Príbeh slovenského pivovaru, ktorý podľa majiteľa pochovalo podsvetie

Pivovar Oravar

Oravar. Tak sa volal pivovar, ktorý ste mohli nájsť pred štvrťstoročím v okresnom meste Námestovo. V mnohých smeroch bol unikátom a dá sa povedať, že predbehol dobu o dve desaťročia. Dnes si naň spomenú len zanietení a dlhoroční fanúšikovia piva. Práve jeho osudu sa venujeme v ďalšej časti seriálu Zaniknuté pivovary.

V centre mesta

Písal sa 14. máj 1994 a majiteľ spoločnosti Univerzál M&M Anton Matejčík si mohol vydýchnuť. Po hektických týždňoch príprav sa jeho firme podarilo otvoriť v centre Námestova pivovar Oravar, ktorého súčasťou bola pivovarnícka reštaurácia.

Umiestnenie komplexu bolo nezvyčajné. Pivovar bol totiž zasadený priamo do nákupného centra a dobová tlač poukazovala na to, že majitelia myslia aj na rodiny, keďže išlo o nefajčiarsky podnik, čo dovtedy nebolo bežné.

Ročná kapacita pivovaru, ktorého technológia pochádzala z Maďarska, sa pohybovala na úrovni 5000 hektolitrov. V ponuke bola trojica stálych pív: 10° svetlé výčapné pivo Oravar (3,5% alkoholu), 12° svetlý ležiak Oravar (4,2%) a 12° tmavý ležiak Oravar (4,5%). Išlo o nepasterizované pivo, ktoré sa plnilo do fliaš aj sudov.

Oravar - výčap

Zakladateľ pivovar Anton Matejčík pre oPive.sk spomína, že v danom čase bolo otvorenie pivovaru veľkou vecou aj z hľadiska zamestnanosti. „ V časoch otvorenia pivovaru, t.j. v roku 1994 bola nezamestnanosť na Orave, cca 28 percent. Naša spoločnosť už v tých časoch mala v šiestich závodoch 134 zamestnancov,“ vyčísľuje majiteľ pivovaru.

Dobrý rozbeh

Aj napriek tomu, že pivovar nedokázal cenou konkurovať zaužívaným značkám ako Martiner, Urpín či Zlatý Bažant, o jeho pivo bol záujem. „Už koncom roka 1995 sme okrem našej reštaurácie dokázali na Orave a Liptove predať 86 percent našej dennej produkcie,“ spomína s odstupom času zakladateľ.

Pivo si mohli fanúšikovia vychutnávať jednak v podnikoch, ale aj doma, keďže vo fľašiach sa predávalo v maloobchodných prevádzkach. Aj ohlas na „iné“ pivo majiteľa presvedčil, že sa s podobným konceptom dá expandovať.

V pláne boli podobné prevádzky v Trenčíne či Dolnom Kubíne, ale aj v zahraničí. „ Usilovne sme s dodávateľom začali pracovať na príprave spoluúčasti pri zdokonaľovaní  technológie,  na výrobe, predaji a montáži reštauračných pivovarov,“ spomína Matejčík.

Oravar - Etikety

Mali dokonca rozrokované konkrétne destinácie. „Prvý pivovar mal ísť už koncom roka 1996 do Bulharska do Plovdivu, kde mala naša spoločnosť svojho obchodného zástupcu. Tam mala vo februári viesť aj moja obchodná cesta, kde som mal okrem iných povinností, dojednať aj podmienky dodávky technológie,“ približuje majiteľ.

Divoké roky

Tu by sme však mali spraviť prestrih a priblížiť dobu, v ktorej sa žilo. Slovensko totiž prežívalo deväťdesiate roky, ktoré dostali prívlastok „divoké“. Mnoho podnikateľov narazilo na chápadlá organizovaného zločinu, ktoré médiá zvyknú nazývať mafia.

Na bezprávie doplatil aj pivovar na severe Slovenska. „Žiaľ, deň pred mojim odchodom aj našu spoločnosť tvrdo zasiahol, dnes už známy bezprávny systém, ktorý si v tých časoch bezhlavo razil cestu naprieč podnikateľským prostredím po celom Slovensku. Naše veľké plány zo dňa na deň stroskotali. Nádej však nie. Pivovar sme v roku 1997 boli nútení zatvoriť,“ hovorí smutne majiteľ pivovaru.

Ďalšie roky veril, že značka sa na trh vráti. Doteraz sa tak nestalo. Zakladateľ novodobej pivnej tradície sa však nevzdáva a verí, že značka sa na trh vráti. „Konečne po 25 rokoch začína svitať a dúfajme, že sa aj rozsvieti. Dúfam, že keď mne už asi nie mne, ale mojim potomkom sa v Námestove opäť podarí otvoriť a spustiť Pivovar Oravar,“ uzatvára rozprávanie Anton Matejčík.


Dočítali ste štvrtý diel seriálu Zaniknuté minipivovary. V ňom sa budeme snažiť prinášať príbehy malých pivovarov, ktoré už na pivnej mape Slovenska nenájdete. Niektoré boli úspešnejšie, iné menej.


 

Prečítajte si dobové články o otvorení pivovaru Oravar

Prečítajte si, ako v roku 1994 informovali o otvorení pivovaru

Snímky: archív A.M.