by 
Keď sa mi ozval Alberto, že počas cesty do Varšavy by sa rád zastavil v Bratislave a dal si so mnou jedno, dve pivá, veľmi som sa potešil. Sme dosť dlho v písomnom kontakte, ale až do včera (16.10.) sme sa naživo nestretli. Pripravil som niekoľko plánov, odporučil mu bývanie v centre.
Ležiakový typ
Alberto je ležiakový typ, takže som sa to snažil vyvážiť, aby boli aj ležiaky ale aj štýly, čo mám rád ja. Nakoniec, každý plán narazí na realitu a ten môj nebol výnimka. Keďže sa ubytoval hneď vedľa Staromeštianskej pivotéky, prvá zastávka bola jasný výber. Dáme rýchle pivo a pôjdeme ďalej.
Podnik má na výčape 8 pív, zo začiatku som bol trošku sklamaný, že nie je veľa domácich pív, keďže toto je veľvyslanectvo Sandorfu a Kastelánu v Bratislave, ale zjavne som zle videl. Nakoniec domácich pív bolo celkom dosť, len boli poukrývané v lineupe.
Prostredie je tu pekné, útulné. Obsluha bola skvelo pripravená, chlapec vedel čo čapuje, pivá boli dobre ošetrené. A čo sme si dali? Alberto, Kastelán Ctibor 10°, Hellstork Ancikrist a Sandorf RIS. Pivá mu chutili všetky, najviac však vyzdvihol Ancikrista, aj keď to nie je jeho štýl, citujem: „Je to skvelá West Coast IPA pre milovníkov horkých pív“.
Pochválil však aj ostatné dve pivá. Za mňa najlepšie pivo z môjho výberu bol Sandorf Brown Ale, v štýle to pivo síce nebolo, bolo viac do Porteru farbou aj vôňou s chuťou, kde dominovala čokoláda, káva s karamelom v pozadí. Bolo však veľmi chutné. Kedykoľvek a rád si ho dám. Wywar 15 Years In Hell 15° už taký úspech nebol vďaka zreteľnému DMS. Domáci Maxim 12° bolo slušné úvodné pivo, ľahké, fajn nachmelené, nič nad meditáciu, ale to ani nemal byť účel tohoto piva.
Keď je v podniku zima
Odchádzali sme spokojní k druhej destinácii, ktorá mala byť Bratislavský meštiansky pivovar na Drevenej ulici. Mal, ale nebol. Vnútri tma, na dverách len nápis zatvorené. Škoda.
Keď ste na Obchodnej, tak je niekoľko možností, kam sa bude váš výlet uberať, avšak keďže sme veľkopansky odmietli jedlo v predchádzajúcej destinácii, tak naše kroky smerovali do najbližšieho miesta, kde majú dobré pivo a jedlo.
A keďže Alberto je ležiakový pán, tak sme logicky šli do Kláštorného pivovaru. Keď sme vošli dnu, bolo plno, voľný bol len stôl oproti vchodu. Za normálnych okolností, „Kein problem“, ale spodok bol zavretý, dostupný bol len záchod, zároveň vchodové dvere boli permanentne otvorené, zima šla priamo na nás, nebolo to vôbec príjemné, tak sme na chvíľku zauvažovali o zmene lokálu. Nakoniec sa uvoľnil stôl hlbšie pri varni, kde aspoň na nás nefúkalo, aj keď zima ostala.
Celkovo sa mi na chvíľku zazdalo, že podnik ide len zo zotrvačnosti. Hostia sa celkom rýchlo striedali, lebo bolo vnútri fakt zima. Kým sme tam sedeli, tak prišli asi 10 hostí a všetkých obsluha posielala na terasu. Absurdné.
Poďme však k tomu, kvôli čomu sme prišli, k pivu a jedlu. Jedlo úplne splnilo očakávania, dokonca bryndzové halušky boli mojim hosťom veľmi ocenené. A pivo? V pivnom lístku sme našli štyri pivá, dve z nich boli prečiarknuté a teda nedostupné. Tak ostala len stála ponuka, svetlý a tmavý ležiak.
Svetlé pivo je presne taký ležiak ako má byť, sladové telo s peknou chmeľovou horkosťou. Na rad prišiel aj tmavý ležiak. Ak by všetky tmavé ležiaky boli také dobré ako tento v Kláštornom pivovare, tak ten štýl nebude jedným s neobľúbených. Pražené tóny až do ľahkej kávy, veľmi ľahký karamelový dotyk, chmeľ. Obidvom nám tu pivo veľmi chutilo.
Keby nebola v tom podniku taká psia zima, tak asi nepokračujeme ďalej a ešte tu posedíme. Obsluha bola evidentne unavená z celej situácie a nedá sa povedať, že sa nesnažili, ale nebolo to ono. Znechutenie, únava minimálne z toho, že každý chcel zatvárať dvere a oni mali príkaz, že musia byť otvorené? Ktovie, každopádne malo to dopad na to, ako sme sa cítili.
O preteky s časom
Tretím a posledným podnikom sa stal Bratislavský Meštiansky Pivovar na Dunajskej. Keďže je trochu od ruky, overil som si, či sú otvorený. Skvelá informácia bola, že áno, sú a zatvárajú o 23:00. Jedlo servírujú do 22:00. Samé pozitíva.
Keď sme si sadli k stolu, hneď sme sa dozvedeli, že máme šesť minút na objednanie jedla Žiadne do 22:00. A len studenú kuchyňu. Keď sme si vypýtali anglický jedálny lístok, tak nám slečna oznámila, že to nestihneme, keďže máme len štyri minúty. Stihli sme. Utopenec bol podľa Alberta fajn.
Aké bolo pivo? Svetlá desiatka bola osviežujúca, celkom vyvážená. Také ľahké pivo. Bratislavský Bubák 12° Tmavé už taký dobrý nebol, vodové, prepražené, kolová dochuť. Nuž, týmto si nás veľmi nezískali. Dvanástka bola taký štandardný ležiak, ktorý neurazí, ani veľmi nepoteší. Chlebnatosť, ľahký diacetyl, zdalo sa nám, že ešte mohlo počkať.
Mrzuté bolo, že dvanástka bolo naše posledné pivo nakoľko už o 22:15 bola výzva na poslednú objednávku. Tak ja neviem. Bolo veľmi evidentné, že sa ponáhľa, aby čím skôr vypadla. Verím, že od obeda mala toho veľa, aj to chápem, avšak, hosť to nesmie pocítiť. Mám však taký dojem, že keby sme prišli trebárs o dve hodiny skôr, možno by som si obsluhu chválil. Alebo aj nie.
Nakoniec všetko dobré
Dlho som nebol v týchto podnikov a bol som celkom rád, že som v nich bol. Muchy boli, niekde väčšie, niekde menšie, avšak situácia je neistá, personálu je málo, hostí tiež, podniky bojujú ako môžu. Alberto bol s prechádzkou tiež spokojný.
Ako sme sa zhodli, Staromeštianska pivotéka bol najútulnejší podnik aj vďaka obsluhe, V Kláštornom pivovare mali najlepšie pivo, dokonca tmavé bolo najlepšie za celý večer. Tí čo ma poznajú, spozorneli, lebo niečo takéto som povedal/napísal druhýkrát. Keď tu bude teplejšie vnútri, rád sa vrátim. A Meštiansky? Bolo tam najviac ľudí.
Celkovo bol večer bol fajn, Alberto je inšpiratívny človek, s vzťahom k Bratislave, dobre sme si pokecali nielen o pive, bol som na miestach, kde bežne nechodím, takže za mňa pozitívne emócie. Snáď si niečo podobné ešte zopakujeme. Už máme plán na ďalšiu pivnú prechádzku s konkrétnymi podnikmi, ktoré navštívime.
Snímky a text: Imrich Nógell, Beermalade
Prečítajte si aj
