by 
Dostať sa k vareniu piva môže byť jednoduché a kuriózne zároveň. Tieto atribúty spĺňa aj príbeh Pavla Kocsisa, ktorého cesta medzi úspešných domovaričov mala priam raketový priebeh. Ešte v roku 2014 nemal za sebou ani jedno navarené pivo, dnes sa môže chváliť titulom Grand Special, ktorý získal na medzinárodnej degustačnej súťaži Biela Vrana 2016. Ako sa dostal k vareniu piva? „Bolo to viac-menej spontánne. Z alkoholických nápojov inklinujem k pivu. Vždy som skúšal rôzne značky a štýly. Keď raz kolega na internete kupoval domovaričskú zostavu, ktorá sa mala stať svadobným darom, dal som si jedna a jedna dokopy a povedal som si, že to skúsim aj ja,“ približuje portálu oPive.sk svoj pivný príbeh Pavol.
Ďalší scenár bol ľahko odhadnuteľný. Košičan sa pustil do varenia piva. „Ako úplne prvá prišla na svet koncentrátová pšenica v októbri 2014. Vtedy mi chutilo, ako väčšina vecí, ktoré robíte s odhodlaním a máte z toho radosť, čo bolo dobré, lebo ma to nakoplo skúšať ďalej,“ spomína si Pavol. Ten zároveň dodáva, že s odstupom času sa na prvú várku pozerá triezvejším pohľadom. „Ja preto za prvé navarené pivo považuje úplne iný kúsok. Aj napriek tomu, že pivo s označením WIT nieslo poradové číslo tuším niekde okolo 20 a vzniklo o necelý rok neskôr, práve to považujem za svoju prvotinu, za prvé navarené pivo,“ opisuje a hneď podáva aj vysvetlenie. „Je to preto, lebo to bolo prvé, ktoré som navaril zo základných surovín, doma, úplne svojpomocne. Vznikalo veľmi ťažko, natrápil som sa, ale zas naučil som sa nové veci a pomohlo mi to vylepšiť recept, postup a technológiu,“ naznačuje Košičan. Pivo sa mu podľa podarilo postupne vybalansovať. Ako to môže tak jednoznačne tvrdiť? „WIT bola prvá verzia tohoročného víťaza Biela Vrana 2016,“ porovnáva.
Pavol má jasno aj v tom, kto mu s varením piva najviac pomohol. „S Janom Demkom sme dvaja veľmi dobrí kamaráti, ktorí sa dali na dráhu varenia piva na ten istý popud. Každý ideme svojou cestou, svojimi postupmi, technológiami so svojimi názormi a vidinami. Avšak vymieňame si poznatky a skúsenosti, radíme si, konzultujeme recepty a postupy,“ pochvaľuje si. Za 18 posledných mesiacov sa im podarilo navariť okolo 50 várok piva. „Posunuli sme sa ďalej ako sme čakali,“ myslí si Pavol.
Vyslovene vzor nemá, na pivnej scéne však nájde príbehy, ktoré ho inšpirovali. „Páči sa mi cesta, ktorú prešli chalani z BrewDogu a ešte sa mi nestalo, aby som o pive z Brouwerij de Molen nepovedal inak ako fantastické,“ hovorí Košičan. Ten má rád pivné štýly, ktoré sa vyznačujú hutnejšími tónmi. „Teda plné v tele, ktoré nosia v sebe nejakú myšlienku, ktorá vás jednak za krátko neopustí, jednak sa vám nezunuje. Ide hlavne o pivné štýly, ktoré nosia v názve slovíčko „Imperial“. Či už „Imperial Ipa“, „Russian Imperial Stout“ atď,“ vymenúva Pavol Kocsis.
Aj keď si už časť pivných snov splnil, jeden má stále pred sebou. „Mojím snom je mať vlastný podnik a pivovar, niekde pri mori. Možno si raz našinci pochutnajú na pive z mojej dielne počas letnej dovolenky priamo v Chorvátsku,“ smeje sa Pavol Kocsis. Aj jeho teší situácia na Slovensku, keď sa ľudia učia novým štýlom a zájsť na dobré remeselné pivo už nie je tak ťažké, ako v minulosti. „Ľady povolili. Keď sa pozriem na podniky, ktoré čapujú či už vlastné alebo „Craft“ pivá, praskajú vo švíkoch, čo mňa veľmi teší,“ opisuje domovarič. Toho najviac teší ponuka v krčmách a puboch. „Čo ma ešte viac teší je, že ľudia chodia objavovať rozmanitosť, ktorú začal náš pivný trh ponúkať, akceptujú ju a dokonca vyhľadávajú ju. Už nemusíme riešiť otázku menšieho zla, môžeme si proste zájsť na pivo, na ktoré máme v ten-ktorý deň chuť,“ uzatvára rozprávanie Pavol Kocsis.
Snímka: archív P.K.
