by 
O pivovare Dock7 sa aj na týchto stránkach už čo-to napísalo. Na Facebooku má tento najnovší bratislavský pivovar intenzívnu, ba až agresívnu reklamu, ktorá má za úlohu vyvolať v potenciálnych zákazníkoch veľké očakávania.
Ohromný priestor
Pôvodne som chcel ísť na otvorenie, dokonca sme už mali dohodnutý termín aj členov zájazdu. Všetko sa nakoniec vyvrbilo inak a návšteva sa posúvala. Zopár ľudí už v Dock7 na pive bolo, ich spokojnosť sa rôznila a aj tu už bol článok o návšteve.
S miernym oneskorením oproti pôvodnému termínu som vošiel bez očakávaní, aj keď mi v hlave rezonovala reklama, ktorá bombardovala moju bublinu na sociálnych sieťach:
„Česká krv a slovenská vášeň – presne tak by sa dalo opísať spojenie našich dvoch sládkov. Tomáš, s pivom doslova v krvi, prináša do Dock7 remeselnú tradíciu a precíznosť, zatiaľ čo jeho kolega Mário pridáva vášeň a odvahu experimentovať. Výsledkom je pivo, ktoré spája to najlepšie z oboch svetov. Príď a ochutnaj,“
Vošiel som dnu a ostal ohromený. Ohromný priestor, ako už spomínal Tomáš, jeho kapacita je 280 osôb. Barový pult je veľkoryso riešený, pripomínal mi však skôr hotelový bar.
Za ním na konci sa nachádza samotný pivovar. Mobiliár, ehmm nábytok, teda stoly a stoličky sa mi zdali ako keby boli pozbierané z iných podnikov. Prišiel som okolo štvrtej poobede a podnik bol prázdny. Na väčšine stolov už boli rezervácie. Bol síce pretlak čašníkov nad zákazníkmi, aj tak sme chvíľku počkali. Ani nie tak pri objednávaní, skôr pri dodaní piva.
Malé či veľké? Rébus
Už som v článkoch spomínal, že ma vyrušuje preberanie terminológie z Prazdroja pri ležiakoch. Dock7 nemôže byť horší, tak tu v nápojovom lístku bola prítomná. Pýtal som si malé pivo, podľa čašníka „hladinku“, nakoniec mi však na stole pristalo pivo veľké.
Nevadí, vysmädnutý som bol, tak som sa napil piva z názvom Lager 11°. A napil som sa znovu. Klasické odsmädové pivo, viac sladové ako chmelené. Na jedenástku by mohlo mať ľahšie telo, to je však len detail. Obsluha sa vytratila a chvíľku som si musel počkať, kým som si u trochu zmätenej obsluhy objednal malý Lager 12°.
Ak tipujete, že mi doniesli veľké, tipovali ste správne. Stredné sladové telo, chmeľu bolo menej ako by som chcel. Celkový dojem bol, že pivo bolo na sladšej, sladovej strane. No a nastala dilema, nakoľko som nechcel piť ďalších šesť pív v množstve 0,4l, teda 0,5, lebo tmavý ležiak čapujú aj malé.
Tak som sa spýtal na ochutnávkový set, ten mali, tak som si ho objednal. Ochutnávkový set je vizuálne pekný, už len čo pivo. Ako prvý prišiel na rad Blonde Ale 10°. Na moje nemilé prekvapenie to bola len sladová voda s minimom chmeľu. Žiadne telo, pre mňa aj nízka piteľnosť. IPL 11° vôbec nesplnilo očakávania, bola to taká sladovo-chmeľová vodička. Ešte menej charakteru ako v pive pred tým.
Tmavý ležiak Dark 13° bol presne taký, aký sa v týchto končinách varí. Trochu pražených sladov, tmavých sladov, trochu kávy a potom príde zreteľný karamelový záver. Toto pivo mi vôbec nechutilo, keby sa ubralo na sladkosti, tak by bola pre mňa piteľnosť výrazne vyššia. Určite si však nájde svoje publikum.
APA 13° a Session IPA 12° boli ďalšie nezaujímavé pivá, viac sladové ako chmelené a to aj Session IPA. Buď chlapci pri ladení chutí zabudli na silu chmeľu, alebo dodávky chmeľu neboli v objednanom množstve a pivovar nastúpil do núdzového režimu.
Ešte ma čakalo posledné pivo a to Onkel Hans 11° pivo v štýle Kölsch. Nuž, začneme pozitívne, toto bolo najlepšie pivo zo všetkých ponúknutých. Nielen to, navyše mi aj chutilo. Akurát nebol v štýle. Chýbala iskrivosť, ovocné estery a taká ľahkosť, ktorou sa tento štýl vyznačuje.
Nebudem cieľovka
Rozumiem tomuto konceptu produkovať pivo k jedlám a tiež voľbe variť neofenzívne, nemeditatívne pivá. Dá sa to však aj lepšie. Kvôli Onklovi Hansovi ani ležiaku jedenástke tam určite nepôjdem.
Jedlá sú pestré, žánrovo neukotvené, ako keby sa kuchyňou nechceli profilovať (len) pivne. Jedálny lístok je impozantný, od rezňov, burgrov, cestovín až po pečené a grilované jedlá. Cenová hladina je podľa mňa dosť vysoká. Obsluha bola mierne zmätočná, bolo dosť veľa mladých ľudí, ktorí ešte budú potrebovať čas na zorientovanie sa.
Neľutujem, že som bol, mal som okolo seba príjemnú spoločnosť. Dôvod na ďalšiu návštevu si však budem hľadať ťažko. Ja viem, nie som cieľovka, každopádne sa zdá, že o návštevníkov Dock7 nebude mať núdzu. Keď sme odchádzali, podnik bol pekne zaplnený.
Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade
Prečítajte si aj
