vidím v duchu ako sa M.K uškŕňa: „Veď som ti vravel.“
Vravel. Sem sa asi vracať nebudem.
Celkovo to bol podarený výlet, obaja sme si ho užili, čoskoro opäť vyrazíme na Južnú Moravu.
Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade
Prečítajte si aj
