by 
Ďalšou súťažou, na ktorej som sa zúčastnil, bol 11. ročník súťaže Litomyšlský Korbel. Už cesta tam bola zážitkom. Najprv zastávka v Brne na obede s kamošmi v Charlie’s Square. Jedlo fajn, pivo taký priemer.
Brnenská zastávka
V pivovare Harry som sa vnútil na malú kontrolu kvality. Ponúknutý British Golden Ale s názvom Monty padol dobre a nestratil by sa ani v Británii. Aj by som zdegustoval aj iné pivá, avšak program sme mali ešte bohatý. V pivovare Rojc sme absolvovali komentovanú prehliadku, ochutnali niekoľko pív z tanku, nabrali poslednú členku posádky a vydali sme sa na cestu do Litomyšli.
Po príchode sme sa zastavili v pivotéke Chmelbouda, nakoľko sme tam viezli pivo z pivovaru Harry. Je to malá a útulná pivotéka, ktorá v sebe skrýva pivo hlavne z Českej republiky, ale aj z Veľkej Británie, Belgicka, Holandska, USA, a to nie je všetko.
Sortiment hlavne domácich pív je prekvapivo široký a miestami prekvapivý. Čakali by ste tam pivo z pivovaru Prokopák z Prahy? Ja nie. A takýchto prekvapení tam bolo viac.
Majitelia sú ochotní, vedia, čo predávajú. Aj by sme sa zdržali dlhšie, radšej sme však nakúpili nejaké pivo na neskoršie pitie a vybrali sa do nášho cieľa, ktorým bol Pivovar a restaurace Veselka, kde sa schádzali rozhodcovia, domovariči a odovzdávalo sa pivo.
Organizátori v rámci programu pripravili trojuholníkový test a tiež ochutnávku pív z Ivančického pivovaru. Ochutnal som Pinky Day Red Ale, na mňa pomerne dosť sladká, nie veľmi nachmelená záležitosť.
Tri Grácie boli viac American Stout ako IPL, boli však chutné. Postupne sme ochutnali aj pivá, čo sme si nakúpili v Chmelboude, a šli sme si oddýchnuť pred ťažkým dňom.
Stovky pív
Na druhý deň po posilňujúcich raňajkách sme šli hodnotiť pivo na zámok, kde v minulosti sládkoval otec slávneho skladateľa Bedřicha Smetanu.
Na programe bolo 250 pív v týchto kategóriách:
- A – Světlý ležák plzeňského typu
- B – Polotmavý a tmavý ležák českého typu
- C – Pale Ale – bez udání konkrétního typu
- D – IPL – spodně kvašené pivo. Podmínkou je užití chmele Genotyp 5465
- E – Baltic Porter
- G – Klášterní pivo
- H – Divoká karta – ostatní pivní styly
Niektoré kategórie sú stálice, iné sa obmieňajú. Začiatok bol rozpačitý, neposlúchala technika, či čo, tak sme sa zúčastnili hodnotenia súťaže o najlepšiu pivnú etiketu.
Technika sa umúdrila a mohlo sa začať hodnotiť. V kategórii B bolo prihlásených 60 pív a hodnotili ju dve komisie. V jednej z nich som bol aj ja.
Naša komisia pozostávala zo štyroch členov. Veľmi rýchlo sme sa zladili, akurát sme boli dosť pomalí. Z veľkej časti za to mohla technika, avšak aj my sme mali svoj podiel viny. Po obede sme kopli do vrtule a nakoniec sme stihli ohodnotiť 26 pív, s dvomi nám pomohla druhá komisia.
Túto kategóriu nezvyknem hodnotiť, tak neviem, aká býva úroveň vzoriek, my sme však neboli veľmi potešení, väčšina vzoriek oscilovala medzi 20 až 29 bodmi.
Za obe komisie boli udelené štyri medaily, jedna strieborná a tri bronzové. Veľmi štedrí sme teda neboli. Podľa ostatných rozhodcov úroveň súťaže nevybočovala z obvyklých koľají. Všeobecne, okrem kategórií A a H, sa veľa medailí nerozdávalo.
Organizácia na jednotku
Žiaľ, neostal som na vyhlasovanie výsledkov, keďže som šiel hneď po súťaži domov. Čo bolo na jednej strane úplne super, lebo vo vlaku sme zdegustovali dva cidre, z toho jeden s ovocím Paw Paw z produkcie pána Měrku. Navyše som sa ráno budil doma.
Na druhej strane som prišiel o veľkú zábavu. Nabudúce sa polepším. Boli aj odborné prednášky, ktoré sme tradične nestíhali.
Organizácia ako tradične bola na vysokej úrovni. Organizačný tím okolo Jirku Koháka, Lenky Seklovej a Romana Holoubka robí všetko pre to, aby sa všetci účastníci cítili veľmi dobre. A darí sa im. Rád prídem aj o rok.
- Výsledky súťaže si nájdete tu.
Sezóna súťaží sa ešte len rozbieha, tak buďte v strehu, články budú pribúdať.
Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade
Prečítajte si aj
Americké pivné putovanie: Na vidieku okolo Hustonu je doma Kölsch
