by 
Viete čo majú spoločné pivovary Komín, Hops či Bratislavský meštiansky pivovar? Okrem toho, že sídlia v Bratislave aj to, že v týchto dňoch hľadajú zamestnancov. Nie sú jediné. Nové pracovné sily hľadajú podniky, reštaurácie či krčmy po celom Slovensku.
Tisícky ľudí
Asi ten problém poznajú mnohí návštevníci podnikov. Aj pivo je dobré, aj jedlo chutí, ale dojem z celej návštevy môže častokrát pokaziť obsluha. Majitelia pritom robia, čo sa dá. Hľadajú, ponúkajú vyšší plat ako konkurencia, príde im však len pár životopisov.
„Na rajóne“ sa tak objavujú aj čašníci a čašníčky, ktorý by v minulosti sitom neprešli. Prečo je tomu tak? Čo-to naznačil v článku o zatvorenom pivovare Zámčan jeho majiteľ Tibor Hlavička.
„Gastro má najväčší problém so zamestnancami, pracuje sa v ňom nonstop a hlavne v časoch, keď ľudia chcú oddychovať a nie tráviť v práci,“ opísal základný problém segmentu dnes už bývalý majiteľ pivovaru.
Na Slovensku pritom reštaurácie a pohostinstvá zamestnávajú desiatky tisíc ľudí. Pre lepšiu predstavu, na konci roka 2022 to bolo podľa Slovenského štatistického úradu SR (ŠU SR) 44 174 ľudí.
Páska nepustí
Ďalším problémom, ktorý je systémový a nie je štandardný, sú platové podmienky. Aby sme sa vyjadrovali exaktne, oficiálne platové podmienky. Podľa ŠU SR bral zamestnanec v segmente reštaurácií a pohostinstiev vo februári tohto roka priemerný plat na úrovni 742 eur. Je to suverénne najmenej spomedzi všetkých sledovaných sektorov.
A viete čo je na tejto sume najzábavnejšie? Od januára tohto roka je zákonom stanovená minimálna mzda na úrovni 750 eur. Berú teda tisícky zamestnancov dobrovoľne nižšiu sumu ako stanovuje zákon? Neoficiálne určite nie.
Zamestnancov v gastre motivuje aj druhá časť platu, ktorá sa neobjavuje v oficiálnych štatistikách. Tou je sprepitné. Ak sa podniku darí a jeho hostia vedia, čo sa patrí, potom si obsluha môže slušne prilepšiť.
Navyše, časť podnikov môže vyplácať zamestnancov na ruku, teda „na čierno“. Je to porušovanie zákona, ale nerobme si ilúzie o tom, že to na Slovensku neexistuje.
Bez systému
Najsmutnejšie na celom tomto nastavení je nesystémovosť. V sektore čašníci nevydržia dlho a utekajú do iných odvetví. Zoberme si napríklad mladú čašníčku, ktorá uvažuje nad založením rodiny. Aká jej vyjde materská z oficiálnej výplatnej pásky? Nehovoriac o tom, čo čaká takýchto zamestnancov gastra na dôchodku.
Bolo by zaujímavé sledovať vekový priemer obsluhy na Slovensku a v iných krajinách. Napríklad v Nemecku či USA sme sa v podnikoch bežne stretli s obsluhou, ktorá nemala ďaleko do dôchodku. U nás je to skôr veľká výnimka.
Zamestnanci v segmente tak prichádzajú a odchádzajú. Chýbajú nielen skúsenosti, ale aj kontinuita, odbornosť či profesionálny prístup.
Reštauračný matrix
Viniť z toho len majiteľov podnikov by bolo krátkozraké. Takto je jednoducho nastavený systém, ktorý týmto spôsobom funguje niekoľko desaťročí. Áno, nejaký majiteľ by to mohol všetko „zoficiálniť“, ale museli by to premietnuť aj do cien.
Akceptovali by to zákazníci? Možno áno a možno by skončili na pive a večeri niekde u konkurencie, ktorá by bola napríklad o 20 percent lacnejšia. Je to začarovaný kruh, ktorý nemá jednoduché riešenie.
Ak máte teda ťažké srdce na obsluhu, možno je v tom nevinne. Zhltol ju totiž slovenský reštauračný matrix, ktorý funguje samospádom a podľa vlastných zákonitostí. Liek na nápravu systému existuje, v slovenských podmienkach by však jeho aplikácia bola veľmi drahá…
Prečítajte si aj
Snímka od master1305 z Freepik
