by Väčšina článkov, resp. blogov, ktoré píšem na túto stránku, vzniknú náhodne. Vyplynú z vášnivej debaty a následného nutkania napísať nejaké vysvetlenie. Podobne tomu bolo aj pri kauze „Bradáč“. Veľa sa o nej popísalo a diskutovalo. Ja mám však na srdci jeden príklad, ktorý názorne ukazuje a prirovnáva celú situáciu jednoducho a zrozumiteľne. Pokojne tomuto môjmu výtvoru môžeme hovoriť aj bájka.
Niekde v ďalekej Afrike bola jedna krajina, v ktorej existovalo jedno jazero. Poznali ho všetci, keďže namiesto vody v ňom bolo pivo. Spočiatku slúžilo všetkým zvieratám. Tak levovi s menom Hájneken, tak šakalovi Száblajner, ale aj antilope Uhrpiner, zebre Štajger či slonovi Tobvar. Žili si svorne až kým sa Hájneken a Száblajner nerozhodli, že nevytlačia ostatné zvieratá na okraj. Neurobili to okato a pomocou násilia. Robili to postupne a premyslene.
Nové jazero
Výsledok sa dostavil o pár rokov. Zrazu všetci zistili, že jazero s pivom kontrolovali len lev a šakal. Rozdelili si to takmer na rovnaké polovice. Kto chcel pivo, musel využiť ich služby. Časť zvierat si síce našla prístup k pivu, bol však obmedzený a nekomfortný.
Možno by tak žili až do dnešných dní, keby sa malé zvieratá nevzbúrili a nezačali kopať vlastné jazero. Spočiatku boli snahy opíc, zebier a žiráf na smiech. Veľa úsilia a málo vody. Postupom času však prameň silnel a bol výživnejší. Počet zvierat, ktorého začínali využívať rástol.
Kým spočiatku sa lev Hájneken a šakal Száblajner smiali, postupne zvážneli a uvedomili si, že atraktivita ich jazerá klesá. Kvalita vody v novom jazere sa zapáčila aj synovi Hájnekena Holobriadkovi. Ten sa rozhodol, že sa odsťahuje od rodiny a bude žiť pri druhom jazere.
Otázny koniec
Malé zvieratá ho však medzi seba nechceli, keďže poznali jeho pôvod. A problémom bolo aj to, že mal v génoch predátorské sklony. Kým oni potrebujú na život pomerne málo vody, jeho spotreba môže časom rásť. Inak povedané, neuspokojil sa s malými porciami a stále si pridával. Veď tak ho to učili aj doma. Ako tento príbeh skončil?
Nevieme. Nové pivné jazero však vznikalo ako jazero pre všetkých. Preto Holobriadka nikto nemohol a nemôže vyhnať. Časť zvierat jeho prítomnosť trápi, časť ho nerieši. Isté je jedno, krajina sa odvtedy zmenila. Cítiť v nej obavy a aj strach. Lebo dravca trávou nezasýtiš…
***********************************
Guñéz Ulej
Narodil som sa niekde medzi Kyjevom a Prahou. Bez piva si neviem predstaviť deň, ani noc. Pracujem ako IT-čkár v jednej nemenovanej firme a mojim snom je celosvetový mier. Ak máte nejaké postrehy, alebo pivné hlúposti, pošlite mi ich na adresu gunez.ulej@gmail.com.
Snímka: Facebook Lion King
Prečítajte si aj
