Petrov pivný špeciál: Americké a britské pivá z ázijských potravín

Prvé pivo je Samuel Adams Boston Lager, 4,8% ABV. Absolútna klasika US craft beer. Pivo z pivovaru, ktorý stál pri úplnom zrode revolúcie a ktorý zmenil a občas stále mení pravidlá hry. Zlé jazyky hovoria, že definícia craft brewery sa mení podľa toho, ako rastie Sam Adams. Pri 6 miliónoch barelov ročne (podľa mojich prepočtov zodpovedá 7.14 miliónov hektolitrov) je totiž asi rovnako veľký ako plzeňský Prazdroj. A to už ani nie je craft beer. Za pivovarom stojí pivovarský fenomén a marketingový mág Jim Koch, ktorého nie darmo prirovnávajú k Stevovi Jobsovi. Kochovo rozpoznávacie znamenie však je riflová košeľa, nie čierny rolák. Dokonca si na MIT nechal vyvinúť špeciálny pohár na Boston Lager, ktorý má dať vyniknúť všetkým chutiam a arómam tohoto ležiaku. Teda až na to, že v tejto chvíli držím v rukách úplne iný Boston Lager. Tento, ktorý sa dá v Bratislave zohnať, totiž varia v licencii v oveľa menšom pivovare v UK – Shepherd Neame, čo z neho vlastne robí oveľa viac craft beer, než keby bol originál z Bostonu. Obe pivá, originál aj v licencii vyrábaná kópia, však budú mať spoločné znaky. V prvom rade zaujme tmavšia farba, než u ležiakov býva zvykom, a viac esterov, ktoré sú výsledkom vyššej teploty kvasenia. Plné telo, zvyškový cukor a slaná chuť z neho robia pivo, ktoré by som na prvý pokus zaradil medzi ejly. Je to však skvelo pitelné, kvetinové, chutné, voňavé pivo.

Americká IPA varená v UK a je to na nej jasne cítiť. Má farbu koňaku a jemnučkú penu čo dlho drží. Vo vôni prevláda ananás, v chuti vlastne skoro nič. Len horkosť je výrazná. Pivo dáva vyniknúť americkým chmeľom, pričom telo chýba. Asi to bol účel, keďže bolo použitých 6 rôznych odrôd chmeľov. Chuť je zemitá,  akoby som cítil surovú hlivu ústricovú a na jazyku ostávajú triesloviny. Pivo je slabšie, než bývajú americké IPA-y. Má bližšie k navoňanému ESB. Je chutné i keď nie vyrovnané, pretože prevládajú chmely. Kvôli horkosti sa ho nedá vypiť veľa. Za tie prachy radšej Brewdog.

Ako jediné prišlo v pollitrovej fľaši. Situácia mi trochu pripomenula indické pivo Godfather 10000, ktoré prišlo zúfalo teplé a v 6dcl fľaši, ktorá sa (vzhľadom na obsah alkoholu spomínaného piva) snáď ani nedá dopiť. Pamätám si ho len matne, takže späť k Thornbridge Jaipur.

Je weizenovo žltý (etiketa medzi ingredienciami prezradí pšenicu). Na to, že je nefiltrovaný a nepasterizovaný, je prekvapivo číry. Farba a čírosť spolu s jemnou grepovou vôňou budia dojem ľahkého piva. Nič však nie je vzdialenejšie realite. Ako prvá udrie plnosť, ihneď nasledovaná sladkosťou, potom sviežosťou, ktorá prechádza do horkosti. Tá sa rozvíja ešte dlho po dopití a začnete ju naplno cítiť až keď prikladáte pohár znovu k ústam. Úplne šteklí na jazyku. Pamätáte si ten pocit sépiového sushi? Jazyk sa hýbe ešte minútu po prehltnutí. Po chvíli začnete rozoznávať ovocné chute a hlavne ananás. Nebezpečné. Ak chcete nejakému pivnému fajnšmekerovi sprostredkovať zážitok, kúpte mu dve fľaše a pozorujte, ako sa na party po otvorení dištancuje od ostatnej spoločnosti a neveriaco krúti hlavou. Práve som pochopil, prečo to plnia do 5dcl fliaš, a zároveň mi prišlo ľúto, že nie sú 6dcl. Ozaj, keď budete v Jaipure, nevynechajte obchody s drahokamami. Ja som tam videl 115 tisíc karátový topás.

*****

Na našich stránkach môžete nájsť pivné zápisky Petra Hudáka. Domovariča, degustátora a predovšetkým fanúšika dobrého remeselného piva. Pravidelne putuje po podnikoch a testuje pivo, ale aj jedlo. Nájdete ho aj na Facebooku, kde vytvoril skupinu Súkromné pivné zápisky.