by 
Druhý októbrový víkend ma zaviedol do Kostelca. Nie toho pri Holešove, avšak do toho, čo je nad Černými lesy. Konal sa tu deviaty ročník domovaričskej súťaže Kostelecký žejdlík.
Zmenené plány
Šiel som už v piatok a plán bol taký, že pôjdem do baru Na Palmě, kde sa konal Tap Take Over môjho obľúbeného pivovaru Zhůřák. Maďarský vlakový dopravca MÁV mi do toho hodil vidly, lebo sme nabrali trištvrte hodinové meškanie. A pôvodný plán šiel, ako vravia českí bratia „do kytek“.
Tak nakoniec padla voľba na pražský pivovar Fuze, nakoľko nebol ďaleko od Hlavního nádraží a jeho blízkosť pri Masarykovom nádraží ho predurčilo k mojej návšteve.
Pivovar je to pomerne nový, v objekte Masaryčka a architekti sa podľa mojich zdrojov snažili vytvoriť kozmopolitné miesto, kde sa budú stretávať miestni zákazníci s turistami. Či sa im to podarilo netuším, v čase mojej návštevy tam bola prevaha turistov.
Pivovar sa rozkladá na troch poschodiach a je skutočne „impresívny“. Obsluha ma hneď privítala pri vstupe, usadila ma na moje miesto a začala akcia. Výber piva bol jasný, nakoľko mali ochutnávkový set. Trochu čudné pre mňa bolo to, že set bol dimenzovaný na šesť pív. Pritom bežne majú v ponuke svoje pivá štyri, plus hosťovské.
Tentokrát však mali aj miestny špeciál, tak som dostal päť domácich pív plus Kasteel Rouge. Prečo? Úplný nezmysel. Jedálny lístok majú rozdelený na obedovú časť, ktorá platí do tretej a stály, kde si môžete vyberať jedlá až do záverečnej.
Z obedového menu som mal vybrané pre mňa vyhovujúce jedlo, avšak MÁV to zmenil. Trochu sme bojovali, nakoniec sme sa zhodli na kôprovej omáčke, trhanom hovädzom mäse, so zemiakovou kašou a strateným vajcom.
Čašníčka povedal pamätnú vetu: „Ja sa o vás postarám“. A odišla. Jedlo doniesol úplne iný čašník a prišlo naservírované v duchu vyššej gastronómie, obsahovalo minimum omáčky, kašu, vajíčko a kus mäsa vcelku.
Nakoniec som to nejak dal, mäso som si trhal na vlákna sám, po pridanej kôprovej omáčke sa konzumácia výrazne zjednodušila. Len pôvodnej čašníčky nikde. Nevadí. Jedlo bolo veľmi chutné.
Postupne som začal ochutnávať miestne pivá. Sklamaný som teda nebol. Ponúkali ležiak 10 aj 12, polotmavý ležiak, Session IPA a Ostružinový kyseláč. Najviac mi šli ležiaky, pochutil som si aj na ostatných pivách.
Poloha je kľúčová, od hlavnej vlakovej stanice je to 13 minút peši ľahkou chôdzou. Masarykovo nádraží je cca tri minúty odtiaľ, čo bolo super, lebo som sa presunul vlakom do Českého Brodu a potom do Kostelca nad Černými lesy.
Tradčine výborne
Už po príchode bola rozbehnutá zábava, pili sa prinesené pivá aj miestna značka Černá svině. Súťaž sa konala v Černokosteleckém pivovárku, ktorého súčasťou je aj Národní muzeum pivovarnictví. Na ich stránke píšu:
„V Černokosteleckém pivovaru z roku 1842 rozvíjíme na ploše 4 000 m² Národní muzeum pivovarnictví. Představujeme zde pivovarnické technologie průmyslové revoluce českých zemí Rakouska-Uherska a také největší zachovanou funkční varnu na přímý otop dřevem na světě.“ Ak by ste chceli vedieť viac, kliknite na tento link.
Poďme však k súťaži. Súťažné kategórie boli štyri“
- Kategória A – BJCP 3B Český prémiový svetlý ležiak (28)
- Kategória B – pivo varené podľa zadanej receptúry pivovaru NOZIB , vrchne kvasené pivo (29)
- Kategória C – BJCP 16B Oatmeal Stout (23)
- Kategória D – Kyseláč – Malina (19)
Dokopy 99 pív hodnotilo 16 rozhodcov, ktorí boli rozdelení do štyroch komisií. Každý stôl hodnotil jednu kategóriu. My sme hodnotili kategóriu Oatmeal Stout. Tri až štyri pivá boli v rozmedzí 38 a 42bodov. Väčšina vzoriek sa dostalo do rozmedzia od 30 do 38 bodov. Zopár získalo 30 a menej bodov. Len jedno pivo nezvládnuté.
My sme boli spokojní, dlho som nehodnotil tak vyrovnanú kategóriu. Ostatné kategórie mali vraj tiež dobrú úroveň. Súčasťou súťaže boli aj prednášky na rôzne témy, samozrejme v čase keď sme hodnotili pivo. Záujem bol celkom slušný.
Po súťaži sme absolvovali prehliadku pivného múzea. Aj keď som už v ňom bol, stále bolo čo objavovať. Odporúčam ho navštíviť, aj ako samostatný výlet. Prípadne spojiť s návštevou Prahy, ktorá je neďaleko.
Bolo mi však ľúto, že tento rok bolo pomerne malo vzoriek a tiež menej ľudí na sprievodnom programe ako obvykle. Organizácia súťaže bola na výbornú, bolo vidieť, že procesy sú vyladené. Som rád, že som opäť mohol byť súčasťou tejto súťaže.
Výsledky súťaže nájdete na tomto linku
Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade
Prečítajte si aj
