by 
Pivo ako prírodný liek? Áno, ale nie každé. Aspoň tak vyzerá pohľad na väčšinu etikiet (najmä) českých pivovarov. Vylepšujú chuť, penu i trvanlivosť. Nájsť pivo, ktoré nevyužíva chmeľový extrakt či špeciálne upravený chmeľ je tak ťažké. Aj keď v prípade slovenských pivovarov by to malo byť lepšie. Aspoň etikety o žiadnej „chémii“ nehovoria. Portál oPive.sk vám prináša prehľad látok, ktorými pivovary vylepšujú svoje pivo.
1. Chmeľové produkty
Ak na etikete nájdete toto označenie, znamená to, že pivovar nepoužil chmeľ v pôvodnom tvare. Zväčša sa jedná o jeho lisovanú podobu, resp. rozomletú a následné upravenú na granule. Podľa výrobcov takáto úprava pomáha pri zachovaní alfa kyselín či oxidáciou chmeľu. Ani pivní odborníci proti takejto úprave nenamietajú. Nepoužíva sa totiž žiadna chémia.
2. Chmeľové extrakty
Najmä v Česku celkom používaná metóda. Chmeľ je luhovaný najčastejšie v kvapalnom oxide uhličitom. Vzniká tak koncentrovaná tekutina, ktorá sa používa na „vyváženie“ vlastnosti piva. Dokáže upraviť nielen horkosť, ale aj penu či vôňu piva. K vylepšeniu dochádza zväčša za studena. Že sa jedná o neprirodzený jav, netreba vysvetľovať.
3. Tetrahop, resp. chmeľový izoextrakt
O tejto látke sa v roku 2010 viedla v susednom Česku veľká polemika. Tamojší Výzkumný ústav pivovarský a sladařský pri testovaní prišiel na to, že šesť z 30 fľašiek rôznych pivovarov obsahovalo látku tetrahop. Na etikete ju nájdete označenú aj ako chmeľový izoextrakt. O čo ide? Zjednodušene napísané, ide o chemickú úpravu chmeľových extraktov. Proces má za cieľ získať len niektoré látky. Tento „vynález“ pochádza z USA. Jeho cieľom bolo zlepšenie chute a farby piva. Ústav poukázal na to, že sa nejedná o prírodnú látku. Pivovary, ktoré ju používajú (napr. Staropramen, Svijany, Uherský Brod atď.) samozrejme namietali. Látka nebola zakázaná a bežne sa používa ďalej.
4. Maltozový a glukózový sirup
V pive končí aj sirup. Svoje by o tom vedel rozprávať napríklad Staropramen. Práve v jeho pivách sa vyskytuje maltozový sirup, ktorý sa získava zo škrobu jačmeňa alebo zemiakov. Jedná sa o náhradu sladu. Obdobne je to pri použití glukózového sirupu. Ten je vyrábaný z kukurice. Motív je jednoduchý. Šetrenie. Náklady na takýto sirup sú nižšie ako pri klasickom slade.
5. Ďalšie „vylepšováky“
Fantázia nemá hranice a v pive môže skončiť naozaj všetko. Napríklad v Maďarsku nájdete v niektorých pivách aj látku E224. Jedná sa o disiričitan draselný. Látka je na zozname potenciálne nebezpečných. Môže spôsobovať astmu, alergické reakcie či bolesti hlavy. Navyše, ničí aj vitamín B1.
Našťastie, slovenské pivovary (aspoň podľa etikiet) za susedným Českom v tomto smere zaostávajú. Ak chcete mať predstavu o tom čo pijete, stačí sa pozrieť na etiketu. Ta by mala prezradiť všetko.
