Môže byť pivovar turistickou pascou? Niekedy áno

Niektoré naše recenzie podnikov vznikajú zámerne a dlho sa na nich pripravujeme, iné vzniknú neplánovane a viac-menej náhodne. Tak tomu bolo aj v prípade recenzie pražského pivovaru U Supa. Recenzia vznikla neplánovane a náhodne.

Pôvodne sme totiž mali namierené do iného pražského podniku, keďže sa nám plány zmenili a času nebolo veľa, skončili sme v tomto pražskom pivovare, ktorý je situovaný v priamom centre českého hlavného mesta.

U Supa v centre

Pivovar sídli na Celetnej ulici a treba povedať, že je priamo na trase, ktorou sa hrnú tisícky turistov. Provokačne by sme mohli napísať, že ide o ďalšiu turistickú pascu  na neznalých návštevníkov. A treba úprimne povedať, že sú tomu prispôsobené aj ceny.

Na stránke sa pivovar chváli tým, že ide o „Nejstarší pivovar s hostincem v Praze“. Trochu nás táto informácia zaskočila. Prahu, aspoň jej centrum, ako tak poznáme, ale tento pivovar si spred niekoľkých rokov nepamätáme.

Až na základe „googlenia“ sme sa dozvedeli, že pivovar otvorili v roku 2017, keď nadviazal na predchádzajúci históriu tohto miesta. Krčma v objekte fungovala od roku 1431 a okrem nej v nej sídlil aj pivovar.

Podnik sme navštívili v strede týždňa ešte koncom januára. Interiér nie je veľký, hneď pri vstupe nájdete pivovarskú technológiu. Zariadenie podniku je viac-menej klasické, moderné. Nájsť si voľné miesto nebol problém. Trocha nás vyrušilo, že sú stoly vedľa seba „nasáčkované“ tak, aby sa do podniku zmestilo najviac ľudí.

Zahraniční návštevníci

Letmým pozorovaním sme zistili, že osadenstvo tvorili zväčša zahraniční návštevníci. Ono cenovky piva aj jedla tomu boli adekvátne prispôsobené. A neporovnávame to s tými slovenskými, máme na mysli český priemer.

Obsluha bola pri nás pomerne rýchlo. Pri vstupe sme na jednom plagátiku zachytili, že v ponuke je aj vianočný špeciál, tak sme sa potešili. Čašníčka nás však hneď schladila. „Máme problémy s technológiou. Na výber je len svetlý a tmavý ležiak,“ povedala.

Náš line-up bol teda jasný. Začali sme Svetlým ležiakom. Ten mal zlatistú farbu, ktorá bola jemne kalná. Zdobila ju hutná smotanová pena, ktorá pomaly padala. Vo vôni dominoval slad. Sladové telo bolo stredne výrazné, rezkosť bola jemne vyššia.

V chuti bolo pivo jemne chlebnaté, sladové s náznakmi medu. Horkosť bola stredná, doznievanie sladkasté. Určite slušný ležiak. Takých 7,5 bodu. Určite nikoho neurazí.

Tmavý ležiak

Ako druhý chod sme si dali Tmavý ležiak. A musíme povedať, že ten nám náladu a celkové dojmy pokazil. Pivo malo tmavohnedú farbu s rubínovým odtieňom. Pena bola jemná so smotanovou konzistenciou.

Trocha nás však vyrušil pomer medzi penou a pivom. Ten sme inak pozorovali aj pri prvom pive, pri druhom bol o čosi výraznejší. Odmerku sme pri sebe nemali, ale máme podozrenie, že toto pivo tri deci veru nemalo. Nanešťastie, poháre rysku nemali. Tak či onak, vo vôni tohto kúsku ste mohli rozoznať karamel a jemne aj náznaky černíc. Vôňa však nebola výrazná.

Sladový základ tohto kúsku bol stredne výrazný, rezkosť ideálna.  V chuti ste mohli rozoznať jemne toast, mliečnu čokoládu, i náznaky černíc. Horkosť bola jemná, doznievanie  korenisté s ovocnou koncovkou. Toto pivo nás veruže nepresvedčilo. Bolo kostrbaté, neuležané, neuhladené. Tóny ako také boli priškrtené, celkový dojem len priemerný. Asi tak 5,5 bodu.

S akými pocitmi?

Na jedlo sme nemali čas. Odchádzali sme rozpoltení. K plusom patrí určite poloha podniku. A zároveň je to aj hlavná nevýhoda a hendikep pivovaru. Majitelia (celkom logicky) museli reagovať na lokalitu. Nielen cenami, ale aj dispozíciou sedenia a celkovým konceptom.

Kritizovať celkový mix nemáme právo. Čo sa týka piva, svetlý ležiak bol veľmi príjemný, ten tmavý mal k ideálu dosť ďaleko. Trocha nás sklamalo, že na výčape chýbal špeciál, ale chyba to nebola.

Ak ste fanúšik remeselného piva, tento podnik vás asi neohúri. Ak však budete prechádzať okolo a budete mať čas na jedno bleskové, pokojne sa zastavte. Budete mať trocha pocit, že ste sa stali obeťou pasce, ale tak to už v centre Prahy občas býva. Aj preto sa občas oplatí nasadnúť do metra a odviesť sa za niečím menej komerčným. Ale to už je iný príbeh…