by 
Ako už viete, v Budapešti som sa zúčastnil konferencie CEBC (Central European Brewers Conference) 2025. Súčasťou konferencie bola súťaž King of Craft, ktorá sa konala 29. januára a vyhlásenie výsledkov bola posledná časť CEBC 2025.
Na súťaži sa v siedmich kategóriách zúčastnilo 56 pív z Maďarska, Slovenska, Chorvátska, Nemecka, Rumunska, Čiech a Švajčiarska. Posudzovalo ich 16 rozhodcov z 12 krajín.
A aké boli výsledky?
Pale, Golden and Dark lagers
1. miesto: Pivovar Matuška – Desítka
2. miesto: Brlo – Happy Pils
Pale, Amber and Brown ale
2. miesto: Sima Brewing – Basic Needs
Classic and modern sour, Wild beer, and Fruited, Spiced and Herbs beer
1.miesto: Onetwo – Zacusca Sour
2.miesto: Sima brewing – Fekete Kincs pale ale sulyommal
3.miesto: Zmajska pivovara d.o.o. – Bunny Passion
IPA and DIPA
1.miesto: Firstep – Polymorph
2.miesto: Sima Brewing – Deserved Pleasure
3.miesto: Monyo Brewing kft – Mojo Workin’24: West Coast IPA with Superdelic x Vista x Elixir
Porters, stouts, and strong beers
1.miesto: Hoptop Sörfőző zrt – Eisbock
2.miesto: Maravar Beer Spa – Maravar Stout
3.miesto: Maktoob Brewing – Naked Lunch
Non-alcoholic beers
2.miesto: Albrechtický pivovar – Koléčko
Wood beer and barrel-aged beer
1.miesto Uradalmi sörmanufaktúra – BA Imperial D8 Bourbon Whiskey
Best of Show:
Firstep – Polymorph
Z výsledkov vyplýva, že rozhodcovia neboli útlocitní a nedávali medaily za každú cenu. Čo je dobré. Najviac medailí, tri, bral domáci pivovar Sima. Z Čiech a Slovenska sa zúčastnili po dva pivovary a všetky brali medailu. Firstep navyše vyhrali Best of Show.
Stifler Beerhouse & Kitchen
Večer bola ešte rozlúčková párty v Stifler Beerhouse & Kitchen jedna z piatich Stifler prevádzok. Všetky sú podľa ich webu štylizované do amerických reálií. Beerhouse & Kitchen je taký gastropub.
Prišiel som medzi prvými a hneď narazil na nevrlú čašníčku. Keď som sa jej pýtal, či mi vedia rozmixovať jedlo, povedala, že skôr nie, ale vraj sa spýta. Vrátila sa úplne iná osoba, usmiata, že samozrejme, že mi to pripravia. Škoda, že tá milota jej dlho nevydržala.
Obsluhovala nás aj s kolegom a bol v tom čistý chaos. Dostať sa k pivám bol celkom boj. Ja som bol na tom pomerne dobre, keďže som bol zdvorilí a hovoril po maďarsky, avšak nemecká sekcia pri mne bola „tuze unzufrieden“, čo si neváhali medzi sebou nemecky povedať. Samozrejme im obsluha rozumela, tak boli aj také odozvy.
Dvojposchodový podnik je taký kríženec medzi českou krčmou americkým športovým barom. Na svojej stránke tvrdia, že v reštaurácii prinášajú český vibe, a tiež ponúkajú bryndzové halušky, koleno, paprikáš. Bryndzové halušky by ste v menu hľadali márne. Celkovo je jedálny lístok rozhádzaný. Burgre, rebierka, koleno, vedľa cestovín, viedenského rezňa, šalátov. Medzinárodná kuchyňa.
Na výčape je 16 pív, z toho sedem českých. Plzeň, Primátor, Kozel a podobne. Skrátka ČPK. Zvyšok sa podelil medzi poľské a maďarské pivovary. V chladených vitrínach boli rôzne pivá, napríklad sortiment Barrel Aged pív Noightshift z pivovaru Horizont bol impresívny.
A môj celkový dojem? Cítil som sa tam dosť nespokojne. Nielen ja, po jedle sme sa pomaly všetci lúčili a dávali koordináty kde pôjdeme. Jedlo však bolo skvelé, trochu drahšie, ako by som čakal, pivá ako ktoré, obsluha bola mierne zmätočná. Tento podnik by som si sám určite nevybral a nemienim sa sem vôbec vracať.
Legfelsőbb Beeróság
400 metrov od Stiflera sa nachádza „Legfelsőbb Beeróság“, ktorý bol samozrejme plný. Mali sme šťastie, našli sme miesto. Na výčape je desať pív, za barom tri dievčatá, obsluha pri bare. Zašiel som sa pozrieť k baru, kde sa hadilo asi 10 ľudí. Tak som zostal pripravený na dlhé čakanie a sledoval som dievčatá, ako im to ide od ruky.
Nerátal som čas, avšak odhadujem, že do piatich minút som bol obslúžený. V sortimente boli tri ovocné pivá, ležiak, pšenica, NEIPA, Irish Red, Irish Stout, Polotmavý Ale, cirokové pivo. Rozmanitosť ako má byť.
S kvalitou to bolo rôzne, Ködfelhö NEIPA bola zoxidovaná, so začínajúcou infekciou, Rizmayer Búza bola fajn, Legenda Irish Stout tiež. Napriek nevyrovnanosti pív sa sem rád vrátim na kvalitu kontroly. Moji spoločníci ešte degustovali, hodnotili, dohodli sme sa, že sa stretneme na ďalšej zastávke.
Hopaholic Craft Beer Bare
Návšteva Budapešti by nebola bez piva v Hopaholic Craft Beer Bare. Nebolo to úplne na ceste domov, avšak 800 metrov ma nezabije. Nezabilo. Bar bol neprekvapivo úplne plný, pri pulte sa však našlo pre mňa miesto, hneď vedľa stálo pár ľudí z konferencie.
Na 10 pípach hrali prím kanadské pivá, maďarské bol tri. Niečo som zdegustoval, podiškuroval a spokojný som odchádzal na hotel. Aspoň som si to myslel. Do cesty sa mi však postavil Beer Brothers, tak som ešte na chvíľu zapadol a konečne šiel spať.
Prídem o rok?
Celkovo vzato to bol skvelý výlet. Na konferencii som sa stretol so starými známymi, zoznámil s novými ľuďmi. Kontakty, ktoré už prvé ovocie priniesli sú len bonusom.
Neodpustím si malé mudrovanie o účasti, alebo skôr neúčasti slovenských pivovarov na konferencii. Budapešť nie je ďaleko aj pre mimobratislavské pivovary, cena za konferenciu bola fér, dokonca som u seba vydal prehlásenie, že je ponúknutá slušná zľava.
Zareagoval jeden pivovar. Argumentáciu nedostatkom času tiež neberiem, pretože nie je nutné ísť na oba dni, či tri aj so súťažou. Nie všetci sme boli celý čas. Je to asi najbližšia lokalita, kde si môžu zmerať sily v súťaži, za účasti skúsených rozhodcov.
A vo vyhradených časoch tam mala svoj stánok aj firma Beerselection, kde sa u neho striedali zástupcovia zúčastnených pivovarov. Predpokladám, že pribudnú nové zahraničné pivá v Budapešti. Už spomínaný TTO rumunských pív tiež ukázal pridanú hodnotu konferencie. Ja sa rozhodne budúci rok zúčastním.
Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade
Úvodná snímka: CEBC
Prečítajte si aj
Potulky Budapešťou: O dobrých podnikoch, aj takých, ktoré ma vrátili v čase
