O švajčiarskej pivnej súťaži aj o tom, ako som sa stal Suppemanom

Už som spomínal, že konferencia v Budapešti mi priniesla rôzne kontakty. Jedným z nich je Ingo Barkow, pán profesor, člen predstavenstva združenia Swiss Homebrewing Society a organizátor domovaričskej súťaže Bierprämierung, ktorá sa tohto roku koncom marca konala v mestečku Sursee v Švajčiarsku. Čo nie je blízko, ba skôr ďaleko.

Stovka pív

Po dlhom hľadaní ideálneho spojenia som zvolil vlak, ktorý šiel z Bratislavy z dvomi prestupmi. V Zürichu a v Oltene. Ja mám vlaky rád, tak som si cestu celkom užil. Ak by nás však šlo viac, auto je tiež riešenie.

No ale poďme k súťaži. Do nej bolo prihlásených 105 pív, nakoniec prišlo tých pív 102. Tie boli rozdelené do 8. kategórií:

Spodne kvasene pivá od svetlých až po tmavé ležiaky (15 ks)
Pšeničné pivá (7 ks)
Silné pivá spodne aj vrchne kvasené (12 ks)
Tradične vrchne kvasené pivá (12 ks)
Americké Ales (16 ks)
Stout a Porter 16ks
Divoké, kyslé a ovocné pivá (9 ks)
Pivá s pridaným ovocím, bylinkami a korením (16 ks)

Na 11 stoloch rozhodovalo 40 prevažne domácich rozhodcov. Hodnotiaci hárok bol zjednodušený BJCP Score Sheet, údajne kríženec medzi po pôvodným a BJCP score sheetom.

Ja som hodnotil kategórie 4 a 5. V tej štvrtej to bol riadny mix. 1 Kölsch, 2 x Amber Ale, Keller Bier, Blonde Ale, Irish Red, Scottish Ale, Old Ale a dve pivá s krízou identity. Dark Ale ktorý bol vlastne svetlý a Bier De garde, prihlásený ako Kölsch.

Ako bola kategória rozháraná, také boli aj pivá. Vyslovene zlých nebolo veľa, domovariči sa však veľmi netriafali do štýlov. Rozdali sme päť medailí (2 strieborné a 3 bronzové). Kategória 5 bola výrazne lepšia, rozdali sme až 13 medailí. (5 strieborných, 7 bronzových).

Zvláštne bolo, že sme sa vlastne neharmonizovali, ale odovzdali sa vyhodnotenia a následne ich organizátori spracovali. V niektorých kategóriách hodnotili dve komisie tie isté pivá, niektoré kategórie bol rozdelené na viac stolov.

Výber toho najlepšieho

Zhruba hodinu a pol až dve sme čakali na pivá do BOS (najlepšie pivo súťaže), nakoľko bolo dosť pív s rovnakým počtom bodov, čo bolo nemilé. Pôvodne mali ísť do BOSu prvé dve pivá z každej kategórie, nakoniec kvôli časovej tiesni sa BOSu zúčastnili všetky pivá, ktoré dosiahli viac ako 40 bodov.

To bol zjavne dôvod, prečo sa do nej nedostali ležiaky. Komisia pozostávala z piatich členov, z toho traja sme boli BJCP rozhodcovia. Po súťaži sa v tej istej miestnosti konalo výročné stretnutie združenia a ani sme si nevšimli pomaly začali pribúdať ľudia až sme zrazu boli obklopení množstvom ľudí a hluku.

Keďže „Ordnung muss sein“ tak sa začalo načas a zrazu sme my boli ten vyrušujúci element. Tak sme potichúčky postupne vyradili pivá, ktoré nespĺňali kritéria na top trojku a následne sme šli na chodbu a vybrali najlepšie pivá.

Na chodbe bola premávka ako na Václaváku. Čašníci vyberajúci jedlo z okienka a potom ľudia, ktorí si šli prepudrovať nos.

Zhodli sme sa, že toto sme ešte nezažili. Na prekvapenie vyhrala NEIPA, tú sme mali už v kategórii, vedeli sme, že je dobrá, druhé miesto získalo pivo Roggenmumme, čo je takmer zabudnutý historický štýl piva z Nemecka, konkrétne z regiónu Braunschweig. Chuťový profil tohto piva býva korenený a chlebový vďaka raži. Pivo býva sladké, často s karamelovými alebo melasovými tónmi. Niektoré verzie boli ochutené borievkou, anízom alebo inými bylinami. Tretí skončilo pivo v štýle Old Ale.

Boli zmätky, miestami aj jazyková bariéra, všetko sa však vyriešilo. Keď je ochota, dobrá vôľa a fajn ľudia všetko ide.

Kompletné výsledky si môžete pozrieť na tomto linku.

Sursee je malé mesto kúsok od Luzernu, nazval by som ho aj takým Šamorínom pri jazere, ale to asi nie je úplne dobrý príklad. Podujatie sa konalo v podniku Bahnhöfli, čo je reštaurácia v budove bývalej železničnej stanici so skvelým výberom pív na výčapoch a v chladničkách. Čapujú 6 pív z toho 5 je lokálnych. Výber na výčape bol vyvážený, bol ležiak, bol Stout a aj IPA sa našla.

Brauhuus 531 varí pre Bahnhöfli pivo s názvom The Höfli Shit. Na výčape bola jeho dvanásta verzia, Belgický Dubbel s obsahom alkoholu 6,66 % alkoholu. Nestratil by si sa ani v Belgicku.

Odchod aj s prezývkou

Všeobecne mi tu pivá celkom chutili, nebola to najväčšia sláva, avšak možno zohralo úlohu aj to, že som bol po dlhej ceste. Jedine, čo mi bolo ľúto, že v chladničkách s impozantným výberom mali veľkú prevahu zahraničné piva. Niektoré priamo až výborné, dokonca také, k akým nemám veľmi prístup, ale aj tak.

Počas súťaže sme dostali inštrukcie, že môžeme konzumovať pivá z chladničiek, avšak si ich máme odfotiť a keď začne bežná prevádzka reštaurácie, len ich ukážeme personálu a potom zaplatíme. Tomu hovorím dôvera. Personál je veľmi ochotný aj v plnení mojich divných stravovacích podmienok, jedlá sú fajn, pivá majú skvele ošetrené. Dokonca som od personálu dostal prezývku Suppeman. 😊 Veľký klobúk dole pred nimi, veľký.

Ešte nekončíme, o týždeň bude pokračovanie.

Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade.