Je streda večer a my ideme na pivo. Cieľ sme si tentokrát dali celkom netypický. Ideme totiž otestovať Novopackú piváreň na Račianskej ulici v Bratislave. Podnik sa určite medzi luxusnejšie zaradiť nemôže. Dokonca by sme ho nemohli zaradiť ani medzi štandardné pivárne. Ale nepredbiehajme. Spúšťame záznam, ktorý sme zažili.
Piváreň myslí naozaj na každého. Ak by sa vám pivo zachcelo nebodaj ráno o deviatej, nie je žiadny problém. Podnik je otvorený od 09:00 do 02:00. My doň vchádzame okolo šiestej. Už pri dverách nás ovalí cigaretový dym. Krčma je fajčiarska a je to cítiť. Oblečenie po návšteve jednoducho pôjde rovno do práčky. Sadáme si za stôl a dohadujeme sa, kto pôjde po „rundu“. Krčma funguje ako samoobsluha. Žiadny rozvoz, po čo si prídete, to si vypijete. K pultu ide kolega. Voľba je pre nás hneď jasná. Skúšame Novopacké pivo, ktorému sa venuje leták na stole. Ide o nefiltrované a nepasterizované pivo. Stupňovitosť nie je uvedená. Tak sa pýtam obsluhy, ktorá zbierala prázdne poháre. „To ja neviem, ja tu len zbieram poháre. Pýtajte sa pri výčape,“ hovorí postarší pán oblečený v tričku s logom pivárne. Na stupňovitosť som sa zabudol opýtať, neskôr pochopíte prečo. Každopádne pivo bolo zvláštne. Nevedel som či ho priradiť k dobrému, alebo zlému. Asi tu zaváži vkus. Každopádne pivo malo žlto – oranžové sfarbenie. Pena bola hustá, rýchlo však padala. Vôňa bola sladová. V tom smrade vám však neviem opísať tóny. Samotná chuť bola hutná. Po sladovom úvode nasledovala ovocná chuť. Tá bola mierne nakyslastá. Dojazd bol chmeľový len mierne. Z piva sme mali rozpačité dojmy. Určite treba skúsiť.
Prvú várku sme ochutnali . K pultu mierim ja. Ako inak, idem provokovať otázkou „Čo mi odporučíte“. Počkám kým čašník dočapuje hosťa predo mnou. „Tak čo ja viem. Dajte si kolu s rumom,“ odpovedá čašník. A vôbec nemám pocit, že so mnou vtipkuje. Po pár sekundách predychávania sa pýtam, že keď som v pivárni, tak si dám hádam pivo. „Ja pivo už 25 rokov nepijem,“ klincuje ďalej a ja mám pocit, že tento súboj nemôžem vyhrať. Ale skúšam to odpoveďou, že predsa pracuje v pivárni, tak by niečo mohol povedať. „A prečo? Môj kamarát je automechanik a nemá vodičák. Moja sesternica je cukrárka a má cukrovku,“ hovorí priamo. A ja v pomyselnom ringu padám na kolená a potom na hubu. Objednávam a idem s táckou v ruke za stôl.
Položím pred nás špecialitu, na ktorú lákajú asi hlavne študentov – Konopné pivo. To s marihuanou nemá veľa spoločného. Ale ako marketingový trik je to super. Vôňa je svieža. Cítim hlavne bylinky. Najmä mätu. Pivo je tmavo- žlté. A čo chuť? Zaujímavá. Prirovnal by som ho k malinovke. Vysoká rezkosť a výrazne nasladlá chuť. Tá je výrazne svieža. Povedal by som taký lepší radler. Nakoniec recenziu tohto kúsku určite prinesieme aj z fľaškovej verzie. Ako tretí kúsok testujeme tmavý ležiak, ktorý nesie názov Granát. Vôňa je celkom príjemná. Cítim hlavne kávu. Sladové chute začínajú celkom vysoko. V strede piva cítim hlavne karamelové tóny, ale aj jemné náznaky kávy. Vadí mi vysoká rezkosť. Ale inak príjemné pivo. Nič extra, ale ujde.
Odchádzame. Celkové dojmy sú zmiešané. Pivo nie je svetaborné, ale určite neurazí. Skôr prekážajú sprievodné veci. Otrávená obsluha aj celkové zloženie podniku. Ten šetrí na obsluhe, prejaví sa to však aj na cenách. Pivo tu stojí okolo jedného eura. To je určite plus. Že by som tam chodil pravidelne? Ťažko predstaviteľné. Jednoducho veľa rušivých momentov. Ak však máte hlboko do vrecka, nech sa páči. Určite veľa vecí prepáčite.
Zhrnutie
Plusy
– Ceny. Najdrahšie pivo stálo tuším 1,50. Ostatné boli aj o 50 centov lacnejšie.
– Ponuka. Áno, tu môžeme polemizovať. Ochutnané piva však boli mierny nadpriemer.
Mínusy
– Vzduch. Pokiaľ ste nefajčiar, máte jednoducho smolu. Ocitnete sa totiž v dymovom obláčiku.
– Obsluha. Neochotná, neinformovaná a pri našej návšteve nevľúdna.
– Spoločnosť. Keď je pivo po jednom eure, asi tam smotánku (s Erikou Judíniovou) nečakajte.
– Toalety. Plechové dvere by som predýchal. Ten smrad asi ťažko.