Je leto a ľudia viac cestujú. Oproti minulým rokom oveľa viac turistov volí dovolenkovú destináciu Slovensko. Tak tomu bolo aj v našom prípade, keď sme navštívili jedno nemenované mesto. Meno schválne nebudeme menovať, keďže aj keď opíšeme skúsenosť s jedným podnikom, daný príbeh je skôr varovaním pre celý pivovarnícky sektor.
Oživenie ponuky
V danom meste je remeselné pivo skôr unikátom, na rozdiel od iných destinácií, tu stále kraľujú priemyselné pivovary. Majiteľ nami navštíveného podniku sa však rozhodol ponuku rozšíriť aj o pivo z malého remeselného slovenského pivovaru.
V čase, keď sme ho navštívili, bola na výčape dvojica pív z malého pivovaru. Boli to ležiaky. Okrem nej boli v ponuke aj pivá Šariš, Gambrinus a Plzeňský Prazdroj. Na malé mesto skutočne široká ponuka.
My sme zvolili na úvod práve pivá z remeselného pivovaru. Musíme sa priznať, že tento podnik sme navštívili už pred vyše rokom, a vtedy nás kvalita ponúkaného piva nepresvedčila. Bohužiaľ, tentokrát to bolo ešte horšie.
Oba ležiaky v ponuke mali otrasnú kondíciu – oxidácia, skunk, kvasnice či kričiaci diacetyl. Na týchto kúskoch by sa dali testovať chyby piva. Keď sme sa opýtali obsluhy, či toto pivo niekto reklamoval, odpoveď bola nie.
Keď je konkurencia skvost
Podľa všetkého bolo pivo zle skladované a dlho narazené. Keď sme dané pivo pili priamo v pivovare, celkom nám chutilo. Ale to bolo asi pred vyše dvoma rokmi. Či sa pivovar odvtedy nepokazil, nevieme. Každopádne zastávame názor, že pivovar by mal vedieť, kde svoje pivo dodáva a v akej kondícii sa ponúka.
A viete čo je na tom všetkom najkurióznejšie? Keď sme následne ochutnali Gambrinus, mali sme pocit, že nám chutí. A keď sme sa napili Plzne, nechceli sme o žiadnom remeselnom pive ani počuť.
A teraz si predstavte, že takto podávané pivo ochutná zákazník, ktorý nikdy nepil remeselné pivo. A verte, že takýchto zákazníkov je na Slovensku ešte mnoho. Myslíte si, že po takejto skúsenosti dá pivu z malého pivovaru tak ľahko šancu?
Malí pivovarníci sa môžu sťažovať na to, ako ich veľkí hráči utláčajú. Ale pokiaľ ponúkajú na trhu pivo, ktoré nemá v ponuke čo robiť, idú proti sebe aj celému sektoru. Verte, že veľkí hráči dávajú na kvalitu čapovaných pív pozor. Aj keď v ich prípade je starostlivosť o pasterizované pivá omnoho ľahšia.
V prípade malých hráčov je situácia v niektorých prípadoch veľmi zlá. Hovoríme o skladovaní, o dodržiavaní doby, ako dlho má byť sud narazený. Mnohé podniky sa k nepasterizovanému pivu správajú tak, ako by bolo pasterizované. Veď pivár si nič nevšimne.
Čo ďalej sektor?
A hold, všimne si. Aj daný pivovar na kvalitu svojho piva v danom podniku skôr či neskôr doplatí. A ublížiť môže aj ďalším remeselným pivovarom. Vlastne veľkí hráči si môžu mädliť ruky.
Majiteľa pivovaru o našej skúsenosti upozorníme priamo. Nechceme tu priamo menovať pivovar, aby sme mu neublížili. On by si mal v podniku, ktorému pivo dodáva, spraviť poriadok. Kvalita piva (a pri remeselnom pive obzvlášť) je závislá od celého reťazca.
Keď jeden diel zlyhá, môže to pokaziť celý pohľad na pivo. Pokiaľ si toto niektoré pivovary neuvedomia, nikdy sa situácia nezlepší. Nech ďalej vyplakávajú, že veľké pivovary ich nechcú pustiť na výčapy. Ono sa totiž ukazuje, že to niekedy môže byť pre malých hráčov aj dobré…