by 
Po návšteve Varšavského festivalu sa na mňa začali valiť informácie o podujatí s názvom Central European Brewers Conference, ktorej druhý ročník sa mala konať koncom januára v Budapešti. Jej súčasťou je aj pivná súťaž King of Craft. S organizátorkou Nadhine França sme sa rozprávali, že by som prišiel, dokonca sme preberali aj možnosť hodnotil na súťaži. To sa nakoniec nestalo, podujatia som sa však zúčastnil.
Waiting Room Keleti
Pri kupovaní lístkov na vlak som mal šťastie. Zo stanice Rusovce do Budapest Keleti palyaudvar a naspäť boli za veľmi príjemnú cenu. Nie je to tak vždy, teraz to vyšlo. Plán bol sa po príchode do Budapešti osviežiť vo Waiting Room Keleti, niečo zjesť, ubytovať sa a ísť na prvý bod programu. Tentokrát pri ubytovaní som hľadal čo najstrategickejšiu polohu pri mieste konania konferencie a pivných baroch. Všetko bolo v okruhu 20-30 minút. Dokonalé.
Vysmädnutý z ďalekej cesty som si ako prvé dal Hands of Friends, NEIPA od pivovaru Reketye Sörfőzde. Džúsové, ovocno-chmeľené pivo so stredným telom. Ukážkové pivo. Mne tam chýbalo trochu viac chmeľu.
Fenyves Gray Joe Double IPA obohatená o ihličky z „vianočného stromčeka“ ma úplne neuchvátila. Ako obsluha boli dve dievčatá, ktoré už zjavne, čo-to od servírovali a načapovali, tak čas plynul veľmi rýchlo. Iná obsluha ako naposledy, stále však perfektná. A aby som nezabudol, miestny pes sa ku mne tak prilepil, že som ani nemohol vstať. Pivo mi však dovolil vypiť.
HopTop
Trošku som sa zasedel, nakoniec všetko klaplo a ja som stál na dohodnutom mieste a čakal na autobus ktorý nás mal odviezť do pivovaru HopTop do priemyselnej časti Kȍbanya.
Kedysi sídlili vo Fȍzde parku spolu s pivovarmi Mad Scientist, Horizont a Monyó. Fȍzde park sa nachádza v areáli Királyi Sörfőzde, ktorý bol založený v roku 1895. Ten sa veľmi silno zapísal do histórie maďarského pivovarníctva. P
ivovar Monyo vyrástol z priestorov a presťahoval sa na Gyömrői út. Cieľ našej cesty Hop Top Sörfőző Zrt, sa tiež presťahoval a to rovno oproti komplexu, s tým, že pôvodný pivovar si ponechali a slúži na malé, skúšobné várky.
Nový pivovar je výrazne väčší ako pôvodný. Pôvodný výstav bol 180-tisíc litrov za rok, momentálne je maximálna kapacita milión litrov za rok. Miestny sprievodca nám porozprával o histórii o sortimente, nezabudol sa pochváliť úspechmi.
Ochutnali sme pár pív z tankov. Vybrali sme sa aj na strechu pivovaru, kde bol pekný výhľad na túto časť Budapešti.
Samozrejme tiež rôzna technika, ako to už na strechách býva. A potom sme len pokojne na vrchnom poschodí „Tap Room-u“ popíjali pivo, čo nám nosil výčapník. Malo to predvídateľné následky. Keď nastal čas odísť, každý sme si nakúpili nejaké to pivo. Najväčším lákadlom boli barrel aged pivá. Bol to skvelý zážitok a viem si predstaviť, že tam niekedy strávim pár hodín popíjaním piva.
V HopTop Beer&Burger Brewpub sa orientujú hlavne na burgre, servírujú aj sendviče, plus nejaké pivné veci. A myslia aj na vegetariánov.
Beer People
Welcome party konferencie bola v podniku s názvom Beer People. Úplne obyčajný interiér s dobrým pivom na výčapoch aj v chladničkách. Presne tento typ krčmy, ktorá sa mi páči. Na výčape bolo sedem pív za barovým pultom dvaja rozkokošení páni. Mix pív na výčape bol trochu podivný, avšak dal sa. Jedno nemecké, jedno poľské pivo, zvyšok ponuka z Maďarska.
Po zvážení ponuky som si zvolil Unbroken z pivovaru Brokreacja. Veľmi slušná NEIPA, tropické ovocie, džúsovitosť a tiež chmeľová horkosť. Ľudí pribúdalo, objavili sa aj známi, čo ma potešilo. Bolo s kým mudrovať, kecať a popíjať pivo. Beer People si rozhodne píšem do zoznamu podnikov, ktoré budem chcieť ešte navštíviť.
Parabolic Lazarus Brewery
Oproti sa nachádza Parabolic Lazarus Brewery. S informáciou, že tam aj varia som ho navštívil. Interiér pomerne nóbl, mikropivovar od Brewisku bol umiestnený za sklom. V priestore okrem výčapníčky nikto nebol.
Mal som na podnik veľmi zlú referenciu, hlavne o Milk Stoute, ktorý vraj bol infikovaný a celý hnusný. Na výčape bol päť pív, teda momentálne štyri. Keď som sa totiž pýtal na referenčný Milk Stout, dozvedel som sa, že ho museli z technických príčin odstaviť. Nech sa páči.
Ak prvé som ochutnal Kvejk, čo bol taký nadpriemerný netradične slušne nachmelený odsmädový Saison. Leaf it to me, čo bola NEIPA bola tiež fajn, džúsová, plná tropického ovocia. Mne tradične chýbalo trochu chmeľovej horkosti na záver.
Posledné pivo, čo som si tu dal bolo Tropical Trappist. Keď som sa majiteľa, ktorý sa medzičasom dostavil do podniku pýtal, že čo je to za čudo som sa dozvedel, že veď trapistické pivo. Tomu rozumiem, nie však tomu tropical. Veď tropické chmele.
Internety prezradili, že pivo je varené v kooperácii s pivovarom Csupor Craft Beer a má to byť Belgian IPA. Základom je belgické pivo vrátane kvasiniek a potom to podľa hesla „too much is not enough“ výdatne nachmelili americkými chmeľmi. Alkohol vyšiel na 7.5%.
Výsledkom bola na začiatku trochu sladká neskôr dobre nachmelená imperiálna NEIPA. Zamatovosť, korenistosť kvasiniek ostala na etikete. Páni si splnili sen, alebo asi aj nie, lebo Belgicka IPA (čo bol asi zámer) to naozaj nebola.
Cherry Ale som si nedal, natoľko zvedavý som na neho nebol. Bolo pomerne podozrivé, že priestor bol aj napriek pokročilému času prázdny, okrem majiteľa a jeho kamošov/„bodygárdov“. Barmanka nehovorila maďarsky, tak sme sa dorozumievali anglicky. Ak som to správne pochopil z jazyka, ktorým sa rozprávali, je to ruský, alebo ukrajinský pivovar.
Vôbec som sa tam necítil dobre, napriek tomu, že čašníčka bola usmievavá a aj sa dala odfotiť za pípami (úvodná snímka). Pripadal ako v 90.tich rokoch v Bratislave, keď v niektorých podnikoch najhlučnejšími ľuďmi boli miestni vypa,… ehm ochranka.
Tak som vrátil k Pivným ľuďom a pokračoval v párty. Keď došlo pivo, čo som pil celý večer, šiel som domov. Aký bol prvý deň konferencie si povieme v pokračovaní.
Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade
Prečítajte si aj
