by 
Dlho nebolo nič o súťažiach. Začiatok júna už tradične patrí súťaži Jedon Slad, Jedon Chmeľ. Rovnako tradične tento termín koliduje s rôznymi inými akciami, na ktoré by som rád šiel, nemôžem však byť všade.
Táto súťaž je moja srdcovka, tak je vždy rozhodnuté. Tentokrát som sa do Novej Bane vybral už v piatok a nie v sobotu. Doprava bola trochu komplikovanejšia, lebo som sa najprv odviezol vlakom do Senca a odtiaľ sme fičali autom.
Zastávka v Bratislave
V piatok začínal aj Festival Pivnej korunky na Námestí slobody, čo je tak trochu po ceste, tak som sa tam na chvíľku zastavil. Ochutnal som pivo v stánku pivovaru Verča, dobre padlo v tom teple. Paradoxne mi najviac chutil Porter Johny Black.
V temnej vlne som pokračoval pivom Mäta ma Máta, taký After Eight Imperial Stout. Teda Stout s mätou. Tak mi chutil, až som si ho zobral na dlhú cestu do Senca. Ešte prebehla krátka kontrola kvality v stánku pivovaru Galgan a už som sa pobral na vlak. Aj s pivom. To sa, žiaľ, jazdy vlakom nedožilo, nakoľko bolo vypité už pri ministerstve financií.
Cesta do Novej Bane prebehla bez problémov. Areál, kde sa konala súťaž, sa v priebehu roka výrazne zmenil. Zo zanedbaného školiaceho strediska uprostred stromov s géniom loci sa stáva moderný areál, ktorý si toho ducha bude musieť ešte nájsť.
Majiteľom je Tekovská kúria, ktorú hladní pútnici poznajú z Tekovskej Breznice. Večer bolo ešte trochu toho pokecu, dobrého jedla a piva a svet bol hneď veselší. Popíjali sme pivo, ktoré doviezli chlapci a dievčatá z Hellstorku aj z Hostinca. Boli prinesené aj iné kúsky, zabavili sme sa.
Ako obvykle, sú vyhlasované tri kategórie:
- A: pivo SMASH – jeden slad a jeden chmeľ, ľubovoľné kvasinky, stupňovitosť 6 – 15 °Plato.
- B: pivo SMASH – jeden slad a jeden chmeľ, ľubovoľné kvasinky a jedna ingrediencia (ovocie, bylina, zelenina, korenie, surogát atď.), stupňovitosť 6 – 15 °Plato.
- C: pivo SMASH – plzenský slad, experimentálny chmeľ českej odrody 5432 (ktorý bezplatne dodal Chmelařský institut Žatec), kvasinky ležiacke (spodné kvasenie). Špecifikácia vzorky: Český ležiak BJCP 2021 kategória 3B !!!
Ráno sa ešte preberali vzorky. Nakoniec zo 45 prihlásených bolo doručených 42. Vzorky hodnotilo deväť rozhodcov v troch komisiách. Úroveň vzoriek bola pomerne vysoká, keďže 23 pív získalo nejaké ocenenie.
Naša komisia, tzv. dream tím, hodnotila kategóriu C. Spolu so Zolim Pulaiom a Vláďom Nesvadbom sme sa postupne prechutnávali kategóriou. Okrem toho, že sme hodnotili, či pivo zodpovedá kategórii, sme tiež testovali, či je použitý chmeľ „5432“ v pive dostatočne rozpoznateľný.
Úroveň pív bola celkom dobrá, väčšina súťažiacich sa zadania zhostila dobre. Keďže sme mali najmenej pív, za odmenu sme dostali hodnotiť ešte tri mimosúťažné pivá. Škoda, že domovarník nepotvrdil, či spĺňajú základné kritériá súťaže. Minimálne jedno pivo by totiž zamiešalo poradím.
Budem sa opakovať, súťaží sa zúčastňujem od prvého ročníka a sledujem, že sa kvalita vzoriek mierne zvyšuje. Počet vzoriek dramaticky nerastie, keďže zámer súťaže je pomerne úzky. Aj tak ma nízka účasť v kategórii C vždy mierne prekvapí, keďže je súčasťou Ligy českého ležáku. Tento rok bol celkový počet o tri vzorky vyšší ako minulý rok, avšak súťažných vzoriek bol rovnaký počet.
Skvelá atmosféra
Akcia bola tento rok komornejšia, nejakí účastníci sa však našli a už od rána sa v areáli začali vybaľovať. Ochutnávalo sa pivo, ponúkali sa prinesené špeciality, tentoraz sa však negrilovalo, čo vôbec neuškodilo atmosfére, ktorá bola skvelá.
Budem sa opakovať, avšak musím opäť napísať, ako ma fascinuje, ako dokáže Paťo s malým tímom ľudí zabezpečiť skvelú súťaž. Veľmi sa mi páči aj to, ako vie pivná komunita spolupracovať, súťaž totiž okrem iných podporilo občianske združenie Brewhub, Slovenské združenie výrobcov piva a sladu a Peter Bognár.
Rovnako aj občianske združenie zamerané na regionálny rozvoj Nova Montania podporilo toto už tradičné domovaričské podujatie.
Verím, že sa o rok vidíme opäť. Aby sa nezabudlo, výsledky nájdete TU.
Good Water Beer
A poďme ďalej. 20. júna sa konala ďalšia, pre mňa už tradičná súťaž, a to Good Water Beer Cup. Konal sa už piaty ročník tejto súťaže. Ísť vlakom chce veľa sebadisciplíny, pretože, aby som stihol začiatok súťaže, treba ísť spojom, čo ide z Bratislavy okolo 6:00.
Ak som sa nechcel stresovať, či naozaj budú spoje navrhnuté Imhd.sk spolupracovať, neostalo mi nič iné, ako ísť na prvý autobus, ktorý ide o 4:52. Všetko klaplo, a tak som mohol v Brne prestúpiť na vlak do Križanova.
Tam na nás čakalo hasičské auto, ktoré nás odviezlo na Dobrú Vodu, kde sa v areáli ihriska už rozbiehala akcia. Pripravovali sa výčapy, pieklo sa prasiatko, začali sa schádzať rozhodcovia, domovariči aj návštevníci festivalu. Tento rok, rovnako ako minulý, sa pivá hodnotili v štyroch kategóriách:
- Svetlý ležiak: 22 vzoriek
- Vrchne kvasené pivo: 32 vzoriek
- Stout: 17 vzoriek
- Kyseláče: 17 vzoriek
Prihlásených bolo 88 pív, nakoniec ich dorazilo 73. Hodnotilo 21 rozhodcov na šiestich stoloch. Nám sa ušla kategória svetlých ležiakov, kde sme hodnotili 13 pív. Pivá mali celkom dobrú úroveň. Zlato sme síce nerozdali, zato však dve strieborné a päť bronzových medailí. Len jedno pivo bolo fakticky zlé.
Po skončení rozhodovania sme sa zapojili do festivalového diania. Organizátor sľuboval 60 pív na výčape. Nepočítal som to, avšak bolo ich veľa a rýchlo sa striedali. Ochutnal som päť pív, no veľmi som si nepochutil. Zachutili mi len dve pivá z pivovaru Parník, a to ležiak s názvom Gauner a Gosé chodí bosé. Tieto pivá boli jediné bez chýb a boli chutné.
Domovarníkov sa tu zišlo celkom veľa, na okraji ihriska vzniklo malé stanové mestečko, či skôr dedinka, a našli sa aj nejaké karavany. Ochutnal som aj domácu produkciu už mimo súťaže a musím napísať, že to boli zväčša skvelé kúsky. Neprekvapivo.
S pribúdajúcimi hodinami sa ihrisko začalo plniť návštevníkmi z Dobrej Vody a okolia a nálada gradovala. Chodím sem tri roky, toto však bolo prvýkrát, čo som si počkal na vyhlásenie výsledkov, ktoré sa konalo už v povznesenej nálade. Potom už len nástup na 2 vlaky s dvoma plechovkami od Zíchovca a bolo po všetkom.
Veľmi dobre zorganizovaná súťaž, tiež s malým organizačným tímom, ktorý robí zázraky. Už som to niekde spomínal, že tieto malé vidiecke súťaže mám rád.
Výsledky nájdete tu.
UPS Fest
Aj tento rok sa vo Varaždíne konal pivný festival UPS Fest, ktorý organizuje Udruga pivara Sjever UPS, a to už jeho 17. ročník. Stanovište mal na Drávskej špici, kde sa rozlieha kúpalisko zvané Dravské bazény.
V evente organizátori písali, že miesto nebolo vybrané náhodou, keďže Dráva tu oddeľuje Varaždínsku a Međimurskú župu, z ktorých pochádza najväčší počet členov Združenia pivovarníkov Sever (Udruga pivara Sjever).
Práve na tomto mieste rozdelenia vzniká aj miesto stretnutia – kde sa komunita stretáva, spája a zdieľa to najdôležitejšie: Pivo! Aj tu ide o regionálne podujatie, kde sa na výčapoch strieda viac ako 100 pív, zväčša domovaričských.
S Adamom Šulíkom sa nám podarilo opäť zúčastniť podujatia ako rozhodcovia, navyše Adam po minuloročnom úspechu znova doniesol aj svoje pivo. Tento rok sa k nám pridal aj Peter Petruf.
V piatok skoro popoludní sme sa vybrali na dlhú púť. Cesta odsýpala, neboli žiadne komplikácie, až na jednu nešťastnú príhodu, keď som si už v Chorvátsku neďaleko Varaždína počas technickej prestávky objednal pivo.
V ponuke ich bolo dosť, no nejak som nedovidel na všetky v chladničke. Keďže bola ďaleko a ponukový list som nevidel, tak som si objednal ten najsprofanovanejší Heineken. Veď čo sa môže stať, chuť to síce nebude mať žiadnu, ale aspoň neuškodí. To určite.
Po prvom napití som mal ústa plné chuti. Hnusnej chuti, kde oxidácia bol ten najlepší vnem. Zelenina, detské zvratky a podobné chuťovky. Až ma z toho piva naplo. Ja viem, teraz si myslíte, že to preháňam. Žiaľ, nie. Aj Peter mal podobné vnemy. Celé to bolo čudné, náš tip je, že to pivo niekto strašným spôsobom utýral, tak ako si to nezaslúži ani koncernové makro pivo. Bŕŕ.
Nakoniec sme do Varaždína v pohode došli. Ubytovanie som mal opäť blízko centra (čo úplne nie je vysoká latka), tentokrát na druhej strane ako minulý rok. Ešte nám ostal čas napraviť si chuť, tak sme zašli do Svarogovej nory, alias Svarog’s Den, ktorú aj tento rok strážila platinová blondína z plastu. Len za ten rok zmenila garderóbu. Na výčape boli štyri pivá, z ktorých mi asi najviac chutila Dolcita z Novej Rundy. Príjemne naladení sme sa vybrali na miesto konania súťaže.
Pod vedením Nikolu Kenjiho hodnotilo 23 rozhodcov 94 pív zo 100 prihlásených v týchto kategóriách:
- Lagers
- Dark
- Hoppy
- Wheat
- Belgian
Hodnotenia boli rozdelené do 7 sessions, rozložených na viaceré dni. My sme v piatok v našej komisii hodnotili 7 pív z kategórie Wheat. Všetci traja rozhodcovia sme držiteľmi certifikátov BJCP, aj tak nám chvíľu trvalo sa zharmonizovať.
Miestami som mal pocit, že chlapci boli moc štedrí. Nakoniec sme sa zrovnali a našu úlohu sme zvládli bez straty kytičky. Aj tento rok sme končili so súmrakom, potom sme si dali nejaké to pivo a bol koniec.
Na druhý deň sa Mini BOS a BOS konali až poobede, tak bol čas pozrieť si mesto. Ráno som navštívil miestne trhovisko, aby som zistil, že hneď pri vchode sa nachádza reštaurácia August. Na prvý pohľad turistické miesto.
Rozsiahly jedálny lístok vrátane 10 „Juhe“, ehm, polievok. A bolo rozhodnuté. Ostatní o tom ešte nevedeli, ja som mal však jasno. Jedlo nebolo na Michelina, avšak celkom dobre sme sa najedli, ja dokonca vynikajúco. Dostal som dve veľké polievky a bolo vystarané. V záplave rôznych miestnych makropív sa našiel aj Lagunitas a Edelweiss Weisse. Dobre.
Boli trochu zmätky s taxíkmi, no nakoniec sme s malým meškaním dorazili na miesto určenia. Chýbali rozhodcovia, organizácia viazla, čas sa naťahoval, ale nakoniec sa dielo podarilo. Našej komisii sa opäť ušla kategória pšeničných pív.
Na stole pred nami pristálo 8 pív: 3x American Wheat, 1x Witbier, 1x Weizenbock a 3x Weissbier. Celkom rýchlo sme sa zhodli a nakoniec sa víťazom stal Witbier. Väčšina komisií bola svižná, jedna však trochu brzdila proces. Nakoniec boli všetky Mini BOS spracované a prišiel čas na BOS. Ten už však prebiehal počas festivalu. Podľa kuloárnych informácií bol proces vyhlásenia celkového víťaza dosť zložitý.
Výsledky súťaže nájdete TU.
Som rád, že som sa mohol ako rozhodca zúčastniť aj tento rok.
Desiatky pív
Keďže sme mali čas, tak sme pozerali, ako sa pripravuje festival vrátane výčapov. Keďže máme skúsenosti z Hrnovaru, trochu sme sa divili a ironicky poškľabovali, že desať minút do začiatku akcie nie je narazený ani jeden sud.
Nuž, prečo by aj bol, keď vonku bolo teplo a pivám, zoradeným podľa poradia v chladiacom boxe, bolo dobre. Úderom tretej boli všetky pivá na výčapoch a začalo sa konzumovať. Poučil som sa opäť raz, že nie je vždy dobré dať na prvý dojem. Od roku 2017 si dámy a páni vyladili procesy a funguje im to.
Na 15 výčapoch sa vystriedalo 103 pív. Niektoré šli rýchlejšie, niektoré menej. Adam bol hneď v prvej vlne a opäť sa mu darilo. Keďže bolo celý deň slnečno a teplo, tieň blízko piva sa stal vyhľadávaným a rýchlo úzkoprofilovým. Veľa ľudí sa tiesnilo vo „vyhrievanom“ stane pri výčapoch.
Každopádne, kto chcel, našiel si v areáli kúpaliska tieň, keďže stromov tam bolo dosť, a mohol sa aj okúpať (ak si doma nezabudol plavky, ako ja). Pivá boli rôznych štýlov, prevažovala IPA. Boli však aj ležiaky, Saison, bylinné a iné pivá. Kvalita bola rôzna, zdalo sa mi však, že oproti minulému roku sa zvýšila. Rovnako ako minulý rok boli na výčapoch aj komerčné pivá ako Garden, Saperlot, Crafters a isto aj iné.
Atmosféra bola veľmi dobrá, prebiehali aj súťaže v rôznych disciplínach, vyhlásenie výsledkov a večer aj koncert. Ja som festival opäť využil na socializáciu, keď som mojim chorvátskym priateľom doniesol aktuálnu sadu Galganov a oni zas doniesli domáce pivá.
Opäť sme pokecali, pomudrovali a čas pekne ubiehal, až bol čas ísť na ubytovanie. Na rozdiel od minulého roku viem, že hrala kapela Velvet Spell. Tento rok sme aj napriek problémom s taxíkmi stihli odísť ešte pred predstavením.
Festival je dobre postavený, sú na ňom rôzne pivné hry, môžeš sa porozprávať so sládkami a sládkyňami, spoznáš nových ľudí, je tam zábava a aj dobré pivo sa nájde. Tak nejak si myslím, že by sme sa mohli v Brewhube rozhýbať a prísť na festival aj s pivami. Ja určite rád prídem aj o rok.
Niečo som tentokrát fotil, avšak tu nájdete výrazne lepšie fotky k nasatiu atmosféry.
Čo dodať na záver a nebyť patetický, úplne neviem. Rozhodne tu chcem vyzvať domovarníkov: sledujte termíny, posielajte pivá (nielen) na tieto súťaže a hlavne, pokiaľ to pôjde, zúčastnite sa ich osobne. Stojí to za to.
Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade
Prečítajte si aj
Z pivotéky za porotcovský stôl. Štedrí sme neboli, ale akcia sa podarila
