by 
Končil sa rok 2002. Slovensko sa prvýkrát stalo majstrom sveta v hokeji. Krajina si po voľbách opäť vybrala pravicovú vládu a Slovensko si budovalo prezývku „stredoeurópskeho tigra“. Spokojnosť bolo cítiť aj v Topoľčanoch. Tamojší pivovar Topvar práve končil jeden z najlepších rokov vo svojej histórii. Všetko vyzeralo priam ukážkovo. Ročná produkcia atakovala 700-tisíc hektolitrov, pivo sa vyvážalo do vyše desiatky štátov sveta a značka mala (bez preháňania) cveng. Málokto vtedy tušil, že ďalšia kapitola príbehu bude začiatkom konca. Ale nepredbiehajme, začnime pekne na začiatku.
Koncom päťdesiatych rokov sa súdruhovia rozhodnú dať občanom to, čo im podľa ich uváženia patrí – pivo. Tak sadajú za mapy a vyberajú vhodné lokality, kde by plánovane vybudovali pivovar. Prstom zablúdia aj do Topoľčian. Či zavážili aj iné ako klimatické podmienky, nevedno. Každopádne mesto malo s varením piva dlhoročnú tradíciu. Ešte začiatkom 19. storočia pôsobili v regióne dva pivovary.
Bolo rozhodnuté. V troch etapách sa začal budovať pivovar s vlastnou sladovňou, ktorý mal dať prácu stovkám ľudí. Prvé pivo uviedli do predaja 1. mája 1964. A začalo si postupne budovať pomerne slušné meno. A že nejde len o prázdne reči, svedčala situácia po páde železnej opony. Väčšina podnikov si v tomto období s kvalitou ťažkú hlavu nerobila. Odbyt výrobkov bol pred rokom 1989 zabezpečený. Aj preto množstvo fabrík po zmene podmienok a otvorení hraníc jednoducho skrachovala. V prípade topoľčianskeho pivovaru bola situácia iná. Podnik začal exportovať nielen pivo, ale aj slad. Topoľčany sa tak podpisovali pod pivá na štyroch kontinentoch – okrem Európy aj v Južnej Amerike, Ázii i Afrike.
Nič na tom nezmenila ani privatizácia. V roku 1994 sa majiteľom Topvaru stali štyria manažéri podniku (získali 51% akcií), zamestnanci (31% akcií) a mesto Topoľčany (15%). Dodnes sú pamätné protesty zamestnancov pred Fondom národného majetku. Vláde chceli vtedy dokázať, že podnik si zaslúžia. Dostali ho. Stačilo 370 miliónov slovenských korún a garancia toho, že fabriku zmodernizujú.
Kým obdobné pivovary v Košiciach, Michalovciach či Ilave po privatizácii začali skôr upadať, v prípade Topvaru bola situácia úplne opačná. Podnik rástol z roka na rok. Pomohla modernizácia varne, plničky fliaš aj ďalších technologických súčastí. Pivovar sa vyšvihol na tretí najväčší v krajine. Hneď za nadnárodných gigantov Heineken a SABMiller. Topoľčany sa dokonca vyhlásili za hlavné mesto piva na Slovensku.
Firme sa darilo a všimla si to aj konkurencia. „Čím viac sa firma upevňovala, tým viac ponúk sa objavovalo na vstup zahraničného investora. Belgičania, Holanďania, Juhoafričania, Rakúšania, tí všetci zhruba od roku 2000 chceli vstúpiť či rovno kúpiť Topvar,“ spomínal v roku 2009 pre denník Pravda bývalý šéf marketingu Jozef Nemec. Ponuky sa množili až prišla taká, ktorá sa nedala odmietnuť. Najmä keď po „megaúspešnom“ roku 2002 prišlo vytriezvenie. Prepad výroby o 15 percent. Zvýšenie spotrebnej dane na pivo si vybralo svoju daň a manažéri začali zvažovať ponuky. V tom čase sa začali prudko zvyšovať ceny akcií Topvaru. Kým na začiatku stála jedna akcia asi 700 korún, juhoafrickému koncernu SABMiller sa predávala po takmer 900-tisíc korún. Že sa časť predávajúcich nabalila, nebolo pochýb.
Aj keď to v máji 2005 ešte nikto nevedel, topoľčianska pivovarská legenda začínala pomaly zhasínať. Na jar budúceho roka sa totiž pôvodní majitelia definitívne dohodli. Topvar sa ocitá v rukách juhoafrickej skupiny SABMiller. Motiváciu mali Afričania jasnú. Chceli dobehnúť hurbanovský Heineken, ktorý vládol slovenskému pivnému trhu. V Topoľčanoch sa báli. Nové vedenie ich však upokojovalo. „SABMiller plánuje rozšíriť výrobu piva v Topvare. V závode budeme produkovať značky Topvaru, Šariša, ale aj iných značiek v rámci portfólia SABMiller, čo umocní efekty v doprave a rozmiestnení piva na slovenskom trhu,“ vysvetľoval novinárom šéf komunikácie SABMiller v Londýne Nigel Fairbrass.
Všetko sa to ukázalo ako plané sľuby. Skupine, ktorá u nás prevádzkovala aj pivovar vo Veľkom Šariši, padajú čísla. V októbri 2009 po mesiacoch dohadov a úvah oficiálne oznamuje, že vo februári 2010 presunie celú výrobu z Topoľčian na východ. Čísla jednoducho nepustili. Topoľčany mali smolu. A s nimi aj značka Topvar.
Pivo síce nájdete na pultoch obchodov či výčapoch krčiem aj dnes, podiel je však minimálny. A to ešte v roku 2002 držali Topoľčanci 13-percentný podiel na slovenskom trhu. Vo Veľkom Šariši jednoducho vsadili na inú kartu. Najmä českú. Trochu nadnesene sa dá tvrdiť, že Topvar vymenili za Veľkopopovický Kozel. Keď si situáciu porovnáme napríklad s Corgoňom, môžu mať v Topoľčanoch oprávnený pocit krivdy. Kým nitrianska značka je živá, o tej z Topoľčian sa to povedať nedá. Stačí sa pozrieť na marketingové aktivity. Reklamu na Topvar okrem Facebooku nájdete v televízii či printe len veľmi ťažko. Z Topvaru sa stala sirota, ktorá nemá prakticky nič. Len silný príbeh a návod na to, ako za pár mesiacov stratiť všetko to, čo sa budovalo dlhé desaťročia.
